jhrasko

FRENCH LOVE is the BEST one !

Kontroverznosť samotného príbehu bijúca sa so scenáristickou konvenčnosťou, psychoticky netelevízna kamera bijúca sa so sústredenou, ale príliš Nymanovskou hudbou. DEAD woMAN WALKING v podaní Jima Broadbenta a Samanthy Morton je napriek výhradám zaujímavou jednohubkou na tému: LOVE THE SINNERS, BUT HATE THE SINS resp. EVIL CAN BE SPIRITUAL EXPERIENCE, TOO. Čistá * * * a 1/2 ( čítaj trojkoštvorka ).

Každý z mojej generácie, kto dá menej ako za 4, je pokrytec a pózer:-))) Všetci sme mali na stenách plagát Jennifer a Patricka, obom sme sa chceli podobať (každý po svojom), zborené mýty, tanečné a sexuálne lekcie, juj, ťažká nostalgia, ťažká.

Pre mňa jeden z najkrajších filmov o každodennom živote. O nenápadnom, často skrytom, až neviditeľnom v našom existovaní. O tom, čo hľadáme, po čom túžime a čo každého priemerne citlivého "human being" v živote obohacuje. FRIENDShip. Zdanlivo nedbalo sa odvíjajúci príbeh Fina, Olivie a Joeho stojí vďaka perfektnému scenáru a geniálnym hercom pevne na zemi, skvele strieda vážne a komické polohy a vo mne každým ďalším pozretím vykúzli pocit dokonalého uspokojenia. Pan McCarthy je borec. Ako herca som ho v žiadnom filme neidentifikoval, ako režiséra ho (po dvoch filmoch) milujem! Prototyp pomenovania "nezávislý" = JEDINEČNÝ. A navyše výnimočný i tým, ako mi záleží, aby komentár k nemu stál za to..(prepísané dňa 10/08/09)..

Sam Mendes po Revolutionary Road "objal" svoje postavy. Chladný odstup, ktorý ako metódu zvolil v RR, tentoX odložil, čo je jednoznačne k dobru veci (a diváka). Cestu Burta a Verony AWAY and HOME som neprijal úplne bez výhrad, po treťom stretnutí na ceste za domovom mi prišli príliš normálni zatiaľčo všetci okolo nich extrémne nenormálni, ale vďaka prirodzeným až odzbrojujúcim výkonom oboch hlavných predstaviteľov mi bolo v ich spoločnosti dobre. Drobná technická - na každej ceste mali na sebe úplne iný outfit a pritom mali tak malý kufor !?

Nepomožem si. Richard Curtis je lepší scenárista ako režisér. Po Láske nebeskej som nemal prehnané očakávania, čo sa do bodky naplnilo pri sledovaní jeho novej rozsiahlej mozaiky. Čo mi práve napadá, že istá "nehutnosť" a rozkúskovanosť" typické pre oba jeho filmy, sú asi i zámerom, možu na diváka ale posobiť kontraproduktívne, a to je moj prípad. Všetko vo filme plynie ľahko, lineárne, ideálne, čo je síce fajn, ale pre mňa neuspokojivé. Ako divák čakám viac. A tak si zapämatám epizódy, situácie, ale nie film ako taký. A hlášky ako: Thick Kevin to Carl: "I was thinking...". Carl back to him: Oooh, dangerous." Gavin: "U are a lesbian." But Always or Mostly ?". Mimochodom, ten koniec nemal koniec - nekonečné ! P.S. A K.Branagh má byť karikatúra alebo kreatúra ?

Sú filmy, ktoré nejdú z hlavy. Nepopísateľná emócia, ktorá sa nedá preniesť do textu..takže skúsim..a..snáď len toľko, že som bol počas sledovania Elephanta totálne zhypnotizovaný a po jeho skončení v niekoľkohodinovej akoby anestéze. Gus Van Sant ma prekvapil, nikdy predtým ani potom (a asi už ani nikdy) ma podobne nerozsekal. Brilantná ukážka režisérskeho minimalizmu. P.S. A Beethoven bol génius !

V rámci žánru je Rob Roy pre mňa ďaleko uspokojivejší než v ten rok multioscarový Braveheart. Jasne definované a držané pravidlá - charizmatický hrdina - zloduch - osudová láska - posúvajú funkčne vpred všetci traja hlavní herci. Vďaka nim si tento výlet do Škótska kedykoľvek rád zopakujem.

Kaurismäkiho poetika strihnutá s Hotelom Bagdad, odzbrojujúce, nostalgické, vtipné, akurát romantické a k tomu s kúskom vysnívanej životnej skúsenosti každého z nás, aspoň malilinko fungujúceho tým, že stáť na mieste proste nie je ono. Mimochodom, najdôležitejšia vec na svete je fakt rybárčenie!

Čisté štvorhviezdičkové mrazenie a zimomriavky, ktoré som vobec, ale vobec nečakal. Krásna Lena Headey ma strašila každým jedným pohľadom do zrkadla, nemyslím si, že som pochopil o čo šlo, ale kašlať na to. Aspoň to dám znova. Sean Ellis je macher.