chlebo

Pripájam sa k spokojnej časti publika a zároveň vyjadrujem pohoršenie nad pomerne nízkym hodnotením. To tu zas pár miestnych seagrov s XY bodmi vyjadrili názor, aká je to fuj fuj vykrádačská pičovinka a aby svoj vysokohodnotný a isto odborný názor podložili, vycápali sem názvy všetkých okradnutých filmíkov, ktoré sa teraz môžu cítiť dotknuto. Ale pre tých, ktorí by si chceli pozrieť solídny duchársky trilerík, by práve toto mohlo byť aj napriek tomu strašnému kradnutiu to pravé orechové. Ono stačí toľko spoločne s filozofom Kubkom nemyslieť..

No né, slovenský film, ktorý má niečo, čo sa podobá na príbeh a občas je možné naraziť aj na slovník, ktorý bežný človek používa a neznie to tak neskutočne kokotsky (narážkou na bežný slovník chcem zároveň upozorniť všetkých mravných možných divákov a neskazených žiačikov, že v snímku sa nachádzajú vulgarizmy). Ale aby som pokračoval, keby sa skĺbilo strašidelné Zlo bez príbehu a väčšinu stopáže nezáživný Attonitas s nie tak úplne márnym pokusom o príbeh, bol by som ako súdny divák schopný zo seba vysemeniť aj celú päťhviezdu. Takto ma pri jednom nudila primitívnosť, dosť mocná aj na mňa, ale zato zimomriavková atmoška fakt, že ide o obyčajnú pičovinu, ako vlastne skoro vždy, dosť zatienila a pri druhom sa ma najprv väčšinu času pokúšalo veľdielo uspať, a potom sa zachránilo slušivým koncom, plným vysvetlovačiek až po úplné finále. Ale už moc filozofujem, za poctivé tri to stálo.

Tu sa pekne ukázalo, že nie vždy sa musí vyplatiť prizvať na homoalkoholický žúr hanblivú pannu a už vôbec nie ju pri pokuse hrať sa na heterosexuála náhodne zabiť v dome, ktorý je určený k prenájmu. Môže sa totiž stať, že sa do takéhoto domu nasťahuje podivný čurák, ktorý po hypnotickom spánku dokáže úplne jasnozrivo odhaľovať kostlivcov v skrini. Teda, v tomto prípade skôr v stene. V takom prípade vám nepomôže ani policajný daddy. A ešte keď do toho pripočítame malého retarďáka, tiež senzitívnejšieho než všetky vychytávky v odhaľovaní duchov, prípadní vrahovia sú, pekne povedané v piči. Mŕtva začne vydávať svoje ozveny, a potom už žiadna náhodná vražda len tak neprejde. Týmto dúfam váhavcom uľahčím rozhodovanie a komu sa to bude zdať podobne monotónne ako mne už z môjho odborného komentára, môže ušetriť hoďku a pol života. A koho to zaujalo aj napriek tým pár prezradeným detailom, tak šup - šup pripraviť popkorn a sledovať a nezaspať. Zas o úplnú stratu času sa nejedná takže u mňa za sympatickú duchársku pičovinku slabšie tri.

Úplnou náhodou som s rovnakým nadšením absolvoval aj House of the Debil a keby ma to napadlo predtým, než som sa unúval tejto turbokokotine venovať ani by som sa neobťažoval, a ako mnohokrát predtým, venoval by som sa nejakej chvályhodnejšej činnosti, napríklad sledovaniu majstrovstiev sveta v šprinte akvárijných korytnačiek na sto metrov. Treba ale uznať, že tá atmosféra sa dala krájať a ako aj pri The House of the Debil som sa skoro posral strachom, že tú pojebanú ledva desaťmetrovú chodbu prebehne rýchlejšie než vyššie spomínané korytnačky svoju stovku. Keď ma po skončení moja pozorná rodinka zobudila, neostalo mi iné, než skonštatovať, že podobné hororové velezážitky nedokážem so svojím nízkym IQ a mizerným hororovým cítením asi poňať, a preto nechápem, že tomu niekto môže dať niečo viac jak odpad. Ale ako trest pre neposlušné detičky, poprípade ako uspávanku pre ešte mladšie a poslušné detičky odporúčam.

