cukorek

NOT ALONE - nie je sám - odhalenie tohto vodítka, ktoré celý čas majú všetci pod nosom, stálo za to. Z tmavých ciel, prinášajúcich strach "sa cez kľúčovú dierku derie svetlo pravdy", ktoré efektívne odhaľuje všetky potrebné skutočnosti, ktoré menia zlú situáciu doktorky a všetko dostáva reálnejší obraz. Veľmi dobre padlo chvíľkové opustenie tmavých ciel a prenesenie k zvratovému odhaleniu, priamo na miesto činu a nie len ako spomienky a halucinácie pacientky. Napätie naďalej ostalo tieňom v pätách bezradnej ženy, keď sa tesne vyhla havárií, či dôsledne nasnímané momenty pri vstupe do pivnice a následné chodenie po dome. Počas celého filmu vládla adekvátna a dobre stupňujúca hudba, ktorá dokázala nabudiť atmosféru do chválitebných rozmerov. Škoda nevyužitého potenciálu dvojice R. Downeya a P. Cruz ,keď sa takmer všetky "stávky" vsadili na H. Berry, ktorá sa stala hlavnou výhrou. Nie, že by to zvládla zle, ale lepšie zapojenie zvyšných spomenutých hercov si tam viem predstaviť. Ukončenie mi pripadalo dosť unáhlené a tak sa nečudujem, že niekomu sa môže zdať film slabší a nevýrazný, ale mne to vyhovovalo, presne tým, že čerpá a zahŕňa niečo z thrilleru niečo z mystérie a hlavne to, že to nebola psychopatická ducharina. 80%

Emociálna hudba, ktorá vás osloví a zmyselný tanec na ktorý len s úžasom zíráte zas útočí na mladú generáciu a svojím neskrotným duchom znova prichádza, aby ukázal nové nápady a choreografické zoskupenia nápaditých tanečných expertov. Aj keď film prichádza s tou istou podstatou ako jeho predošlé časti, tanec sa už sformoval do novšej podoby a presunul na ďalšiu métu. Už tanečníci nesúťažia, už siahajú po maximálnych výkonoch. O ich snahu dosiahnuť čo najlepší skupinový efekt ich podľa mňa pripravila opakovaná, podobná elektronická hudba, použitá ako podmaz pri ich tancovaní. S jednoduchým príbehom sa však dobre stupňovala romantika, keď priestor dostali zábery mladej Emily a Seana pohybujúcich sa v tesnej blízkosti po pláži pri zapadajúcom slnku, či posledný tanec "lásky". Aj keď takmer polovicu filmu sa ozaj tancuje a veľmi dobre choreograficky vyznel aj tanec v čiernych smokingoch, mňa to oslovilo len na 50%.

Woody Allen vie nepochybne kvalitne pospriadať a zamiešať dejové nitky z ktorých vznikne dobre upletený príbeh, ktorý chytí za srdce takmer každého diváka ako to dokázal vo Vicky Cristina Barcelona, alebo Polnoc v Paríži. Tento krát bolo romantiky a drámy menej. Šéfkuchár Woody nešetril a prisypával stále viac korenistého humoru, na ktorom som si miestami pochutnal, ale udržanie chute a kvality vo viacerých príbehoch až tak dobre nezvládol. Nezapadla mi tam story s mladým Jackom(Jesse Eisenberg), ktorý prežíval zaľúbenú fázu s nejasným doprovodom staršieho pána. Na druhej strane zase dominovala vydarená story Antonia s Annou(Penélope Cruz), takže to hodnotím vyrovnane na 50%.

