Rozjimatel

[2,5*]     Od začiatku mi mnoho vecí v zápletke pripadalo značne naivných. Neskôr sa síce veľa z toho vysvetlilo dejovým zvratom (pomerne ľahko predvídateľným), ale tá pachuť naivity stále ostala. Inak to má celkom dobrú, napínavú atmosféru, príjemnú hudbu Cartera Burwella a výborných hercov v dvoch hlavných rolách, ktorých herectvo je na takúto snímku hádam aj škoda.

Veľmi silný film, ktorý stojí na dvoch pilieroch, a to na uhrančivom pohľade pôvabnej Li Gong (touto rolou odštartovala svoju hviezdnu kariéru) a na vizuálnej kráse (pôsobivé obrazy krajiny, vlniaceho sa cirokového poľa). Film má spočiatku lyrický a ľahko humorný tón, ktorý sa ale niekde v druhej polovici nečakane prepne do tónu dramatického a riadne drsného. Hudba vo filme, väčšinou predvádzaná priamo účinkujúcimi, sa veľmi dobre počúva, v istých momentoch prekvapujúco pripomína naše ľudové piesne. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[2,5*]     Táto uletená komédia (kde tam akože bola tá dráma?) o tínedžeroch (24-ročnom a 30-ročnom!) ma príliš nezaujala ani svojim humorom, na môj vkus dosť prízemným a ani scenárom, ktorý mi zase prišiel nudný a trochu hlúpy (a to je za nim scenárista špičkového Home Alone (1990)). Všimol som si inak množstvo spoločných komických prvkov s filmami "Sám doma" (tam boli ale podstatne lepšie zapracované), či už sú to rôzne nástrahy v dome hlavného hrdinu, jeho opatrenia na pomýlenie "nepriateľa", alebo aj groteskná postava riaditeľa (v "Sám doma" to je recepčný hotela), ktorá chce hlavného hrdinu za každú cenu prichytiť pri podvode. Ďalší problém som mal s nevýraznými hercami v takmer všetkých rolách (obzvlášť drevená mi prišla Mia Sara), jedine Jeffrey Jones spĺňa najprísnejšie kritéria a rolu riaditeľa zahral perfektne. Napodiv Jennifer Grey mi v tejto polohe sedela o dosť viac ako v Dirty Dancing (1987). Nechápem, prečo musí byť väčšina komediálnych filmov o tínedžeroch takéhoto typu, akoby tínedžerský bol synonymom slova prihlúply. A už vôbec nechápem ten kultový status tohto filmu v USA. Ale istú zábavnosť tomu priznať musím, pár podarených gagov by sa našlo (napr. beh cez dom: "Vonia to dobre." "Večera je hotová!"), tak sa napokon prikláňam k 3-hviezdičkovému hodnoteniu. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

Komorná dráma, v ktorej sa na malom priestore, v podstate v jedinej "miestnosti" (ak sa to dá miestnosťou nazvať), odvíjajú životné príbehy množstva rôznych životných skrachovancov. Osobne by som toto dielo určite nezaradil k vrcholom Majstrovej tvorby. Jeho spracovanie je do veľkej miery nefilmové, skôr divadelné, kvôli trochu nadsadenej dĺžke pôsobí občas dosť jednotvárne. Bol som tiež nepríjemne prekvapený, že je film až neobvykle uvrešťaný, s prehnane teatrálnymi prejavmi viacerých hercov (v tomto smere žiaľ dominoval inokedy skvelý Toširó Mifune, ktorý tu dosť nepríjemne prehrával). Najmarkantnejšie sa to prejavuje pri hromadnej scéne na dvore (jedna z mála "vonkajších" scén), kde sa film odrazu zmení na neskutočnú frašku (čo bol zrejme autorov zámer). Inak ma film celkom zaujal, je pomerne vernou adaptáciou ruskej predlohy a pritom má typicky japonského ducha.

