Rozjimatel

[3,5*]     "There's a dog on our bed."     Srdcervúci skutočný príbeh o jednom nádhernom a ušľachtilom zvierati, odohrávajúci sa v nespútanej divočine Aljašky. Diváka uchvátia malebné (niekedy až príliš) obrazy krajiny, či dychberúce dobrodružstvo (niekedy až prehnané, hlavne to na ľade a nad útesom). Pozerá sa na to veľmi dobre, aj keď niekedy to vyzerá až príliš digitálne. S hodnotením som balansoval medzi 3 a 4 hviezdičkami, ale ten emotívny záver ma napokon definitívne dostal.

"The accusation is false. Of course, she made the customary protest, but she is a lady. It was not against her will."     Mimoriadne vierohodne podaný stredovek, ktorý teda nepôsobí ani trochu príťažlivo - samé zabíjanie (naturalisticky stvárnené), všade špina, smrad (až som ho z obrazovky cítil), choroby, čierna smrť. Zodpovedá tomu aj farebné podanie, ktoré nie je príliš vábne. Herci v hlavných rolách sú výborní - ako tradične Matt Damon a Adam Driver, ale prekvapil aj nový objav Jodie Comer. Ben Affleck je síce jalový ako vždy (s obvyklou obrnou tváre), ale vzhľadom na to, že ide len o vedľajšiu rolu, až tak to dojem nekazí. Zaujímavá je zápletka, podaná z troch rôznych pohľadov (líšiacich sa síce v detailoch, ale zase dosť zásadných), čo je zjavná inšpirácia filmom Rašómon (1950), skvelým dielom Akiru Kurosawu. A čerešničkou na výbornej torte je doslova dychberúci záverečný súboj (neviem, neviem, či som už niečo podobné videl).

[4,5*]     "Mam dziwne uczucie. Wydaje mi się, że nie jestem sama. Że nie jestem sama na świecie." ("Mám zvláštny pocit. Zdá sa mi, že nie som na svete sama.")     Uhrančivé dielo, ktoré očarí podmanivými obrazmi s krásnou hrou s farbami, nádhernou, priam nadpozemskou hudbou Zbigniewa Preisnera a snovou atmosférou s nábojom tajuplnosti. A v neposlednom rade aj neskutočne pôvabnou a presvedčivou Irène Jacob. Jej sympatická hrdinka Veronika (Weronika / Véronique) je plná životnej energie a pritom veľmi krehká, tak trochu pripomína Améliu z Montmartru. Nádherné farebné podanie tohto filmu akoby predznamenalo štýl "Farebnej trilógie", film aj vďaka tomu dostáva akúsi neskutočnú, priam magickú náladu, čo je ešte umocnené tým mystickým prepojením poľskej a francúzskej linky ("Not long ago, I had a strange sensation. I felt that I was alone. All of a sudden. Yet nothing has changed."). Filmársky štýl Krzysztofa Kieślowskiho mi ohromne sedí a navyše tu bol zrejme na vrchole svojich tvorivých síl (medzi "Dekalogom" a "Farbami"). Z môjho pohľadu je toto jeho vrcholné dielo plne zaslúžene zaradené aj medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť. než umriete".     "Papa... I'm in love. I'm really in love." "Do I know him?" "No. And neither do I."

Úchvatná hudba fenomenálneho Ennia Morriconeho, nič iné ako 5 hviezdičiek sa jednoducho nedá dať. Videl so viacero maestrových koncertov a oceňujem, že vôbec nie sú na jedno kopyto. Veď tvorca tak bohatého diela má z čoho vyberať, aby bol každý jeho koncert jedinečný. No a pri tých najslávnejších skladbách, ktoré sa hrajú na všetkých koncertoch, je vždy trochu iný aranžmán. Tentokrát je koncert jedinečný predovšetkým spevom výbornej portugalskej speváčky Dulce Pontes, s veľmi exotickým prejavom. Je to totiž jediný Morriconeho koncert, čo poznám, v ktorom sa používa sólový spev klasickým spôsobom (Susannu Rigacci nepočítam, tá používa svoj hlas ako hudobný nástroj a treba dodať, že fantasticky). K úplnej dokonalosti mi chýbali už len titulky k jednotlivým skladbám, aby som vedel hneď identifikovať aj tie menej známe (veľa ich nie je).

"Yay! I'm a llama again! Wait ..."     Svieža animovaná komédia, ktorá hýri vtipom. Animácia je síce taká jednoduchšia, ale zase celkom štýlová. Film začína trochu gýčovo (hlavne tým miešaním historických a moderných prvkov), takže som sa obával (našťastie zbytočne), aby v tom duchu nepokračoval. Výborná je hudba Stinga, len škoda, že ho tam nie je viac.     "Excellent. A few drops in his drink, and then I'll propose a toast, and he will be dead before dessert." "Which is a real shame, because it's gonna be delicious."

