bubblebobble

Tomuto sa hovorí - malý nočný film. Poznáte ten pocit? Nechce sa vám spať, prepínate len tak kanály a zrazu narázíte na niečo... Dívate sa na to a zrazu máte ten zvláštny kúzelný pocit. Ste tu len vy a obrazovka v ktorej sa odohráva niečo málé a zároveň čarovné. Film skončí, idete spať a keď sa ráno zobudíte, myslíte, že to bol len sen. Poučenie: Woody Allen + Ja = Jedine v noci.

Bŕŕ zvieratká. Fúúúj, rozprávajúce zvieratká.

Ach tá šablónovitosť...

Nie! Nie!! Áno! Áno! Angelika nám svojho času ponúkala naozaj vycibrený slovník.

Polnoc v Paríži sa odohrávala u mňa približne v tom istom čase. Skvelý zážitok, ostali vo mne príjemné pocity, čo sa nestáva často a čo hlavne len tak niekto nedokáže. Skvele načasované keďže sa práve chystám na tvorbu Woodyho Allena.

Po všetkých tých veľkých súťažiach a talentoch čo som videl, mi už ani tá veľkolepá tanečná scéna na záver nepripadala byť zvlášť oslnivá. Fajn hudba (občas) a pekní herci (asi) ešte nerobia z ničoho niečo. Na zabitie nudy ale postačí.

Dosť mi vadí keď sa niečo pokazí a ja si musím nahovárať, že to tam nebolo. To sa deje aj pri tomto serály keďže si neustále vravím, že mal iba tri série, skončilo to smrťou Prue a hotovo. Ak by som to mal hodnotiť ďalej bol by z toho nemilosrdný odpad.

Cyril so svojimi masochistickými sklonmi nie je až taký zložitý ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je jasné, že mu chýba mužský vzor a tak sa obracia na hocikoho kto sa mu zdá byť aspoň trocha mužný. Vo filme absentuje kladná mužská postava (aj zo Samantinho priteľa sa nakoniec vykľuje magor). Jediný kto prejavuje trochu citu je práve Samantha. Hudba (tých pár tónov) mi vôbec nesedela k príbehu zo sídliska a skôr ma rozosmievala jej epickosť. Akosi mi tento príbeh pripomína Pinocchia. Chýba stvoriteľ Gepetto ale zato hlavnú rolu za neho prebrala Modrá víla. Nos rastie a rastie až kým malý Cyril nedostane do držky. Poučenie: Nie všetci sme mali ružové detsvo ale to nás ešte nenúti správať sa ako dement.

Už je to fakt trápne ako mi Tv Odpadkíza (spolu s TV Hnoj) chce ukazovať, že musím byť akože strašne abiciózny, tváriť sa strašne arogantne a keď sa nestanem prezidentom USA alebo slnečnej sústavy, tak som iba obyčajná sračka a mal by som sa ísť odstreliť. Videl som jednu časť a stačilo mi. Najviac ma rozosmiala romantická vsuvka - nemám rodičov- ala Modré z neba. Strašne ma to rozosmialo v kontexte s tým, že sa tam iba varí. :D Poučenie: Ešte som nikomu nerozpával svoj životný príbeh pri šúpaní zemiakov. Must try!

Natočiť Planétu opíc môže každý kto má na to peniaze a nie je tak celkom kretén. Podľa množstva týchto filmov je ale jasné, že tých kreténov sa našlo viac než dosť (musím priznať, že aj môj obľúbený Tim Burton šliapol týmto riadne vedľa). Trvalo teda celých 43 rokov kým sa konečne P.O dočkala aspoň trochu solídneho pokračovania. Ponaučenie: Nie je to až také blbé ako sa to tvári.