Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Drama
  • Krimi

Recenze (1 469)

plakát

Underworld (2003) 

Film ktorý vizuálom, kostýmami a štýlom akcie neskrývane kopíruje vtedy populárny Matrix a ktorý chce byť strašne cool vo všetkých možných smeroch. Ale za mňa nie je a mimo Kate Beckinsale v čiernom plášti (trademark série) nie je vo filme o čo stáť. Dej kombinujúci vlkolakov a upírov ma nebavil, postavy nie sú dobre vykreslené a všeobecne je to ten typ filmu, z ktorého by som bol nadšený keby mám 8 alebo 9 rokov. Spolu s Resident Evil (ktorý mi však prišiel o niečo lepší) ide u mňa o dve hororové série, u ktorých už po prvom dieli viem že ďalšie neuvidím a ktoré ma nechávajú dokonale chladnými. 35%

plakát

Abigail (2024) 

Duo režisérov známe ako Radio Silence ma nesklamalo, ale ani neprekročilo svoj tieň a znova natočilo niečo veľmi podobné ako ich predošlá Krvavá nevesta. Prehnane krvavú, hororovú akčnú jazdu obohatenú o čierny humor a béčkový nadhľad, ktorá cieľovku pobaví a ostatných zrejme nechá chladnými. Okrem funkčného a zámerne prehnaného béčkového gore, potešia aj herci (v komediálnych pasážach výborný Kevin Durand, ultra zmrd Dan Stevens alebo aj malá Abigail), zvrat tvorcovia prezradili v traileri, ale i tak v pokročilejších minútach boli snahy aspoň o mierne prekvapenia. Za mňa jediná škoda, že s upírskymi motívmi a mytológiou sa pracovalo v bezpečných mantineloch žánru a tvorcovia neskúsili niečo vlastné a originálne. Celkovo, ale spokojnosť to čo som chcel, som aj dostal. 80%

plakát

Sleeping Dogs (2024) 

Kriminálka, v ktorej detektív vyšetruje vraždu obohatená o motív, že detektív má Alzheimera a takmer nič si nepamätá. Zaujímavý nápad, klasicky fajn Russell Crowe a vo výsledku pomalý, slow burn film ktorý nestrhne, ale ani neurazí. PS: záverečný zvrat za mňa predvídateľný. 55%

plakát

Atomic Blonde: Bez lítosti (2017) 

Akcia je dobrá a Charlize Theron je jedna z mála herečiek, ktorej som ochotný veriť, že by oproti chlapom v akcii mala reálne šancu. Dej bol ale slabý (špionážny nádych, osobné vzťahy hlavnej hrdinky) ma nevedeli zaujať, pomerne zaujímaví herci vo vedľajších úlohách mi prišli nevyužití a v závere sa film dejovo podľa mňa až príliš prehnane a samoúčelne zamotá. Na jedno pozretie ako tak, prostredie Berlína počas studenej vojny je vcelku neopozerané, znova by som Atmoc Blonde ale už vidieť asi nechcel. 55%

plakát

Opičí muž (2024) 

Sebavedomý, istý debut. Nie je to non stop mastenica ako John Wick, ktorá je len o akcii, Patel zvolil dlhší film so snahou o komplexnejší príbeh, uveriteľnejšieho hlavného hrdinu s vystavaným backgroundom a snahou o dramatičnosť i zamiešanie exotickej Indie, jej kultúry a tradícií. Akcie teda nie je až tak veľa, ale keď na ňu dôjde, tak je prvotriedna a svojou intenzitou, špinavosťou a surovosťou pripomenie Raid či Ong Bak. Kvôli prvkom spomínaným vyššie, našlapanej hudbe a prekvapivo solídnej technickej stránke (vizuálne ide o celkom pekne natočený film) som mal pocit, ako by som nepozeral film o zápletke: nasraný chlap sa rozhodne pomstiť, tým ktorí ho vykorisťovali, ale niečo lepšie a "hodnotnejšie". 75% a uvidíme čo Patel do akčného žánru prinesie nabudúce.

plakát

Lowlifes (2024) 

Jedna rodina sú kanibali a over the top psychopati (v každej možnej chvíli spravia asi tú najviac šialenú vec čo môžu), druhá totálny protiklad a začína boj o prežitie. Dej je jednoduchý, no na filme cítiť, že tvorcovia sú béčkari a ich doteraz najznámejší počin je o zombie bobroch (myslím to ale pozitívne). Špinavé prostredie a dom v ktorom sme väčšinu času evokuje Texaský masaker, subžánrovo je to pestrý mix home invasion, slasheru, hororov o kanibaloch, splatteru (intenzívne, prehnane krvavé násilie kde kamera neuhýba) a neviem čoho všetkého ešte, ale prekvapivo to funguje. Je to hravé, nadšenecké, v gore scénach prekvapivo isté a aj keď nie najlogickejšie, silno ťažiace z hercov (ktorí sú zaujímaví ako vizuálne tak aj hereckým prejavom, natáčanie si evidentne užívali a napr. záporácky tatko s jeho synáčikom boli psychopati akí sa len tak nevidia) a aj keď je to občas prepálené, vôbec mi to nevadilo, keďže film sa neberie až tak smrteľne vážne. Veľmi osviežujúce boli aj mini dejové zvraty: nie je ľahké uhádnuť ako sa bude film vyvíjať o 15-30 minút, aj napriek tomu, že na pohľad pôsobí ako totálne klišé a divák si mylne myslí, že všetky otázky o deji, postavách a tom kto prežije bude vedieť zodpovedať po úvodných 10 minútach. Pri záverečnom vyvrcholení, kedy so mnou tvorcovia zas a znova vydrbali, som chcel tomu v ošiali dokonca streliť päť, časom som vytriezvel na štyri, no aj tak veľká spokojnosť a od podobného no name lacného béčka som asi nemohol dostať o moc viac. Jedno z najväčších hororových prekvapení roku a zábavná krvavá jazda. 80%

plakát

Desaparecer por completo (2022) 