"Kde sú tvoje peniaze?" "V Palestíne."     Veľmi milý príbeh jednej malej odvážnej rebelky Wadjdy vo svete, v ktorom majú ženy podradné postavenie. Je to trošku filmársky jalové, necítiť z toho takú tu nefalšovanú pravdivosť, nemalo to na mňa ani zďaleka taký emočný dopad ako napríklad často spomínané Božie deti. Hereckí predstavitelia sú veľmi sympatickí, priateľstvo medzi Wadjdou a Abdullahom je dojímavé, ale vo výkone ich hereckých predstaviteľov mi chýbalo trochu viac autentickosti, videl som už podstatne lepšie výkony nehercov. V každom prípade to bolo zaujímavé nahliadnutie do veľmi odlišnej kultúry, veď našinec nemá veľa príležitostí sledovať, čo sa deje za arabskou oponou. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[4,5*]     Svojim duchom pripomínajú "Malé ženy" diela Jane Austen (najmä Pride & Prejudice (2005) v skvelej adaptácii režiséra Joea Wrighta), v tom dobrom slova zmysle. Je to podobne láskyplné a ľudsky hrejivé. Veľmi silnou zbraňou filmu je skvelé herecké obsadenie, hraje tu začínajúca herecká elita (Saoirse Ronan, Florence Pugh, Emma Watson, či Timothée Chalamet), skvele doplnená staršou hereckou generáciou (Laura Dern, Meryl Streep, Chris Cooper). V superlatívoch sa dá hovoriť aj o nádhernej kamere (úplne vyšperkovaný obraz) a výbornej hudbe Alexandrea Desplata. V priebehu filmu som mal trochu problém so skokmi medzi časovými rovinami, ktoré sú trochu ťažšie na orientáciu, takže som sa občas strácal, časom som si ale na ne zvykol a napokon som aj takéto ozvláštnenie celkom privítal. V porovnaní s verziou z roku 1994 pôsobí táto určite živšie a ozajstnejšie. Malou chybičkou krásy je to, že malú Amy tu hraje 23-ročná herečka a tak to nepôsobí až tak vierohodne, keď napr. spáli sestrin román. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

Musím priznať, že sa na film krásne pozeralo, viaceré obrazové výjavy boli úchvatné, lenže to, čo sa dialo na obrazovke, mi rozum nedokázal pojať a bytostne ma to nebavilo. A nezachránil to ani výborný, atmosférický soundtrack. Znovu sa mi potvrdilo, že akokoľvek skvelý audiovizuál na dobrý film nepostačuje. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

"Myslíte si, že život patrí jednotlivcovi. Lenže toto je rozdiel medzi Východom a Západom. Na východe je život človeka súčasťou celku."     Táto "dramedy" o strete západnej (USA) a východnej (Čina) kultúry na mňa nezafungovala ani vo svojej dramatickej rovine (fádne a patetické) a ani vo svojej komediálnej rovine (neveľmi vtipné), jednoducho ma emočne výrazne minula. Navyše mi vadila nesympatická a škaredá predstaviteľka hlavnej role s neuveriteľne zakrúteným krkom (Awkwafina) a ešte aj otravný soundtrack v štýle karaoke. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[3,5*]     Veľmi dobre nakrútený dokument o Karlovi Krylovi, z ktorého som sa o ňom dozvedel množstvo zaujímavých informácií (netušil som napríklad o jeho popularite v Poľsku). Čo mi na dokumente najviac prekáža je, že je predovšetkým o politike a politických postojoch, už menej o Krylovi-umelcovi a ešte menej o Krylovi-človeku. Tak nejak to zodpovedá všeobecne vnímaného obrazu Kryla ako silne angažovaného, večného rebela.

[3,5*]     Jeden z vrcholov neorealizmu, sociálna dráma z prostredia povojnového Talianska, ktorá ukazuje bezútešnú situáciu "pracujúcich" tej doby a ich problémy, ako sú nezamestnanosť, bieda, triedne rozdiely, či aj nezmyselná poverčivosť. Film pôsobí veľmi autenticky, keďže sa nakrúcal hlavne v uliciach Ríma za "plnej prevádzky" a hrajú v ňom samí neherci. Tí sú naozaj veľmi presvedčiví, najmä Lamberto Maggiorani v hlavnej roli Antónia, ale veľmi prirodzený je aj Enzo Staiola ako jeho malý syn Bruno. Bolo nesmierne dojímavé sledovať tú spolupatričnosť otca a syna, ich nádherný vzťah. Obrazová aj zvuková zložka filmu sú obe podmanivé, ulice Ríma oplývajú svojim čarom. Keďže sa ale všetko točí okolo hľadania ukradnutého bicykla, miestami to je dosť jednotvárne, najmä scéna na trhu bicyklov, ale zase scéna v daždi so Sergiom Leonem a silný záver (pôsobivá scéna s nájdením zlodeja) to dokonale vyvažujú. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.