cukorek

Keci, keci, samé keci. Príliš veľa dialógov bez vyčkávania a zdramatizovania, keď si doslova režisér počká na diváka a vtedy udrie ako lovec na korisť, to mi tu teda chýbalo a dosť biedne vyznela aj sprievodná hudba. V niektorých okamihoch sa črtalo obrátenie situácie, ale konečné prevedenie ostalo neúspešné a akcia akoby ľahla popolom. D. Monaghan pôsobil ako vykastrovaný škrečok, ktorému by som najradšej stupil na krk, aby som ho konečne umlčal. Tento film by možno obstal v amatérskej súťaži mladých režisérov a tak mu dávam 20%.

Podľa mňa vyslovene pastva pre ženské oči poskytujúca obrovskú dávku mužského sexepílu. Ch.Tatum znova ukázal a zúročil svoju nadanosť vynikajúco zvládať tanečné pohyby a M. McConaughey podobne ako T. Cruise vo filme Rock of Ages ovládol ľudí svojou show. Vypracované mužské tela dopovali nenasýtené ženské chúťky, takmer každým momentom ale kvalita dramatickej podstaty slabla. Najviac mi prekážalo prezentovanie a pohyb A.Pettyfera, ktorý pôsobil ako narkoman na odvykacej kúre. Zaujímavé a chválitebné bolo občasné umiestnenie kamery, čo pôsobilo neobyčajne dobre takže nakoniec dávam 40 %.

Rozbehnutie a prvá polovica filmu u mňa bodovali ponúknutým, prehľadným snímaním kamery a aj tmavým prevedením farieb, ktoré sa dobre uplatnili v desivom prostredí. Zábery a vznikajúce napätie naznačili dobrú atmosféru v ktorej príde čo skoro k zaujímavému zvratu a naplneniu hrôzostrašných predstáv. Všetky tieto úvodné aspekty dostali červenú, keď prišla noc a uväznená menšina zaujala obranné pozície. V tu chvíľu akoby došlo k výmene režiséra a nezvládnutý nočný konflikt oslabil krvi prelievanie. To, že dej neodhalil bližšie skutočnosť prečo skupina ľudí prahne po krvi, mi až tak nevadilo, keďže u týchto filmoch pre mňa dejová náročnosť nie je až taká podstatná, ale za to, že sa hanbili ukázať viac a odkryť krvavé scény ma nepotešilo. Aj keď v závere sa ešte niečo prikmotrilo film už ostal len na 60 %.

Celkom príjemné prekvapenie dosiahnuté zámenou starších, známych hercov za mladé, neskúsené detské tváre. Osvedčený herci sa stali len "kulisami", pred ktorými sa na javisku konalo novodobé vystúpenie, ale ich účasť sa stala dôležitým ťahom pre získanie diváckej priazne. Pár krát som sa ozaj dobre pobavil, ale retro prevedenie a prerušovanie detského myslenia a činov, zvádza film do priepasti, pretože sa tvorcovia snažia osloviť dospelú populáciu ako aj detskú zároveň. Istým spôsobom sa stali tvorcovia originálny, pretože takéto spojenie som ešte nevidel, ale celkový efekt nezvládli. Podľa vedených dialógov, by som film určil skôr dospelým ako deťom, ale tu vzniká citeľná strata nerozvinutého potenciálu ozajstných hercov na čele s B. Willisom. Možno keby to bolo niečo v duchu Sám doma, alebo Môj sused zabijak tak by ma to zaujalo viac, takže 60% si myslím je tak akurát.

Moje očakávanie, že tento film by mohol byť najlepším vypáleným projektilom v tomto roku sa nenaplnilo. Od úvodnej akcie ubehlo príliš veľa času kým sa spustil ďalší dôveryhodný kolotoč, čo u takých filmov by to malo fungovať vo vysokých otáčkach takmer bez prestávky ako to ponúkli tvorcovia filmu The Raid. Pre mňa minimálne rozdiely v porovnaní s prvou časťou Expendables a celkovo by som povedal, že dokonca o niečo slabšia, pretože kým prvá bola originálna hereckým obsadením tu, už to pôsobilo okukane a privzatím do partie Yu Nan som sa tiež čudoval, pretože na "ženskom trhu akčných hrdiniek" je podstatne lepší tovar. Tiež úloha a zapojenie Chucka Norrisa oslabovalo výkon ozbrojeného komanda. Našli sa momenty, ktoré stály za to, keď ironickým dávkovaním viac krát odznelo, že roky už ukrojili silu a exkluzivitu starším hrdinom a v takom "stareckom" tempe to ozaj občas aj pôsobilo. Najlepšie pôsobila dvojica Arnold a Willis ich krátka spolupráca mohla trvať podstatne dlhšie a aj konečný boj Stalloneho a Van Dammeho patril k tým lepším momentom. Hodnotil by som menej, ale za bohatú účasť starých hrdinov, ktorí sa pomaly lúčia s filmovým plátnom dávam 70%.