Hlavnou doménou filmu je príbeh, ktorý drží diváka v záujme, postupne odkrýva viac a viac a v závere dáva zmysel. Inak z hľadiska hororového, to nie je zrovna najstrašidelnejší film, ľakačky tu nie sú žiadne a cieli sa primárne na atmosféru (a spomínaný príbeh). Chválim ako bol film natočený a ako sú využívané zmyslové vnemy, resp. chýbajúce zmyslové vnemy (umožnuje to lepšie prežívať handicap hlavného hrdinu) a aj zapojenie tématiky okultizmu a čarodejníctva, hororov o čarodejniciach a kliatbach predsa len nie je veľa. A páčil sa mi tiež koniec, ktorý dostál svojmu názvu. Fanúšikovia čistokrvného strachu a desu ruky preč, pre ostatných opatrný palec hore. Silné 3* a 60% PS: asi jediný mexický horor aký som videl.

plakát

První znamení: Přichází satan! (2024) 

Prvý hororový nadpriemer tento rok a veľmi dôstojné naviazanie a dejové prepojenie s originálom od Richarda Donnera. Dejovo síce divák ktorý videl pôvodného Omena vie, k čomu celý príbeh speje, no cesta do cieľa bola dostatočne zaujímavá a tvorcovia sa s dejom vcelku vyhrali (vysvetlenie prečo cirkev chce príchod Antikrista, dejový twist ohľadom jeho matky). Hlavným dôvodom prečo ale film baví sú hororové momenty. Pár prvkov si z originálu film požičal (samovražda mníšky obesením, hudobný motív Ave Satani), ale pôsobilo to skôr ako vzdávanie pocty než vykrádanie, keďže režisérka má aj dostatok vlastných nápadov, kde Rkový rating využíva na maximum (napr. pôrod s rukou diabla). Spoľahnúť sa tiež môže výbornú Nell Tiger Free, ktorá sa na horory neskutočne hodí a dúfam, že v tomto žánri zostane aj v budúcnosti. Celkovo teda atmosferické, napínavé a nepríjemné strašenie, presne tak ako to mám rád. Uvidíme s čím príde Arkasha Stevenson nabudúce, pretože na debut to bolo veľmi solídne. 75%

plakát

Neposkvrněná (2024) 

V rámci jedného mesiaca nám do kín prišli 2 dejovo takmer identické nunsploitations (mníška prichádza do kláštora, kde otehotnie a čaká antikrista) a Počatie zo súboja s prequelom Omena vychádza ako o triedu slabší a porazený protivník. Dá sa oceniť, že je to Rko: dočkáme sa krvi a pár intenzívnejších scén (trhanie jazyka, prebodnutie krku, operácie) kde kamera v rozhodujúcich momentoch kvôli ratingu nemusí uhnúť. A možno, že Sydney Sweeney sa snaží. Ale žiaľ pre ňu si po Madame Web pravdepodobne pripíše ďalší prepadák, pretože Počatie je natočené rutinne, predvídateľne a nedokázal som sa pri ňom báť. Klincom na záver (alebo kameňom?) je pôrod dieťaťa, pri ktorom sa Sydney intenzívnym 2 minútovým sústavným krikom snažila zapísať medzi scream queens hororového žánru, za mňa ale táto prehnaná snaha vypálila úplne naopak a scéna mi prišla ako z paródie a vhodná skôr na Zlatú malinu. Lepšie 2* a 40%

plakát

Late Night with the Devil (2023) 

Atmosféra 70.rokov a dobových talkshows je zachytená autenticky a v závere keď diabol začne úradovať, je to (ne)príjemné pozeranie. Cesta k tomu je však veľmi dlhá. Prvú polovicu reálne sledujeme len jeden diel 70kovej talkshow, čiže žiadne veľké terno a zábava to nie je. Potom začnú pomaly náznaky, že sa bude niečo diať a v závere sa divák konečne dočká. No na horor je tu málo strachu, desu, brutality či atmosféry. Scenársiticky tiež pôsboí film nedotiahnuto a prakticky všetky vedľajšie dejové línie sú len načrtnuté a neodtiahnuté (manželka, vysoké stromy). Ako jednohubkový indie horor s námetom ktorý človek nevidel spracovaný 100 krát budiž, no ako horor roka, zásadná žánrová udalosť a ktovie čo všetko ešte hlásali prehypeované ohlasy, určite nie. Plus mám pocit, že režisérske duo sa od svojho minulého filmu Scare Campaign s rovnakým námetom (upadajúca TV show v ktorej sa tvorcovia v snahe zvýšiť sledovanosť pustia do niečoho šokujúceho čo sa vymkne spod kontroly) výraznejšie nikam neposunuli. 58%