matthew.17

Proste brutálny film. (Brutálny rozumej ako násilný aj ako veľmi dobre odvedená remeselná práca) Filmy s náboženskou tematikou ma nikdy nebavili, nevyhľadával som ich, prepínal som ich a ani ich nehodlám vyhľadávať, svoj vzťah k Bohu totiž považujem za veľmi intímnu vec do ktorej by sa mi žiadna literatúra (napr. Biblia) alebo filmy nemali kafrať, napriek tomu som sa k tomuto filmu dostal cez jeden veľmi povrchný dôvod a to, že som chcel vidieť Kráľovnú Nílu v úlohe Márie Magdáleny. Ale môžem povedať, že film ma naozaj dostal pretože zosobňuje to, čo by pre každého veriaceho mal Ježiš Kristus znamenať. Lásku. Lásku skrz ktorú žijeme, ktorá prúdi v našich silách pretože Boh je láska, to najdôležitejšie čo v živote človek má, to čo hýbe jeho mysľou a emóciami a môžem povedať, že pri scéne keď Ježiš žehná ukrižovaného zlodeja do na mňa láska sršiaca z tejto skutočnosti narazila tak prudko, že som sa pristihol ako plačem a uvedomil si podstatu a hĺbku celého tohto príbehu a už je úplne jedno či to naozaj bolo tak alebo si v minulosti niekto niečo prikrášlil. Film je naozaj fascinujúci tým aký je autentický, všetci herci podávajú životné výkony a zážitok je bombastický. K dokonalosti mu predsa len niečo chýbalo, no ja som spokojný a teraz netrpzlivo budem očakávať Noaha od Darrena Arnofskeho. (ďalší nábožný film ktorý je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo) PS: Schválne skúste počítať, koľko komentárov začína vetou: "Nejsem věřící"

Atmosferická pecka s mojim obľúbencom Danielom je jeden z tých kvalitnejších horrorov a mal predpoklad byť aj jedným z najlepších poslednej doby. Ostalo len u predpokladu.... SPOILERS: V prvom rade som absolútne nechápal chovanie hlavného hrdinu, ktoré sa vymykalo akejkoľvek logike. Celú prvú polovicu som si nebol istý, či je Arthur človek s poruchou pudu sebazáchovy, mladý tragický hrdina alebo patologický skeptik. Ja kebyže vidím Ženu v čiernom niekoľko krát v dome za tmy, počujem kroky a vidím kričiacu tvár v okne alebo mŕtve deti na záhrade, do toho domu by ma už nič nemohlo dostať, Arthur však duchov akosi nebral vážne a to sa mi zdá absolútne nevierohodné. Ďalej ďalším veľkým mínusom sú "prázdne scény" prechádzania sa po dome, ktoré sú robené čisto so zámerom našupať tam čo najviac lakačiek. A tak Arthur ide z prízemia do detskej izby, tam sa obzerá, pozrie sa z okna ide von. Potom sa opäť vráti do tej istej izby a to sa opakuje a opakuje a človek zrazu zistí, že 40 minút sa pozerá na Daniela Radcliffa prechádzajúceho sa so skúmavým pohľadom po dome. Lakačky považujem za zbytočné, pretože strach by sa mal podľa mňa vedieť vybudovať inak ale budiš: v tomto filme uznávam, že boli perfektne načasované a sadli na miesto. Príbeh potom hodnotím veľmi pozitívne, nápad to malo skvelý a aj spracovanie fajn. Ak si správne pamätám, jedná sa o adaptáciu a tak tvorcovia nemôžu za gýčovitý koniec ktorý som čakal od začiatku pretože som videl Kruh a keď hľadal Arthur mŕtve telíčko v bačorine (opäť Kruh) hneď mi bolo jasné ako to celé skonči. Za to ale tvorcovia nemôžu, slabý koniec je daný slabou predlohou (stále sa bavíme o konci) a látku ktorú dostali spracovali veľmi fajn.

Colin a Anna v jednom filme? To musím vidieť! - povedal som si, no od začiatku bol film veľmi ťažkopádny a za povšimnutie stáli zrejme len práve tie Annine scény. Čo sa týka spracovania, videl som to zo začiatku na 4* no ako sa príbeh stupňoval a dej blížil ku koncu, hviezd razantne ubúdalo...

Fascinujúci, divný a prekrásny film ktorý bez pateticko-romantických prvkov ukazuje príbeh pravej lásky a hĺbku vzťahu. Samotný film funguje tak, ako ľudské myšlienky - ja zmätený, človek po zhliadnutí nevie či tam niektoré scény ozaj boli alebo si ich vysníval, je plný farieb, ostrých aj mätných spomienok a emócii a samozrejme - dokonale funguje ako celkom. Jim Carrey je pán herec, Kate Winslet v jednej z najlepších úloh ma úplne dostala a aj po tretí krát vždy nachádzam vo vzťahu Clementine a Joela niečo úplne nové. Rozbor vzťahu, ako sa patrí.

