Nick Tow

Krásne podobenstvo, ktorému v druhej polovici uberá "body" prílišná angažovanosť a scenáristické oslie mostíky (scéna z brlohu talibanského bossa a Amirov hladký útek z neho si ozaj vyžaduje veľkú mieru divákovej "tolerancie"). Lavírovanie medzi civilnosťou a angažovanosťou, vrstvenou metaforou a priamočiarym ťahom na bránku a v neposlednom rade aj kontrolovaným citovým vydieraním a gýčom však Foster ustál so cťou profíka, zostávajúceho nad vecou. Stále však čakám na okamih, keď raz tomuto talentovanému režisérovi budem môcť šľahnúť za jeho film plný počet...

Asi som mal na základe tunajších hodnotení väčšie očakávania. A keď má človek väčšie očakávania, stále čaká, kedy TO príde. A ono TO príde až v závere a navyše, nieežeby prišlo niečo, čo by človek neočakával. To je ten problém očakávaní...

Momentálne som natoľko uhranatý kapelou Madredeus, že pri tomto filme sa viac pásli uši ako oči. Hudba určite za 5, Lisabon za 5, film tak za tri, priemer je 4,3.

Brutálne bezbožné bizarné béčko bežiace bez bombastického budgetu. Beztak bohorovnou brakovosťou bez bontónu búši, bezuzdne betónuje, blázni, bonmotuje, blčí, besnie, baví... Barbarská bezočivosť? Blackmetalová bájka? Bezduchá blbosť? Belezebubov beďar? Brilantný brak? Buldozeristove bobky? Bezobsažný blábol? Bubákov bozk? Bezchybná blasfémia? Bodyček bojazlivým bibasom? Ba! Bakelitová bomba!

Slovíčko "klenot" je síce pekne ošúchané, ale márne by som pre Paperhouse hľadal nejaké vhodnejšie. Nie je to klenot, vynímajúci sa na dekolte manželky developera na opulentnej party. Skôr taký maličký, nenápadný klenotík o ktorom si spočiatku môžete myslieť, že je to kus zájdeného plechu nájdeného v kope bezcenného "harampádí". Lenže potom ten pliešok začnete šúchať prstami, zotierať z neho prach a hrdzu a on začne postupne vyžarovať svoj síce temný, ale o to uhrančivejší lesk. A o chvíľu podľahnete jeho čaru, ako keď prebudíte k životu magický talizman. Žánrovo to celkom nie je nič z toho, čo tvrdia žánrové popisky na tomto sajte: určite nie thriller ani fantasy (o nevhodnom používaní slovíčka "fantasy" na ČSFD mám nikedy chuť napísať samostatné pojednanie). Horror to trochu je, ale ešte skôr symbolicko-snová dráma pre divákov, ktorým neprekáža absencia zreteľného, odsýpajúceho príbehu a ktorí sa naopak cítia dobre na vágnom území medzi realitou a snom, zahaleného šerosvitom, znepokojujúcimi obrazmi a atmosférou, ktorá by sa dala krájať mačetou. Takmer dokonalé dielo.

Škoda, že príbeh nie je aspoň o čosi rafinovanejší, pretože všetky ostatné suroviny a ingrediencie dávajú tomuto režisérskemu debutu šancu ašpirovať na titul "prekvapenie roka". Ani ľudožravé "kríky" asi nevstúpia do horrorových čítaniek, ale zopár gore vychytáviek to krvilačným divákom vynahradí. Škoda, že podobní Carterovia Smithovia sa nerodia ako dvojčatá s rovnako talentovanými scenáristami.

Povinná jazda: ale len pre milovníkov nehynúcich "eighteesov" a rovnako nehynúcej rockovej muziky. Ostatní si môžu Trick or Treat pokojne odpustiť.

Počas celého filmu som mal asi tak 10 minút ten príjemne mrazivý "shyamalanovský" pocit, aký sme si pamätali zo 6. zmyslu a Vyvoleného. Zvyšok bola miestami nudná, inokedy až šokujúco nezvládnutá cesta bezprízorných postáv tam a zasa späť k rovnako bezprízornému záveru, obohratému ako zvučka televíznych novín. Niežeby sme si my, hrdí pánovia tvorstva, nezaslúžili od prírody nakopať zadky, ale niekdajší Shymalanovi fanúšikovia si takýto film rozhodne nezaslúžili.

1x01 The Sacrifice: Obe série Masters of Horror (teraz v produkcii inej televíznej stanice a s novým názvom) naznačili, že budúcnosť horroru sa zrejme skrýva práve v podobných projektoch. Skrátená minutáž tomuto žánru svedčí, podobne ako v literatúre nájdeme viac skvelých horrorových poviedok než románov. The Sacrifice sľubuje, že ani v tejto várke by kvalita nemusela ísť do péčka. Príbeh je síce prostučký ako rozprávka na dobrú noc rozprávaná opitou babičkou oligofrenickým vnúčikom, ale všetko ostatné v tomto "upírskom texaskom masakri" funguje na výbornú: réžia, atmosféra, herci. Moje srdce vampirológa navyše pookrialo aj pri pohľade na hlavného záporáka, ktorý konečne po všetkých tých Bladeoch a Lucy Liu-pírkach vracia deťom noci ich nosferatovsko potkaniu anticharizmu. Teším sa na ďalšie príbehy...

Stupídny scenár by nezachránila ani svätá trojica, t. j., keby to režíroval nejaký režisérsky boh, zahral boží syn a to celé osvietil duch svätý. Takto je to naozaj film odsúdený na smrť...