cukorek

Zaujímave skĺbenie rozprávkovej tematiky a paranormálnych skutočností. Miestami k slovu až príliš pustené morbídne gestá, ktoré sú paradoxom milých detských postáv. Duchovia a zombíci v dosť nesympatickom zobrazení mi veľmi nevyhovovali, ale priateľstvo podivína a malého objemného chlapca bolo presne tým čo zotavuje podobné osudy nepochopených detí. Dobre bolo však čerpanie a dávanie vlastnosti jednotlivých postáv zo skutočnej reality, ktorý svojím správaním dokázali pobaviť. Aj keď to dostalo pekne 3D prevedenie, nesplnilo a neprinieslo to ten správny zážitok, takže priemerne hodnotenie 50%.

Zlo je všade, zlo si cestu nevyberá a nikdy ho nezastavíš. Zlo si našlo aj skupinu mladých ľudí na Slovensku, ktorý boli silno inšpirovaní a infikovaní filmami ako sú Rec či Cloverfield. Ich "posadnutosť" snímania real kamerou a vytvorenie skutočného psycho hororu bola taká veľká, že si to chceli vyskúšať na vlastnej koži. Z istého pohľadu ich práca bola úspešná, pretože nemajú konkurenciu na Slovensku a z istého pohľadu išlo skôr len o kopírovanie spomenutých filmov. U mňa zlyhali v tom, že nepriniesli takmer nič originálne, niečo čo by bolo sprievodným javom ich vlastnej fantázie, niečo čo na čo by som povedal tak to tu ešte nebolo. Našlo sa aj niekoľko slabších scén a dosť malo dôveryhodných efektov hlavne pri love exmanželky ako aj jej príliš krátke zobrazenie, čo ochudobnilo príbeh a priviedlo ho do nudnejších stôp, ale inak desivú atmosféru dosiahli veľmi dobrú, hlavne dobrým interiérom a slabým osvetlením. Film u mňa zanechal pocit strachu tak na 40%, ale za snahu mladíkov sa prikláňam k 50%.

"Vieš sme bohovia Pete, protivní, malí bohovia čo kontrolujú život ľudí ktorých stvorili. Rozhodujeme o živote a smrti, podľa toho čo sa im stane na kotúči jedna, dva, tri a tak ďalej." Takéto výstižne prirovnanie použil Clint Eastwood v úlohe režiséra Johna, ktorého vynikajúco stvárnil sám Clint. Znova ukázal svoju jednoduchosť a priamočiarosť, keď bez zábran použil vo filme vulgarizmy, ktoré boli na mieste a tým zvýraznili jednotlivé momenty. Aj tu ožíva nezastaviteľný a nezlomný duch, človeka ktorý v Clintovi drieme a ktorý kráča za svojím cieľom do vtedy kým ho nedosiahne. Tiež mi celkom chutil aj jeho ironický zmysel pre humor, ktorý tiež bol zakotvený v tomto love na slonieho kráľa. Film poukazuje na rôzne udalosti a postoje ako ľudská rovnocennosť, či v niektorých častiach sledovanie ľudskej povahy a popri tom dobre podaný nebezpečný lov, inokedy nahliadnutie do filmovej brandže, takže si môžte vybrať čo vás osloví najviac.Prepojenie všetkých motívov je bez výrazných rozdielov a celé to pôsobí plynulo a uhladene. Film je už trocha starší kvalita obrazu zaostáva, ale pre mňa to bol zážitok a tak dávam 70%.