[4,5*]     "These Norwegian snowshoes, spelt SKI and pronounced SHE, were, alas! the only shes we saw for about two years."     Prehistorický, takmer 100-ročný dokument, ktorý prekvapivo dokáže uchvátiť krásnym (zreštaurovaným) obrazom, ale najmä tým ako výborne a aj moderne opisuje polárnu výpravu kapitána Scotta, plnú dychberúceho dobrodružstva. Je pre mňa podobne príjemným prekvapením, akým bol aj Nanuk of the North (1922). Výborné spracované sú aj tie prírodopisné, humorne odľahčené pasáže (o dravých čajkách, tuleňoch, či tučniakoch). Hoci je celé dielo úplne nemé (z čoho som mal mierne obavy), zvuk mi v ňom napodiv ani veľmi nechýbal. Malá škvrna na filme sú len tie rušivé patriotické komentáre (predovšetkým v závere), ktoré si tvorcovia mohli pokojne odpustiť (zase, na druhej strane, sú autentické). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "We have been wiling to give our lives to this enterprise, which is for the honour of our country."

[3,5*]     "Put me down! Put me down! No, pick me up, pick me up!"     Milý animovaný film, ktorý oplýva dobrodružstvom, emóciami i vtipom. Animácia nie je nejak oslnivá, najmä čo sa postáv týka (taký Tarzan je dosť škaredý, neforemný). Snáď jedinou výnimkou je Jane, ktorej roztomilá postava je nakreslená pekne (vyzerá byť inšpirovaná japonskou animovanou tvorbou). Pozadie je síce namaľované pekne, ale potenciál krásy džungle ostal nie celkom využitý. Niektoré postavičky sú vyslovene klišoidné, až otravné: komický otec, zlý-zlý Clayton, či bojazlivý slon. Piesne Phila Collinsa sú také popíkové, dosť presladené, niekedy sa k danej scéne hodia a sú aj celkom príjemné na počúvanie ("You'll Be In My Heart", "Strangers Like Me"), inokedy zase nie a sú skôr otravné ("Two Worlds", hlavne ten refrén). A v podstate je jedno, či ich spieva samotný Phil Collins, alebo Vašo Patejdl.

Dokument, ktorý prináša obsažný prierez bohatou tvorbou Billyho Wildera, jedného z najväčších svetových režisérov. Je tu množstvo zaujímavých rozhovorov so samotným režisérom, kde rozpráva o svojich filmoch a o spôsobe svojej práce. Takýto náhľad do zákulisia s mnohými trefnými postrehmi dokáže veľa objasniť.

[3,5*]     "A man in love with a woman from a different era. I see a photograph!" "I see a film!" "I see insurmountable problem!" "I see rhinoceros!"    Film o zidealizovaných predstavách o starých dobrých časoch, ktorý má magickú atmosféru, hýri fantáziou a dokáže vyvolať veľmi príjemnú náladu. Má veľmi silné herecké obsadenie, dokonca aj Owen Wilson, inak skôr druhotriedny herec, sem s tým jeho prihlúplo začudovaným výrazom výborne zapadol. Pôvabná Rachel McAdams je zase skôr opačný prípad - hádam po prvý raz som ju videl hrať (a veľmi dobre) postavu, ktorá veľa sympatií nevzbudzuje. Celý film som tak trochu bojoval s tým farebným podaním, čo je asi jediná väčšia výtka, ktorá ma napadá. Tie presýtené farbičky vyzerajú ešte celkom dobre v nočných scénach, počas dňa už ale pôsobia gýčovito, obraz má silne žltý nádych (nie zrovna príjemný).

"Und was ist dass?" "Ach, dass? Dass ist eine Hose, mein Liebling."     Opäť som sa raz utvrdil v tom, že Fassbinderove videnie sveta mi je úplne cudzie. Jeho filmy sú pre mňa v lepšom prípade nezaujímavé, v tom horšom až protivné (výnimkou je Manželstvo Marie Braunovej (1979), jediný jeho film, ktorý sa mi páčil). Pripadá mi to tak, že svoj nesporný talent režisér mrhal na hrozné divné a tiež fádne témy. Tak je to aj v tomto prípade. Príbeh jedného odpudivého tupca sa odohráva vo vyššej teplej spoločnosti s vyberanými spôsobmi, totálne bezduchej, čo je proste svet, ktorému vôbec nerozumiem, akoby bol z iného vesmíru. A ako je to vo Fassbinderových filmoch zvykom, postavy sa znova prejavujú až otravne neprirodzeným spôsobom (akási podivná štylizácia). Vo filme sú doslova v koncentrovanej forme všetky možné veci, ktoré ma odpudzujú, čo signalizujú už prvé sekundy tými púťovými atrakciami. Ďalej sú to odpudivé postavy, hnusné, vulgárne ženské, množstvo vtákov pokope a neustále reči o nich (na toto naozaj môže byť nejaký normálny divák zvedavý?). Tá snaha šokovať je zrejmá a tiež aj snaha o spoločenskú kritiku. Lenže, kde ostal divák? Bol som schopný udeliť ešte nižšie hodnotenie, ale ten záver (od rozchodu) sa mi páčil, celkom príjemne ma prekvapil. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.