Aj keď doba vydania tohto filmu patrí, už dobrých pár rokov dozadu, musím povedať, že vložené ambície na mňa pôsobili čerstvo a úspešne. Oproti tuctovým komédiám, kroté sú nasýtené prízemným a stupidným humorom v tomto filme vládne humor prameniaci z skutočného života, bez výrazných prifarbení. Toto vyrozprávanie príbehu zrastených dvojčat prínáša len "optimistické zrkadlo" v ktorom stále vidieť len zábavný obraz bez náznaku ľútosti akoby žiadny handicap nemali a dokonca dokážu žiť aj sexuálny život, či splnenie vysnívaného, "nemožného" sna. Herecké obsadenie ma tiež prekvapilo, keďže Matta Damona v komédiách často nevidieť. V porovnaní s Blbým a blbším to bolo podstatne menej bláznivé a skôr som sa smial na výrokoch a dialógoch ako na ich bláznivých kúskoch aj keď zopár sa ich našlo, hlavne pri športe, keď sa do hokejovej bránky postavili dvaja, či boxovali s dvojnásobným počtom rúk. 70%

Z toho mám fakt dojem akoby Eva Mendes, už nadobro zavesila svoju hereckú kariéru niekde na klinec a lacne nechala voľný priestor mladším herečkám a jej povesť okúzľujúcej herečky ako to bolo v Noc patrí nám, či Zlý poliš sa tiež pomaly stráca v oblakoch. Tento film potvrdzuje spomenuté, to že v ňom nijak nevynikla ma až tak neprekvapilo, keďže ani režisér nestál za veľa, skôr ma ozaj prekvapilo, že sa do tejto dievčenskej epizódy nechala zatiahnuť. Slabých 40 %.

Liam Neeson si znova vyhrnul rukávy a bez strachu si zaplával proti nebezpečne "krvilačným žralokom" z Albánska, ale tento krát spolu s "mladou rybkou", ktorou sa stala Maggie Grace. Zmena scenára, keď dcéra je akčná spasiteľka vo mne nadšenie nevzbudila. Dosť nedôveryhodne a umelo pôsobilo jej počínanie šoférky pri auto naháňačke, keď podľa príbehu nemala ani vodický preukaz. Z prvej časti si Neeson so sebou zobral zopár dobrých vlastnosti ako orientácia a získavanie informácii o všetkom okolo neho, ale to nestačilo na úspech. Škoda, že Olivier Megaton nedokázal lepšie zrežírovať akčné momenty, v ktorých mal slušné herecké obsadenie a tak akcia ostala rýchla a nepriehľadná ako to bolo aj u Kuriéra. Snaha tvorcov vyboxovať a znova vyčistiť topánky do vysokého lesku a úspešnej kvality ako v predošlom kole sa tento krát bohužiaľ nepodarila.50%

Už žiadne súdne spory a benevolentne zaobchádzanie s vrahmi, pretože prichádza Dredd - lovec, sudca aj kat, mesta pán, ruka zákona zasahujúca priamo na mieste činu. Od remaku Total Recallu neubehlo veľa času a z sci-fi útrob vystúpil nový, akčný Dredd, ktorý sa nenechal ničím zahanbiť. Pete Travis zvolil jednoduchšiu dejovú osnovu, ale s dostatočnou a okúzľujúcou dávkou akcie. Intenzita výrazných prestreliek, výbuchov a paľby z rotačných guľometov bola doplnená aj občasným rozdaním úderov, čo pôsobilo dostačujúco. Dalo by sa povedať, že tento krát menej znamenalo viac, alebo v jednoduchosti je krása a navyše to dosiahol bez hviezdnych hercov. Ozaj len trocha načrel mimo reality, keď sci-fi doplnky sa odzrkadlili hlavne u zbrani, špeciálnych motorkách a super zázračnej lekárničke, inak sa držal pri zemi a veľmi neexperimentoval. Na dobre známych spomaleným záberoch si dal ozaj záležať a hlavne dobre vyznela ich podstata a súvislosť s drogami, ktoré boli úplnou novinkou. Jediné čo mi nevoňalo, bolo to, že sudca Dredd nezložil svoju prilbu a tak som nespoznal tvár tohto hrdinu. Pete Travis ma po filme Uhol pohľadu zas milo prekvapil, takže dávam 70%.

