mad_ness

Tri hodiny znesú veľa, aj množstvo nezaujímavých pasáží a hluchých miest. Dobrá správa je, že tuto sa nič z toho nekonalo. Bolo to hlučné a farebné (presne podľa očakávaní) a práve táto pestrosť, energia a nadhľad podali x gýčovitých tém z úplne inej perspektívy. Keby ich chcel s podobným zámerom spracovať západ, zaobalil by to do vágnych dialógov a prekombinovaného deja, pritom India to dokáže tak jednoducho a nenútene, tak prečo z toho robiť vedu?→ HA! Narážka na dej (ne)úmyselná. Možno to bolo neokukanými tvárami či prostredím, ale na hercov sa veľmi dobre pozeralo, žiadne zbytočne afektované prejavy a výkon stále dokázal zapôsobiť (aj na city). Klobúk dolu. Ešte mi niekto vysvetlite, ako môže byť riaditeľ o 2 roky starší ako Rancho... wau. Videné v rámci Season Challenge Tour 2015.

Film je emočne zrelý a skutočné emócie nemusia byť viditeľné, pretože je tu vidieť niečo oveľa lepšie, a síce ich pôvod... veď už aj samotný názov... ale neva. Myšlienka je lákavá a spracovaná tak svojsky, že som popri vizuále hudbu veľmi nevnímala, skôr zvukové efekty. Dobré to bolo, iba Marion Cotillard je pain in the ass a asi som radšej keď ju nepočujem. Videné v rámci Season Challenge Tour 2015.

Humor tu nie je o nič hlúpejší, ani trápnejší, ako pri iných amerických komédiách, tak sa z toho všetci nepokakajte. Okrem toho sa tu nenachádza protivný smiech v pozadí a je tu Samberg, ktorý mi šmakuje od čias SNL a veľký vyrehotaný Terry Crews, ktorý hrá veľkého "serióznejšieho" Terryho. Vynikajúca oddychovka, zhltla som to za tri dni a totálne som sa naviazala na postavy. Ešteže musím čakať už iba mesiac.

Jedna veľká AKČNÁ zaprášená a špinavá náboženská skúsenosť pre feministky. Čo vôbec nemyslím ako urážku, naopak, mám rešpekt pred takýmto poňatím. Oceňujem to preferované natáčanie v drsných podmienkach pred plátnom s reálnymi výbuchmi a plameňmi a autami a všetkým tým besnením, dobre sa na to pozeralo. Až na to, že o Maxovi viem veľké trt, okrem spomenutých drobností, v podstate sa tam popri všetkej akcii nenašiel čas na väčšie rozoberanie hlavných postáv, ale zase to nemá ani v popise, všakže. A tiež som si mohla urobiť domácu úlohu a pozrieť si to čo už vyšlo, ale na D.Ú. som ja nikdy nebola. Videné v rámci Season Challenge Tour 2015.

Gýčovo povedané, tento film evidentne tvoril históriu, čo si všimol aj taký Billy Joel a zaradil ho spolu s Kennedym, Chubbym Checkerom či škandálom Payola medzi významné udalosti tísicdeväťstošesťdesiateho. Názov filmu mi doposiaľ vždy evokoval pesničku, možno sa to zmení. Možno. Videné v rámci Season Challenge Tour 2015

Seriálu nemožno uprieť veľa vecí a prvou z nich, za ktorú tvorcov skutočne uznávam, je zobrazenie Ameriky bez toho, aby sa z toho jednému chcelo plakať (z rozpačitosti). Nie sú tu potrebné žiadne veľkomestá, zábery na majestátne budovy, vlajúce vlajky, či patriotské reči. Namiesto toho na nás autentickosť dýcha v podobe prírody, života v menších mestách, nanajvýš predmestiach, toho takzvaného klasického rocku a ako tu už niekto tuším spomínal, v individualite a rodinných hodnotách. Rodina nekončí krvou, ale ňou ani nezačína, rodina je tu aj na to, aby si sa kvôli nej cítil mizerne, ale je tu aj keď ju potrebuješ. Paradoxom je, že práve toto sú tradície, ktoré ale inde vidno čoraz menej. Bravo pre scenáristov, vďaka ktorým sa vedľajšie postavy niekedy obľubujú jednoduchšie, než hlavné (možno zámerne). Na druhej strane verím, že nie je jednoduché držať chod celej šou spolu s fungujúcimi bratmi. Naozaj originálny námet, už len v tom, že tu ide o súrodenecký a nie partnersko-romantický vzťah. Bratia si za celý čas prešli cez mnoho sračiek a to, že si vždy našli cestu von, dáva divákom nádej obdobnú zvuku TARDIS. Myslím, že práve toto je zároveň hlavný pohon celého seriálu. Po všetkých sériách sa jednoducho stále žiada pokračovanie, už tomu rozumiem. Žánrovo je tu z čoho vyberať, najradšej mám, keď dôjde na humor. Chalani majú výborne zvládnutú neverbálnu komunikáciu, plus to, na čo sa myslím si ešte žiaden seriál nepodujal, a síce trúfalé prelomenie štvrtej bariéry v 6x15- The French Mistake (jedna z mojich naj epizód). Toto by si mohol zjesť aj taký Deadpool, nekecám. Winchesterovci ale majú takú vlastnosť, keď spočiatku vidia veci príliš jednoducho, ale nakoniec si vyberú tú najkomplikovanejšiu cestu, čo už veľakrát naštrbilo ich vzťah, ktorý je stavaný na piedestál a vďaka tomuto aj neustále rozoberaný. Páči sa mi, ako sa tu pracuje s ľudskosťou, dobrom a zlom, ako nič nie je čiernobiele, ani také, ako by sa mohlo zdať → postavy anjelov aj démonov. Za tie roky si seriál úspešne vybudoval charakteristické znaky, neodmysliteľnú Chevy Impalu '67, kožené bundy, flanel, falošné prezývky (moje naj sú po komiksových hrdinoch) a pesničku, ktorá dokonca nie je ani úvodnou zvučkou, mimochodom krásna symbolika (Kansas). To všetko sa ľuďom evidentne ľúbi, niektorým možno iba trvá dlhšie, kým to čaro nájdu (preto už nehodnotím po pár epizódach). Takže poklona pre oboch hlavných hercov, lebo okrem toho, že sú krásni, sú aj šikovní, ani sami možno netušili, koľko rôznych verzií JA, sa dá stvárniť a samostatne pre Collinsa, ktorého si držím blízko srdiečka. Počas desiatich sérií si človek nájde zopár obľúbených postáv, tu sú moje: Bobby a hneď za ním anjelsky krásny Castiel, Jody Mills, Charlie, Balthazar, Gabriel, Kevin, Rowena a po dlhej dobe aj Crowley. No a keď si mám vybrať z dua, tak Dean. Zvážim, či niekoho vykopnem z topky a ak by aj nie, miesto v profile má u mňa táto šou isté. Plný počet bez váhania aj za to, čo je len moje.