Hitchcockovská atmosféra je naozaj pôsobivá a film si udržuje perfektné napätie, na pozadí príbehu o nedôvere a mocenských sporoch je konflitk jedného manželstva a Pani Bohdalová a Pan Brzobohatý zahrali dvojicu ktorá sa miluje tak moc až sa nenávidí tak presvedčivo, že ich výkon mrazí viac ako čokoľvek ostatné. Klobúk dolu.

Atmosféra výborná, herci špičkoví, ale príbeh... Keď som nedávno videl film Enigma odohrávajúci sa behom druhej svetovej vojny mal som zmiešané pocity a myslel som, že je to spôsobené chaotickým podaním... Ale tento príbeh s podobnou špinážnou tematikou ma presvedčil o tom, že je to naozaj veľmi komplikovaná téma kde treba dávať veľký pozor a aj tak si film vychutnajú naozaj len tí, ktorých tematika zaujíma. Pre mňa veľký chaos, daný témou ktorej som na chuť neprišiel.

Choďte von, nehovorte to mamke. Ožerte sa, zamilujete, počúvajte Miley Cyrus, nechajte stúpnuť Party in the U.S.A do hlavy spolu s Fernetom. Zamilujte sa. Odmietne vas? Tak pozerajte jej fotky na facebooku, počúvajte znova Miley a plačte, potom sa vzchopte a bojujte. Kreslite srdiečka na lavicu, chodte po škole s kamošmi na Twilight, večer zasa na pivo. A potom si pozrite tento film a pochopíte, prečo hodnotím ako hodnotím ak máte toto všetko za sebou.

Tento film neviem nazvať inak, ako vŕtačkou do duše. Tento film útočí na to, že divák je človek, že pociťuje lásku, útočí na to, že má pri sebe Boha a skrze perfektné herecké výkony a naozaj nekresťanský vizuál spraví v každom obrvoskú emočnú dieru.

Je to kravina, ale v mojom "rannom období" som to pozerával pravidelne a moje staré "ja" by mi dalo facku, kebyže hodnotím objektívne...

Táto časť i celá rozprávka majú toľko obrovských pozitív, že mi nedalo nezaradiť si ju medzi obľúbené filmy. V prvom rade je to emócia ktorú tento príbeh podáva. Pretože ak niečo na filme viem oceniť, je to práve emócia a Fantaghiro je doslova emočnou bombou ktorá má obrovské posolstvo. Príbeh rozpráva o láske, láske ženy a muža, láske k rodine a láske a úcte k všetkému živému a každá veta skrýva krásny význam o medziľudských vzťahoch, čo však vôbec nevyznieva moralizujúco alebo infantilne a tak je príbeh podávaný v krásnom rozprávkovom šate. Možno je Fantaghiro vyčítané, že nemá dobré efekty ale má niečo čo dnes chýba veľa žánrovým filmom a to neprekonateľnú rozprávkovú atmosféru ktorú umocňuje od dielu k dielu lepšia Minghiho hudba (aby bolo jasné, komentár sa vzťahuje k prvým trom filmom). Ďalším obrovským plusom je herecké obsadenie. Ktorá rozprávka sa môže pochváliť tak charismatickou princeznou akou je Alessandra Martines alebo romantickým princom Kimom Rossim Stuartom. Práve v tomto diely prišla aj skvelá atmosféra strachu a beznádeje v podaní perfektnej Brigitte Nielsen ktorá je pre mňa aj s dabingom Božidary Turznovovej najlepšou zápornou postavou vôbec, čím sa dostávame k ďalšiemu pozítvu a to je slovenský dabing. Zatiaľ čo český dabing sa viac blíži k originálu, slováci sa vydali inou cestou. Fantaghiro dostala nežnejší hlas než má jej herecká predstaviteľka, Božidara Turznovová má snáď jeden z najmagickejších prejavov v súčastnosti a celkovo sa jedná o jeden z najväčších dabingových klenotov. Fantaghiró je pre mňa proste 5hviezdičkovým filmom, ktorý má všetko čo má správny film mať a je mi ľúto, že ľudia v nej vidia jedine tie slabé efekty alebo rozprávajúce zvieratá. Ak sa niečim môže príbeh pochváliť je to hlavne skvelá rozprávková atmosféra ktorá sa stretáva až s horror prvkami čím je pre mňa rozprávka opäť posunutá niekam vyššie a celkovo ju radím medzi najlepšie fantasy/pohádky aké kedy boli natočené, o to viac mi je ľúto ako si Lamberto Bava nevedel dať v najlepšom stopku a my sme videli dokonalú skazu v podobe posledných dielov...