mis-ko

Spievaný Shakespeare? Prečo nie, veď je to komédia. A pod réžiou Kennetha Branagha sa aj "vrieskajúci" magor mení na spievajúceho aristokrata (Matthew Lillard). Len tá Alicia Silverstone.. radšej mala zostať len v klipoch Aerosmith.

Slušný thriller o hľadaní stratenej identity, na ktorom mi však vadilo práve to "nadprirodzené spojenie" s minulosťou. Klasické hľadanie odpovedí sa tak stráca v bludisku hypnóz a flashbackov a to je škoda.

Naozaj slušné efekty, niekedy však skutočnejšie než realita, Elisabeth Shue po The Saint opäť v úlohe vedkyne, nejaké to klišé navrch a výsledkom je film, ktorý si pozriete, zabavíte sa a zabudnete. Pri druhom pozeraní zažijete to isté. Takto sa definuje priemerná mainstreamová zábava.

Nezaťažený literárnou predlohou nevidím v tomto filme nič viac ako nenáročnú sci-fi zábavu. A to poriadnu zábavu. Rozmýšlať nad nelogickým správaním sa amády (načo riskovať pechotu, keď máme atomovku, to je vhodná taktika už v súčasnosti), teenagerskou love story, či nadmierou brutality je úplne zbytočné. Proste len sledujte a nechajte sa unášať krásne naivnou víziou záchrany sveta skupinou neohozených a udatných bojovníkov, tých najlepších čo táto Zem nosila. Je to blábol a ideologická masáž pre armádny nábor, ale až do Pitch Black to bol môj favorit.

Až príliš naivná hlavná hrdinka, až príliš dekadentné prostredie, až príliš pekné prsia (čo samozrejme nevadí), až príliš sa tento film sanží bojovať na viacerých frontoch naraz. Ale pozerať sa to dá.

Máloktorý film 90-tych rokov podľahol takému hype-u ako Basic Instinct. Scéna výsluchu a chýbajúce spodné prádlo (vraj nečestný Verhoevenov trik ;-) by zaručili filmu popularitu aj keby to bola slabota. To však nie je. Atmosférický, živočísny a zmyselný thriller vás udrží v napätí po celú dobu.

Je to síce kvalitné sci-fi, rozhodne by som však netvrdil, že najlepšie. Triky, virtuálna realita, prostredie marťanského undergroundu, to všetko je fajn, ale doba medzičasom pokročila a Total Recall sa k stáliciam sci-fi asi nezaradí.

Spomínam si na robota s polovičným ľudským mozgom. Spomínam si, že ho veľmi neťažili emócie, tak ako jeho syna. Spomínam si, že to bol tvrďák a pištol nosil v nohe. A spomínam si, že som sa pri pozeraní dobre bavil. Vidieť to tak znova, aby som nemusel len spomínať.

Napriek tomu, že som videl najskôr coversequel Desperado, nemôžem inak, ako pochváliť El Mariachiho. Natočiť za pár šupiek film zábavný, akčný a tak kvalitný, že zaujme veľké štúdio, je snom každého filmára. Ktorý z nich však na sebe nechá testovať nové liečivá, aby tých pár šupiek získal? Rodriguez áno, a ako vidno, jeho filmárskej invencii to na ničom neubralo.

Ach jaj, žánrové zmeny filmovým sériám príliš nesedia a OUaTiM je toho, žiaľ príkladom. Od zbesilo akčnej komédie nás Rodriguez posúva k dejovo zbesilo prekombinovanému národnému eposu s minimom humoru. Ani napriek použitiu lacných efektov, v niektorých scénach dokonca ručnej kamery, čo má zrejme vyprovokovať atmosféru pôvodného El Mariachi, sa návrat ku koreňom nevydaril. Je mi ľúto takto zničeného záveru "trilógie", na druhej strane som však rád, že je koniec. Pri tak drasticky zostupnej tendencii by ďalšie pokračovanie nestačilo ani na tie 3 hviezdičky.