Koncerty Oasis zámerne nekomentujem, pretože neviem, či by som dokázala vierohodne slovami vyňadriť, čo pre mňa táto kapela znamená. Tuto ale musím poukázať na Chrisa Sharrocka, ktorý je génius a toto vystúpenie vo Wembley patrí k tým najštýlovejším pred rozpadom. (možno je to aj tou Liamovou šatkou)

Toto bola chuťovka. Akokoľvek pozitívne to niekto prezentuje,rozhodne nepreháňa. Nedá sa tomu absolútne nič vytknúť, pretože tento počin má VŠETKO, vrátane vzťahu transky a černošky, klasického homo aj heterosexuálneho vzťahu, rasovú rozmanitosť a podstatu tých najprirodzenejších vecí zabalenú do krásneho vizuálu. Plus správnu dávku napätia a 100 percentne fungujúcich emócií, trust me. S každou jednou postavou sa dá okamžite vytvoriť vzťah, pred týmto klobúk dolu, pretože všetky sú napísané unikátne, no a to, čo tvoria dokopy, je proste bomba. Tak ako táto šou, ktorá by sa mala šíriť... ako mor. Išla som do toho hlavne kvôli obľúbencovi Riemeltovi a z ničoho nič som si voľajako obľúbila všetkých. Ešte dávam A+ za tú angličtinu.

Enormne BIG DEAL! Kombinácia toho najlepšieho, čo Spojené Kráľovstvo ponúka. Topka ako vyšitá. P.S. Taron Egerton má talent, snáď ho bude vidno častejšie.

Tak toto bolo ŤEMER me gusta, v mnohých ohľadoch lepšie než Arrow. Ale rozhodne nie v scenári, či niektorých špecifických dialógoch, tie boli rovnako awkward aj tuto. No pekne po poriadku. V prvom rade, náhoda či nie, oceňujem veľmi efektívne prijatie a využívanie schopností tak dobre, ako sa to dalo. Síce s pomocou, ale malo to svoj účel a zakomponovanie tohto všetkého do začiatkov série bolo skutočne na mieste, v tomto ohľade bola celá séria v poriadku. Čo si ale na tomto spracovaní vážim najviac, je ponímanie hlavnej postavy v tom najpozitívnejšom duchu. Som zmierená s tým, že väčšina superhrdinov má tragickú minulosť, ale to neznamená, že musia za každú cenu vzbudzovať ľútosť. Vzťah medzi Barrym a jeho otcom, priateľmi a hlavne medzi Barrym a Joeom je niečo, čo sa hoci aj takejto seriálovej polotuctovke doslova žiadalo. Príklad toho, že rodina vie byť veľkou oporou, že nie je zatratená, kvôli zlým rozhodnutiam, že chyby môžu byť napravené a pred problémami sa neuteká napr. na opustený ostrov (že áno pán Queen), ale je tu snaha o to, aby jeden druhého ochraňovali a spoločne fungovali, a akokoľvek konzervatívne to bude znieť, je veľmi pekné, vidieť tieto hodnoty zobrazené presne takto. Čo mi vadilo, bolo zbytočné a nezmyselné naťahovanie romantických zápletiek a vrchol toho, že to vlastne nijako neukončili, až na Caitlin a Roonieho, tí mi šmakovali o niečo viac. Poor Iris, keby dostala viac priestoru mimo nezmyselných romanťárien, nepôsobila by ako stelesnený kyanid (otrava). Na druhej strane, Grant Gustin sa sem parádne hodil a bol fakt dobrý. Každá jeho interakcia s Felicity bola cute. Ale topka celého obsadenia je Tom Cavanagh, môj nový o tri dekády starší crush. Whoa, srsly charizmou sa mu Mirakuru Lord rovná iba ťažko a dokonca predbehol aj Merlina, každý záber s ním bol proste porno... ehm. Anyways, kvôli tejto srande som neurobila skúšku, aj keď za to si viac-menej môžem vlastne sama (skôr viac ako menej). Teraz nechcem povedať, že to za to stálo, lebo nie! Ale za túto šou som rada.