chlebo

Komentár nie je vhodný pre panicov, citlivých na svoj stav, sprosté kurvy, citlivé na svoj stav a hlavne pre detičky v uzavretom intervale od predškolského veku až do osemnásteho roku života. Z denníka smutného amerického panica Milý denníček, dneska na dvore ma tie dve sprosté kurvy od susedov donútili ukázať im gašparka. Nakoľko som rozpoltený polobuzerant, s ťažkou poruchou osobnosti, kde moja citlivejšia časť sa snaží milovať ženy, nemohol som to nechať len tak. Tej čúze odvedla som musel ukázať ako moc, moc ju milujem, ale nevyšlo mi to a ona uhynula. A keby som nebol úplný kokot, mohol som mať aspoň jej bicykel, keď už ju nie. Takto nemám ani bicykel, ani ženu svojich snov a ešte som aj tučný smutný a panic (čo je vzhľadom na môj vek nedožitých katastrofálnych desať rokov) ešte celkom v poriadku. Otcov kár v riti a facky od spolužiakov stále bolia, tak na dnes asi len toľko.. tvoj lavrboj O niekoľko skurvených rokov neskôr Milý denníček, vzhľadom na môj vek dožitých štyridsať rokov je byť tučným smutným a zakomplexovaným panicom už trošku smutné a oco už zomrel, juj jak mi časom chýbajú tie jeho análne prieskumy (vidíš denníček, vlastne, predsa len nie som panic, len by to už chcelo aj sex so ženou). V kurvinci na internete som našiel v stáde kuriev jednu, ktorej som poslal môj ksicht a nezačala brať herák ani ju nejebol infarkt... snáď z tohto mračna konečne zaprší, vďaka nej som v sebe dokázal úspešne potlačiť chuť na dvanásťročné chlapčenské zadočky... tak ti píšem ako to dopadlo denníček, sí ju sún... Zo zápisu o pár dní... Denníček, zúrim, je to kurva ako všetky ostatné, kto by si to mohol pomyslieť, že do stáda kuriev prišla len ďalšia im podobná.. moje krehké psychické zdravie utrpelo ďalší pád. A navyše mi jedna slepica v robote vynadala, nech jej nečumím na piču. Asi sa pôjdem s tými kurvami porozprávať, potom napíšem ako to dopadlo.. tak zatiaľ Ako vie každý, kto tento film videl, tento zápis je v denníčku lavrboja posledný, potom si ho už našiel jeho smutný osud. Tak to vyzerá, keď sa malý tučný komplexák s malým pérom apgrejdne na veľkého tučného komplexáka s ešte scvrknutejším pérom. Potom sa stačí naučiť troška hekovať (v mesačníku Hrdý panic je niekde uvedené, že každý správny zástupca tohto druhu to musí vedieť) a cesta za prvým dobrodružstvom od toho mostíka na začiatku sa môže začať a divákovi neostáva iné než pokývať hlavou a uznať, že už len pre tie chutné riťky a kozičky (fuj jaký som sexistický) to až také hrozné nebolo. Navyše je film Girlhouse úsmevnou fikciou o tom, ako môže vyzerať prvá návšteva panica v bordeli, keď si nevie dovyberať, s ktorou kurvou strávi večnosť. Celkom dobrá a lacná zábava na jeden večer.

Celkom sympatický malý nesympatický americký kokot, ale určite nie Satan. Keď si trošku zafilozofujem, čo ja k smrti rád, prídem na to, že ten fracek sa, až na niektoré tie podivné úmrtia v jeho okolí nijak nevymyká štandardu. Nie žeby som sa nepobavil alebo nedajSatan nudil, ale viac jak tri proste ne. Satanov príchod mi neprišiel zas tak výnimočný, aby stál za pomaly 85 percent. Takže summa summarum - solídny hororík, ktorý nefunguje ako anestetikum , ale zas nie výnimočný tak, ako ho tu niektorí nadhodnocujú.

Nebyť to zas točené na mobil, kameramanom, ktorý mal už v tak mladom veku artritídu, bolo by to oveľa lepšie, ale myšlienka ako taká je fajn. Artritída, alzheimer, schizofrénia (?) , v podstate je to milý filmík z lekárskeho prostredia. No dobre, už sa nebudem hrať na yntelygentného, pochválim príbeh, uznanlivo pokývam hlavou za to, že to nebolo až tak strašne otrepané a konečne bez zbytočných vulgarizmov idem do piče. PS: zas padesáttri je myslím zrovna tu troška krivda..

