tomashrabek

Film, ktorý sa bojí byť sám sebou, a tak sa spolieha len na nekonečné odkazovanie sa na staršieho súrodenca. Nie žeby ma to v dobe, ktorá praje rebootom a reštartom a remakom prekvapovalo, ale práve u Trainspottingu to zamrzí.

Najväčšou chybou toho filmu je, že všetky songy sú dobré, aj keď by vlastne nemali byť. Gervais sa vracia k obľúbenej postave Davida Brenta, aby jeho príbeh zavŕšil, a to skrz to, že mu splní sen o kariére rockovej hviezdy. Cez všetok ten drsný humor o prostoduchom malomeštiakovi je to vlastne smutný film, ktorý sa presne triafa do ilúzií obyčajných ľudí o vlastnej výnimočnosti, na ktorej stavia súčasný zábavný priemysel. Nie každý totiž môže opustiť kanceláriu a byť hviezdou, ale viete čo? David si môže povedať, že to skúsil. Nakoniec to bola celkom citlivá rozlúčka s totálnym čurákom. Zvláštny mix pocitov, ale Gervais to takto proste vie. "I've been a rock star once!"

WHAT THE FUUUUUCK--!!!!-!!!-!--!-!!-!--!! Teraz fakt nechápem, prečo som sa tomuto filmu tak dlho vyhýbal. Bude niečo pravdy na tom, že tie najzaujímavejšie filmy na čsfd percentuálne spadnú do modrých farieb, zatiaľ čo v červených sa jednoduchšie udržia tie priemerné, "generally likeable" filmy. Toto bola proste JAZDA. Toľko režisérskych nápadov, tak vizuálne okúzľujúce, tak odľahčené a vtipné, a zároveň, priznávam, emocionálne fungujúce. Už úvod nastaví správne uletené očakávania, a tak si i náročnejší divák musí bez výčitiek svedomia túto šialenosť užiť. A kto si to nevie užiť, ten je najväčší nuďák na svete!

Úprimne nechápem, prečo bol k réžii znovu povolaný Yates – ten najnenápaditejší režisér, ktorý sa o frančízu otrel. Na Rowlingovú slabučký príbeh (Jumanji + X-Men) drží nad vodou hlavne kúzelný svet, ktorý je aj po tak dlhej dobe podmanivý a chcem z neho vidieť čo najviac. Aj preto by som bol rád, keby nás ním do budúcna povodil niekto povolanejší a talentovanejší. Lenže to sa vraj nestane.

Arrival mal u mňa plusové bodíky už vopred, za ten námet. Ach, koľko večerov v krčme som strávil diskusiami o tom, ako by sme riešili komunikačný problém s mimozemskou rasou! A nutno povedať, že ten film na to ide veľmi, veľmi dobre. Pretože zďaleka nejde len o lúštenie, ale na druhej strane, nevybuchujú v tom mestá a stíhačky celého sveta neútočia na materskú loď. Pekne pomaličky, skoro až komorne sledujeme jeden osobný príbeh jednej ženy, a réžia je u toho tak precízna, že si ani nestíhame všímať, ako preskakujeme zo žánru do žánru. Nie je to kulervoucí zážitok, ale ako inteligentné scifíčko to v hollywoodskej produkcii posledných rokov doslova žiari. Teším sa na Blade Runnera!

Vzal som na film do kina rodičov, pretože som čakal feel good movie, ak nie rovno znesiteľnú komédiu. To, čoho som bol svedkom, mi vyrazilo dych. Tento film je, bez srandy, nebezpečný. Nevinný divák neznalý toho, kto je Vorel a o čo sa asi tak snaží, je vystavený rasistickému, xenofóbnemu a násilnému svetu, v ktorom nič nie je komentované, odsúdené, vypointované, ani nijako inak ospravedlnené. Mladé Vietnamky nevedia po česky a paktujú len s Vietnamcami. Mlátiť ženy je štandardné riešenie problémov. Cigáni si zaslúžia zmlátiť a zapichnúť kudlou. Ak sa chystáte na kurzové stávky v SAZKE, nezabudnite ich rozdeliť na viac tiketov, výhra vás neminie – na rozdiel od nejakého morálneho posolstva o rizikách hazardu u sociálne slabších. Ten film je proste zbytočný – ukazuje veľa problémov, ale nijako s nimi nenarába. Vorel sa naozaj stotožnil s Kohákovou postavou inštalatéra, ktorý svet okolo seba tak maximálne pozoruje, ak vôbec to. A v tom je to nebezpečenstvo – film, ktorý všetko toto ukazuje, ale nijako nekomentuje, prispieva k tomu, že správanie, aké v ňom vidíme, sa u určitých ľudí môže stať normou. Z tohto hľadiska odpad, ale z filmárskeho, bohužiaľ, tiež. Okrem toho, že je to nebezpečné, je to totiž aj nuda. Nebezpečná nuda.

Sú filmy, ktoré nezachráni ani zadok Mily Kunis. Tu, v úlohe učebnicovo zle napísanej protagonistky, nám (ako nováčik vo vesmíre) nepomáha v deji zorientovať sa, skôr naopak. Popri striedaní kostýmov v každej druhej scéne okamžite a absolútne akceptuje pravidlá hry, ktorým nemôže rozumieť, robí jednu nelogickú blbosť za druhou a ja len čumím a ničomu nerozumiem. Nikto mi nepomohol pochopiť to. Nuda. Klišé za klišé. Neprehľadná akcia. Zbytočný film. Je mi ľúto toľkého premrhaného ľudského potenciálu. Filmy Wachovských čoraz viac strácajú gule. Tak, ako oni sami.

Už to začína byť nuda. Príliš veľa postáv na jeden film, príliš dlhá stopáž, príliš tuctová zápletka, príliš priehľadné a umelé triky, vytratil sa dokonca aj najzaujímavejší x-menovský motív o ľudských/mutantích právach. Pomaly prestávam vnímať rozdiely medzi všetkými komiksovými univerzami. Je to všetko mess na jedno brdo.

Ľahší a optimistickejší tón Star Treku ohromne pristane. O čo menej som od tohto filmu čakal, o to väčšie je moje prekvapenie! Konečne to má ten pravý startrekovský nádych. A ja sa idem vrhnúť na TOS...

Nářez. Scenáristická lacnota je vykúpená skvelými režijnými nápadmi a tempom, z ktorého sa občas točí hlava. Kto by to bol povedal, že napoly nezávislý fanúšikovský film (za 3 milióny!) zabaví toto leto omnoho viac, než ktorýkoľvek z násobne drahších blockbusterov. Aj keď... po niekoľkých rokoch podobných skúseností by to už možno povedal kdekto.