Možnože tí Austrálčania nie sú o toľko odlišní od nás, minimálne, masárčina tam funguje rovnako ako tu, či u Amíkov. Pekný príbeh lásky a žiarivý príklad otcovskej obetavosti. Ten jemný závan incestu mi ako pravému buranovi skutočne rezal a austrálskym psychopatom či už tejto Aničke, alebo kovbojkovi z Wolf Creek treba uznať istú charizmu. Konečne sa mi po dlhšej dobe podarilo udržať vedomie počas celej stopáže a navyše chrochkať blahom a tešiť sa z takého originálneho prvého rande. Už viem, ako konečne zaujmem tú slobodnú maminu odvedľa. A teraz ma ospravedlňte, musím dať nabiť baterku do vŕtačky.

Ano, ano, perfektné hodnotenie zase raz na mieste. Neviem, mňa asi príliš ten suchý britský tumor nechytá. Čo mi v poslednej dobe horory robia, mi príde dosť nefér. Aj tentokrát - človek si s kýblom popkornu ako správny hororfanda k tomu zasadne, pripravený obhrýzať namiesto pukancov prsty, čo sa tak bude sústrediť na film, ktorý sa celkom slušne rozbieha, scenár nevyzerá moc obohratý a hlavní herci nie sú banda nepresvedčivých chumajov, dokonca, a to som už rukou začal šmátrať v nohaviciach, to vyzeralo na celkom dobrý príbeh. Ale potom na scénu začnú nenápadne vstupovať Blahoslavení a dovtedy popiči atmosféra sa razom mení na nepopiči hystériu, pobehovanie po lese a búchanie a šuchotanie všetkým možným, do toho sa zbláznia aj herci a asi v dôsledku davovej psychózy, začnú s blahoslavenými pobehovať po lese tiež. Už niekde tu som znechutene vysypal popkorn do hajzla (spolu s atmosférou), nahodil som mne typickú znudenecko - urazeneckú pózu a zo slušnosti som si ešte pozrel všetky možné per mutácie a ešte som zo zvedavosti primrkol blahoslaveným na prsty. Ku koncu som sa dozvedel prečo novomutantorodencov nenechávať zbytočne dlho na ostrom slnku.

Dopredu idú nie len všetky možné technologické hračky, ale ako tak pozerám, tak konečne aj kinematografia. Všetci už pochopili, že artritída a kamera od Ježiška zázraky nerobia, a prišla ňjuska zo screenov z fakbuku a namiesto dnes už moderným filmovým umením prekonanej ručnej kamery, spektakulárna webkamera. Len škoda, že nie som pamätníkom stupídnej degenerácie, pre ktorú tento horor vznikol. My keď sme chceli byť strašní gauneri a šikanátori a napríklad dohnať niekoho k samovražde, normálne sme ho o to, aby skočil z okna prípadne sa zastrelil slušne žiadali opakovane každý deň aj po dobu pol roka a občas sa dotyčnému priaznivcovi ušiel výprask, alebo iná patália (tým sa absolútne nepriznávam k neľudskému trýzneniu neobľúbených bývalých spolužiakov, iba si tak blábolím na internete). Ale chápem, že dnes sa takáto neľudsky otravná, hysterická a chaotická pičovina chytiť môže, keďže dnešní mladí, respektíve, ešte len budúci mladí sa už budú cez internet aj rozmnožovať, nie len zabíjať. Ja som rád, že sa tento HOROR už skončil.