Keďže nie som odborník na hororové menu, dovolím si povedať len toľko, že pôsobenie na psychiku človeka vyznelo ozaj devastujúco, dokonca ľudí so slabším srdcom by to možno dokázalo aj položiť. Šťavnaté kúsky tvoriace zimomriavky vystupovali dosť krátko na to aby som aj ja po dopozeraní dal tomu filmu plné hodnotenie. Ďalšou zo slabších čŕt bol aj príliš začiernený obraz, keď veľa krát nebolo poriadne nič vidieť a aj dosť preferovaná forma deja keď paranormálne bytosti strašili v pivnici, alebo v podkroví, tu by som prijal viac kreativity, odkúsnuť viac z jablka ako je štandard. U mňa celkový dojem je 60%. Ešte použijem vetu môjho filmového kamoša goga76 - kto pôjde teraz do pivnice po zemiaky?

Neznámi herci, neznámy režisér, ale vinikajúci výsledok. Už úvodné podanie dvoch mladých žien bežiacich po pláži sa nieslo v duchu prívetivého detailného snímania, ktorému ostal Geoffrey Enthoven verný počas celého filmu, čo ma ozaj prekvapilo. Okrem toho z filmu vyžaruje neskutočný humor a emócie, ktoré sa zdajú byť nevyčerpateľným zdrojom a úžasným prínosom. Dopĺňanie spomenutých detailov a nenáročnej, no výstižnej hudby vytvorilo podmanivú atmosféru. Tisíc hviezdičkový hotel Cloudy, či úloha malej super sestry sú len niektoré spomenuté predmety v dobre skonceptovanom dobrodružstve. Ponúknutý obraz postihnutých chlapcov dostáva skutočný rozmer v ktorom je výborné zobrazená realita, s ich chybami ale aj prednosťami, kde nad všetkým vyhráva ich túžba konečne "skórovať". Myslí, že film určitým spôsobom chytí za srdce takmer každého diváka, keď nie humorom tak drámou a to aj napriek tomu, že nepatrí do komerčných filmov s hviezdnym hereckým obsadením. Záverečné hodnotenie 70%, pretože niečo také sa len tak hoc kedy nevidí a navyše Hasta la Vista prekonala aj pána vozičkára z Nedotknuteľných.

K úspešným a dobre fungujúcim trom "vagónom" plných ohromujúcej akcie s originálnym predstaviteľom M. Damonom, Tony Gilroy pripojil svoj štvrtý, hrdzavý a polofunkčný "vagón", ktorý nestačil udávajúcemu tempu rozbehnutého expresu. Takmer všetko pre mňa vyznelo bezúspešne, čoho sa Gilroy chytil, to akoby dobabral. Myšlienka možno bola dobrá objasniť osud ďalšieho muža pôsobiaceho v podobnej organizácii v akej bol Bourn a ukázať divákovi nový rozmer, jednoducho inovovať, ale Gilroy so svojimi priemernými výsledkami to bohužiaľ nedokázal. Aj keby ten film nemal žiadnu spojitosť s Bournom aj tak úroveň tohto filmu oproti podobným akčným konkurentom nemá čo ponúknuť, pretože ešte aj občasná akcia zaváňala veľmi odpudzujúco.Herecké obsadenie tiež zlyhalo, keď Edward Norton pôsobil ako vyhodení istič a Jeremy Renner len stále kdesi pobehoval ako odtrhnutý z reťaze. Ozaj sa mi nechcelo veriť na čo sa to pozerám, stále som čakal na nejaký zlomový okamih, kedy si to konečne poriadne s niekým rozdá, ale to sa nestalo a ten okamih neprišiel. Rýchlu a nepriehľadnú akciu, vzkriesila len dobrá dynamická hudba, začo som sa priklonil k 40%.

Steven R. Monroe znova prepral už toľko krát použitú hororovú predlohu a musím povedať, že na mňa zanechala celkom dobrý dojem. Napriek vopred jasnej postupnosti, sa našli niektoré kroky a momenty, ktoré dokázali vzbudiť môj záujem. Celkom dosť priestoru dostali aj pikantne a drastické situácie, ktoré neostali za dverami a dodali filmu lepšiu dôveryhodnosť. Takže napichovanie viečok na rybárske háčiky a následné vylúpnutie oka priamo pred kamerou dobre zapadlo do hororového konceptu, no našli sa aj veci pri ktorých dojem hrôzy upadol. Originál som nevidel, ale za odskúšanie ľudského tela ako tlmič na guľovnicu dávam 70%.

Aj keď úvodné podanie z rakety Setha Rogena mierilo na čiaru humoru, Joseph Gordon-Levitt svojou hrou odpovedal stále mimo zabaveného ihriska a vždy triafal do trpkej životnej siete. Tento stret bezstarostného komika a nešťastného zúfalca, ktorý sa postavil zoči voči neúprosnej rakovine ponúkol občas aj šťavnaté prekvapenie. Počas celého filmu sa pingpong-oval dramatický a komický scenár, no v končenom vyvrcholení pôsobil ozaj dramaticky. Jednou z ťažkých a dobre mierených chvíľ bolo aj to, že človeka nachádzajúceho sa už tak vo veľmi ťažkej situácii zradí ešte aj najbližšia osoba a pri záberoch v nemocnici a na operačnom stole mi už bolo mladého Adama ozaj ľúto. Jednoducho mu život nakladal stále viac na jeho ramená až nakoniec po vytrvalom súboji so všetkými neresťami sa dočkal vysnívaného a zaslúženého stretnutia. U mňa 60%.