Kristy, Krista, nemohla si hneď na začiatku povedať, že budeš až tak obludne nudná? Pritom niekde v Zákonníku životných situácií je jasne spomenuté, že zvyčajne, keď poctivá študentka, ktorá je tak dokonalá až je to nechutné stretne nasratých satanistov alebo jakých pičusov, mala by to byť sranda a nadržaný divák by mal už len so zrýchleným dychom, zarosenými okuliarmi , rozšírenými nozdrami a s rukou vo vlhkom rozkroku sledovať to neskutočné napätie a občas pri tých najspektakulárnejších scénach zmačknúť šulina tak necitlivo, až z neho vytečie pár kvapiek. Tak vážení, takéto niečo som čakal. Džastin, (meno máš v popise trošku napiču karnifex) ostal na izbe na intráku sám ako správny študentka. Z toho by sa jednému už pomaličky toporil, ale namiesto totálnych orgií aké som očakával mi pri pohľade na po chodbách pobehujúcu dilinu proste zvädol (myslím samozrejme záujem o toto veľdielo of kórs). Naháňačka ma prestala baviť niekde tesne po takmer úspešnom vychodení materskej školy, kde sa tiež občas stávali podobné patálie a sem tam to niekto proste odniesol. A ani spestrenie v podobe štyroch buzerantov, ktorí si to pomýlili s karnevalom už môj názor až do konca nezmenilo. Ale keďže som popri sledovaní nedosiahol Nirvánu, neprechádzal sa nepríčetne po byte a nezaujímalo ma viac laserové ukazovátko na nočnom stolíku, ale s počudovaním som to dočumel do konca, tak aspoň za tie dve hranaté kurvy.

Žabožrúti zas raz ukázali, že sú jemne špecifickí a tehotenstvo mladej Sáry poňali s citom pre umenie sebe vlastným. Nie je krajšia vec ako zrodenie úplne nového človiečika a ešte, keď sa k tomu priráta pár dramatických okolností, dokorení sa to matkovraždou a všetkými možnými obrazmi z príručky "Rodíme doma s úsmevom," tak vznikne celkom roztomilý nenásilnou formou podávajúci, škaredé násilie ukazujúci film. Ale aspoň dnes nemusím kaziť miestnu morálku a hrešiť, pretože tento filmík je z tohto hľadiska dokonale nezávadný, tým pádom nemá ako zničiť krehké, vulgarizmy odmietajúce duše, a preto je vhodný pre deti, budúce mamičky a každého, kto si chce užiť slušnú zábavu pre takmer celú rodinu.

Po celkom sľubnom úvode, keď som sa už tešil, že hovory so zametaním diabla začnú byť zase dobré prišla šoková terapia v podobe nič neprinášajúcej obvyklej nudy, kde tvorcovia po slušnom rozbehu z plného plynu všetci naraz prudko dupli na brzdu a uškrtili veškerý potenciál budúceho možnodobrého hororíku. Ale stačilo metafor a pseudoyntelektu, proste ma ako slušne vychovaného chlapca nebavia jebnuté trucovité blondíny, ktoré skrz Satana pichajú ľuďom do očí žiarovky a zhadzujú na nich stropy len preto, že nechcú byť ehm... "bez dôvodu" na psychiatrii. Radšej by som sa pozrel na to, ako novodobá Mesiáška pomáha všetkým tým veriacim a ako to dopadlo s novou falošnou modlou. Síce, keď sa tak zamyslím nad tým, že niečo podobné môže po tomto napadnúť aj tvorcom, tak radšej nie.