"Z tejto silnej horúcej kávy mám ešte teraz popálené prsty." Všetko sa to odohráva bez kúsku cukru a osud nikoho nešetrí, zametá s každým bez ohľadu či je to dieťa, či dospelý a je len otázne kto odolá, prípadne bude mať štastie. Paddy Considine dosiahol ozaj bod varu a pripomenul mi oskarové Gran Torino, ktoré kráčalo presne takou to reálnou cestou, ukazujúcou na krutú realitu ktorá sa nezastavila ani pred záchrannou kresťanskou loďou. Drastické a explozívne vystupovanie hlavného hrdinu, môže niekoho znechutiť a odradiť, ale je to dráma a to proste k tomu patrí, takže dvaja mŕtvi psy nie sú dôvodom volať slobodu zvierat . Veľmi dôsledne snímanie kamery doladené zvukom a komorným podtónom vyburcovali celkom slušnú atmosféru. 70%

Paul W.S. Anderson znova zobral pod svoje krídla akčnú chobotnicu s notoricky známim názvom Resident Evil. Prečo som použil prirovnanie práve chobotnica? Pretože s pribúdajúcimi časťami mi to začína pripadať ako keď odseknete chobotnici chápadlo a ona vystrčí vždy ďalšie, nehovoriac o tom, že aj tento film sa skončil otvorene, takže už to prestáva byť ozaj zaujímave. Škoda, že tvorcovia nevenovali tomu dielu ešte aspoň pol hodiny viac a dobre rozbehnutej, nestarnúcej Mille Jovovovich nenechali nazbierať ďalšie bonusové painkiller-y. Z týchto úvodných slov to možno vyznie, že sa mi film nepáčil, ale opak je pravdou a ja som milovníkom Residentu Evil, len hneď v úvode som chcel objasniť prečo tento film u mňa nedostal plné hodnotenie. U Alice veľké zmeny nenastali, obhájila si svoj štandard, ale celkom dobre zapôsobila voľba nepriateľských netvorov ako to to bolo pri hrozbe biohazardu, keď v umelo vytvorenom meste sa objavili monštra s obrovskými sekerami či zmutovaný, štvornohý predátor. Skutočne Andersona treba pochváliť, za to ako zvláda ukočírovať akčné obraty, keď výsledkom vzniká funkčná a prehľadná akčná paleta do ktorej je divák vtiahnutý prostredníctvom priamych záberov - sekera letiaca priamo na kameru. Dobrou voľbou sa stala aj Michelle Rodriguez, ktorá zvládla hneď dvojité obsadenie raz sexy civilistiky a raz ako vojenský prototyp. Spolu s hudbou to vytvorilo dobrý sci-fi akčný zážitok, ktorý hodnotím na 60%.

Pravdu povediac, že ak by v hereckej ponuke nedominoval Bruce Willis nič by ma k tomu filmu nelákalo. Teraz, po zhliadnutí môžem povedať, že Rian Johnson vytvoril neobyčajne dobre pracujúcu súhru viacerých vecí, ktoré mám vo filme rád. Veľmi dobre zvolil stratégiu vyčkávania a odhalenia až v záverečnom rozstrele, keď dovtedy stále držal moje predtuchy v pochybnostiach ako aj sfilmovanie ponúknutej atmosféry, ktorá pôsobila presvedčivo a reálne ako nadýchaná pena na sladkom cappuccine. Zábery kamery vystihli, každú dôležitú skutočnosť a pomalým pochodom zaujímavo odhaľovali spracovaný príbeh. J.Gordon-Levitt a Emily Blunt sa tento krát dobre vylízali z romantických medíkov a ich účinkovanie adekvátne doplnilo a zapadlo k akčnému Willisovi. Napriek tomu, že akčných momentov bolo pomenej, každý vystrel akoby pramenil z počiatočnej utíšenej situácie, čo ho dokonale zvýraznilo. Po dlhšej dobe film, ktorý mal hlavu aj pätu a neodsýpal ako presýpacie hodiny a tak dávam 80%.