"Budete plakať od smiechu a keď nie tak ste idioti" tak tieto silné slová na obale vo mne vzbudili výzvu k tomu aby som zistil či je ten film ozaj taký dobrý. Od smiechu som neplakal to mi bolo jasné ešte pred pozretím, ale musím povedať, že pár vtipných vydarených momentov sa našlo. Úctyhodné bolo zbadať vo dverách veterána Dannyho Treja, ktorý dobre pôsobil aj v rodinnej adaptácií silne rešpektovaného ocinka. Celkom dobre tvorcovia načasovali a využili predvianočné obdobie, ktoré odštartovalo zábavu, pretože úvodný prízemný humor s titulom húlime všetko čo sa dá na vôbec neoslovil. Mohla byť z toho aj lepšia komédia bez niektorých defektovaných scén ako nahliadnutie do šatne tancujúceho kamoša či poníženie Ježiša. Ale zase na druhej strane ak by anjeli v nebi vyzerali tak ako v tomto filme, tak chcem ísť určite do neba, takže dávam 40%.

Christopher Nolan má nepochybne kvality a dôsledne prehodí snáď každé "zrnko piesku", len aby výsledok stál za to. Jeho umenie spočíva ovplyvniť a zaujať diváka psychologicky, pričom ani okom nemrknete, aby vám niečo neušlo a to všetko bez výraznej akcie, čo sa odzrkadlilo v jeho filmoch Memento, či Počiatok kde to presvedčivo dokázal. Tam to bolo úplne na mieste, ale narušené citové rozpoloženie u batmana, keď istú chvíľu hľadal zmysel života mi veľmi nesedelo. Chýbala mi tam spomínaná akcia a prípadne ak sa aj niečo odohralo nebolo to dosť presvedčivé, hlavne pri osobných súbojoch. Pri rôznych naháňačkách a prestrelkách to bolo, už lepšie ale tam zase do toho nie práve najlepšie zasahovala hudba, takže aj tu niektoré zvukové efekty boli znehodnotené. Jednoducho povedané držal sa svojej prvotnej metódy a nepodľahol dych vyrážajúcej blockbusterovej akcii. Veľmi dobre si dáva záležať na záporných postavách, pomaly ako keby oni boli tými najdôležitejšími a oni mali dať ľudstvu nejaký odkaz. Bez ohľadu na to ako vyzerajú, pôsobia na zločincov veľmi múdro a vždy ich plány dávajú aj takému super hrdinovi ako batman poriadne zabrať. Výmena psychopaticky labilného Jokera za Bane bola dobrou voľbou a tak tiež zatiahnutie do tejto časti sympatickú Anne Hathaway. Tá to zobrala ozaj z toho správneho konca a stala sa výborným osviežením po boku nezlomného komiksového hrdinu. Film na zamyslenie, plný reality, ktorá možno raz presne takto nepriaznivo skončí, len neviem či nás niekto zachráni z rúk zločincov. Za mňa tak ako aj predošlé časti 80%.

Najväčší úspech v tejto komédií u mňa zožal dobre naladený kontrast medzi mladým párom a starým párom, kde otec Dennis Quaid skvele triumfoval vo všetkom nad svojím synom Benom Falcom. Pobavil ma ich vzájomný pomer, ktorý po niekoľkých pošmyknutiach našiel správnu cestu, nad ktorým držala ochrannú ruku jeho nová mlada mamička a syna vrúcne prijala za svojho. Jednou z usvedčujúcich viet bola "Viem, že peniaze neznamenajú všetko, ale utužujú vzťah medzi deťmi a rodičmi". Od tak bohatého obsadenie ako C. Diaz a J. Lopez som čakal viac, no tie boli takmer úplne odstavené na vedľajšej koľaji a len sporadicky sa zapojili do rodinných situácií. Ostatné závany vtipnosti ohľadom pôrodu a problémami spojenými s touto skutočnosťou boli, už použité v podobných filmoch, takže niet tvorcov za čo veľmi chváliť. No u mňa slabších 50%.