UPOZORNENIE: Pre prípadných maloletých divákov a ich rodičov. Z dôvodu ochrany duševného zdravia predškolákov a tiež ochrany spokojného spánku ich rodičov, uverejňujem vulgarizmy, ktoré som vo filme zachytil (a neboli nijak cenzúrované) : hovno, negr, chcanky, kurva (v rôznych tvaroch tohto slova a opakovane), srát, coura, šukat, píčo. Ak boli aj nejaké ďalšie ospravedlňujem sa, mal som problém zachytávať zvyšok deja tejto obludnej pičoviny a nie sa ešte zaoberať nejakými pojebanými vulgarizmami. Čiže, nie len kvôli týmto neprístojným výrazom, ale aj kvôli filmu ako takému neodporúčam sledovať zhola nikomu. Zase raz sa príšerne nesympatická partia amerických tupcov vyberie do Evil Dead lesa, (už keď mi to začalo pripomínať túto vec, mal som to okamžite vypnúť) kde sa neskôr dojebe voda, len nie po meteorite ako v slušnom The Curse, a potom začnú všetci mutovať ako v... ako proste typickí tupí mladí američania. Opäť raz si nostalgicky so slzičkou v oku a spomienkovou kvapkou ejakulátu na špičke ocasu zaspomínam na takého Takra a Dejla ako verzusovali ívl, a na tie minúty na nič sa nehrajúcej zábavy pre retardov môjho formáta. A teraz naspäť do reality k tomuto veľkodielu. Tož film mi pripomenul duševne nevyrovnanú trinásťročnú puberťáčku, ktorá stále stojí pred rozhodnutím, čím chce vlastne byť a ktoré sa každou chvíľou mení. Slovami veci naprosto neznalého laika, ktorý sa hrá na odborníka - ako horor - nie, ako komédia - nie, ako napodobnenina lepších filmov, zase nie. Vlastne keď sa tak nad tým zamyslím je to ako celok jedno veľké pekné NIE. Nemyslel by som si, že to niekedy poviem alebo napíšem a spôsobuje mi to značnú depku a potrebu ísť si dať na psychiatriu zdvihnúť dávky liekov, ale zlatý Eliho Hostel. Oproti tomuto je to slušné (a aspoň žánrovo vyhranené) kapitálne veľdielo. Tak. A je to zo mňa vonku.

Hmm, vyjadrovať sa k originalite/ neoriginalite tohto veľdiela mi príde hlboko pod moju dôstojnosť (ne)zbehlého filmového laika, ale vcelku - tá neskutočná 'nepredvídateľnosť' celej tejto záležitosti ma tam dole postavila do pozoru viac ako ten dvojjediný nesmierne iritujúci anorektický kokot a až do konca, kým mi všetko nebolo predostreté na dlážke kopaničiarskeho sídla som si ani neupil z plánovanej dvanástky plzňa. Troška to spasila mama z éry Múmia sa vracia, ale vedel by som si tento squost predstaviť aj bez úvodných 50 minút. A vlastne v svojej samote a sexuálnej frustrácii som si v práve spomínanej prvej päťdesiatminútovke dovolil zaspomínať a istým spôsobom mi Dobrou mámo pripomenulo intergalaktickú velepičovinu Antikrist. A práve to zmenilo moje záverečné hodnotenie, pretože oproti tomu Antikristovi bola toto bravúrne zvládnutá ba až ancikristovská zábava.

To sa zas raz jedno detektívne šikmoočko pustilo do pátrania po totožnosti neznámych mŕtvoliek. Ako postava tak aj hlavná herečka sa minuli povolaním. Mai mala byť radšej spisovateľka detektívnych románov a tá herečka.... to je vlastne jedno, mohla by napríklad predávať na Miletičke tepláky abibas, aj to by jej isto šlo lepšie ako herectvo, síce, keď tak nad tým uvažujem, bola tak nepresvedčivá, že by vlastne ani tie skurvené tepláky nepredala. Nič plochejšie som už dlho nevidel, vrátane našej hrdinky. Fuh, ďalší komentár mi vyšiel bez skurvených samoúčelných vulgarizmov, pri mojom hojnom počte bodov ma isto okrem seba samého čítajú milióny detí od predškolákov až po všetkých pubescentov, ktorým by som nerád dojebal vývin osobnosti.

Biely za päťdesiat s gumou, čierny za dve eurá bez gumy, čo je to? Bunjeejumping. Samopobavenie by sme mali za sebou a teraz komentariQ. Čierny URNOvý Karlos si ten bunjeejumping obľúbil natoľko, až sa scéne s ním venovala asi polovica filmu, ale nevadí, ďalší priebeh tento drobný nedostatok úplne vymazal z mojej mysle a so spokojným kývaním hlavy a mne typickým priblblým úsmevom som si vychutnal chlapskú zábavu až do dna.