Po rozprávkach cielených pre najmenších ako sú Toy story, Hľadá sa Nemo a podobne uzrel svetlo sveta animák pre staršie deti, ktoré sa čo raz častejšie dostávajú do konfliktov s rodičmi, obdobie inak nazývané pubertálne. Už to nebolo len o pekných a milých postavičkách, figúrkach a zvieratkách, ktoré zažívajú priateľské a dobrodružné príbehy plné zábavy a občasného nepríjemného zakopnutia. Merida – brave ukázala statočnosť svojho srdca, keď svoju chybu napravila a bez strachu sa vrhala do každej nebezpečnej situácie. Animácia postáv a zvierat bola úchvatná a aj občasný humor pôsobil veľmi dobre, no najviac na mňa zapôsobilo vtiahnutie historických koreňov, ktoré aplikovali príbeh mimo detského sveta, takže hradby, rinčanie mečov a každý súboj obrovského medveďa stál za to a tak dávam 80%.

Po dlhej dobe ma konečne potešil svojím výkonom starý, dobrý Van Damme, keď v nenáročnom príbehu znovu oprášil svoju povesť kladnej postavy. Dostal šancu a myslím, že ju aj využil, keď jeho pohyb bol cítiť takmer v každom ponúknutom snímku. Vôbec nepôsobil ako stará kosačka, ale skôr naopak, kosil všetko čo mu prišlo do cesty. Dobre zohral svoju úlohu a aj v sedadle motorky pôsobil suveréjne, ako za mladých čias, keď motorka bola jeho akčnou spoločníčkou. Po odštartovaní úvodnej potýčky mierne prevažoval a preferoval skôr strelecký atak nad svojimi nezvratnými, bojovými údermi, ale aj to celkom dobre zvládol. Škoda, že tento film produkoval režisér E. Barbarash, ktorého nedokonalosť sa znova odzrkadlila a ktorý z filmu nedokázal vydupať maximum. 60%

Tento film mi na vlastné počudovanie priniesol samé pozitíva. Určite to bola dobre vedená výprava medzi jednotlivé vojenské jednotky a okupované územia ako aj príjemne ponúknutie austrálskeho prostredia. Najviac sa ma však dotkla výborná dramaturgia, ktorou som ostal zaskočený hneď zo začiatku. S obavou som čakal do kedy táto napätá atmosféra vydrží. Ani po ďalších pribúdajúcich minútach nepovolila skôr naopak z klaustroboficky nebezpečných priestorov sa preniesla na ešte nebezpečnejšie vojnové pole. Celkom dobre zapadlo aj odľahčenie situácií prenesením deja do civilného života, ktoré režisér nenechal napospas, ale aj tam zapojil svoju precíznosť. Všetko to do seba zapadalo a aj keď sa tam neobjavili žiadni známi herci, pôsobilo to ozaj reálne. A nakoniec to bolo pre mňa aj zaujímavé poučenie, pretože zákopovej stratégii v prvej svetovej vojne som vôbec nevedel. Takže zaslúžené 80%.

Van Damme a parťák? Pre mňa trocha nezvyčajne, pretože väčšinou som bol u neho zvyknutý na sólovú úlohu, kde vládol svojimi päsťami počas celého filmu. To u mňa spôsobuje isté podozrenie, čo za tým môžem hľadať, či tvorcovia chceli starnúceho Van Dammeho posilniť mladou krvou v podobe Scotta Adkinsona, alebo ich spolupráca pramenila len naozaj ako spojenie dvoch nezlomných a konkurenčne vyrovnaných zabijakov. Každopádne to, už nebol film ako Dvojitý zásah, či Živý terč a presne tak dozreto a decentne pôsobilo aj jeho akčne počínanie. Obmedzená paleta farieb pridala filmu na temnosti, ale zase nie každý záber kamery bol presvedčivý a ideálny. V istých veciach tvorcovia ostali opatrní, keď Vincentovi nedovolili hlbší vzťah s mladou susedou, ale zase povolili v momentoch, keď niektoré veci detailne nedotiahli napr. zabitie Vincentovej susedy, či neprimeraný záverečný súboj Rolanda s tukom obaleným gangstrom. Škoda, že takmer najlepšia scéna prišla až na záver, keď nastala dobre zostrihaná akcia, prebiehajúca súčasne na dvoch miestach. Film ma zaujal a nenudil, takže dávam 60%.