Elegantná a jemná, temer nenásilná jednotka mi, musím podotknúť, vyhovovala o dosť viac aj keď som Martina tak nejak chápal, veď ktoré zaostalé a šikanované dieťa sa nevidí vo svojich filmových hrdinoch? A teraz vážne. Nie som fajnový, každý kto ma pozná, vie, že som len retard z dzedziny a naša rodina je sto rokov za opicami, tie kakané nechutnosti ma nijak neznechutili, keby Tom Six videl, ako si krátime chvíle tu, na dedine, asi by len znechutene mávol rukou a s hlasitým No móžem sa ja na to vyjebať! by upaľoval preč. Ale teraz naspäť k tomu, prečo mi viac učarovala romantická komédia, akou je prvá stonožka. Totiž asi svojou originalitou a oproti mladšej stonožke stopercentne premakaným a napínavým dejom. Tu mi to celé prišlo také nasilu. Slizký, z učebnice vystrihnutý retarďák, väčšinu filmu zbiera články pre svoju stonožku, a to so zápalom väčším ako zberatelia známok tie svoje pičoviny. Možno by som išiel s hodnotením aj nižšie, ale tie chutné záverečné scény a úsmev hlavného hrdinu pri sračkových orgiách mi nedovolia byť krutý. Vďaka tomuto filmu som konečne pochopil význam slovného zvratku Srať si do huby a keď mi najbližšie moja stará opäť raz povie, že niečo také činím, pustím jej toto krátke inštruktážne video, aby poňala, čo také spojenie vlastne znamená. Toľko k filmu. Ale keďže je zase jeden z tých dlhých chladných večerov, ktoré tak rád používam na nezmyselné filozofovanie pri čajíku a buzerantskej hudbe, celkom ma zaujíma, prečo na stránkach, ktoré tak urputne bojujú za výchovu a zdravý mentálny vývin mládeže, visia takéto bakané filmy. Je pravda, že nechutných vulgarizmov tam zas až toľko nebolo, ale čo keď sa teraz deti v škôlkach začnú masovo zošívať skrz anály a papulky? Nad tým by mali cenzorkovia, ktorí si brúsia zúbky na tých pár neškodných morálkou neschválených slovíčok tiež pouvažovať.

V bielom mohol prísť akurát tak mikrospánok, ktorý istotne nezažil len vodič v Dead End. Na komédiu je to na môj vkus moc horor, na horor moc komédia, na dobrý film proste moc nuda. Uznávam, možno je Dead End lepší než dve tretiny slaboduchých sračiek, točených pre pätnásťročných mentálov, ale mne proste sadol asi tak jak Merkelovej názory na utečeneckú krízu v Európe.

Kde bolo, tam bolo, žila raz v jednom byte bikultúrna banda slušných narkomanov, nezamestnaných a všetkými inými spôsobmi slušných ľudí, pod mocným matriarchátom, vedením slušnej babky Jožky a boli by žili šťastne, až kým by nepomreli prirodzenou smrťou. Lenže, čo Satan nechcel. Len toť, kúsok, čo by si hovnom na kľučku dohodil, bývala neprispôsobivá a krvilačná beštia, Ľubomír Harman. Tomuto sociopatovi, satanvie prečo, neskutočne vadili všetky tie prejavy, pre normálnych ľudí žijúcich oproti úplne bežné. Napríklad neustále ponižovanie , keď sa mu nepáčilo fajčenie na chodbách, poprípade hovná na rohožke a kľučkách dvier. Toto pochybné monštrum, ako povedali aj dve neskutočne angažované sliepky v dokumente, pardon, susedy, nevedelo ostatných susedov ani odzdraviť, usmiať sa, dokonca odviezť sa s nimi vo výťahu. Takže vlastne všetko, čo si musel vytrpieť od tej roztomilej bandy asociálov odvedľa, si vlastne užil podľa dobrosrdečných susediek právom. Vlastne, pardon, vytrpieť si nemusel nič, pretože jeho susedia boli svätí. Sociopat Ľuboš už nezvládol bývať vedľa takých skvelých a bezproblémových ľudí. Dokonca, keď sa sťažoval rodine a známym, ktorí chceli za každú cenu jeho milých susedov ochrániť a donútiť ho sa presťahovať, zarputilo odmietal opustiť svoj byt len preto, aby tam tým dokonalým anjelikom nekazil rodinnú pohodu. Jedného dňa asociál Ľuboš vstal z postele s divným pocitom, že susedia, úrady a ani nikto na svete mu s tou vymastenou bandou oproti už nepomôže, vzal samopal a šiel sa pokúsiť o sociálny zmier s civilizovanými susedmi. Trošku mu to, ktovie prečo, nevyšlo, asi si spomenul na tie poosierané dvere a na tú obrovskú česť mať tak zlatých susedov a zmenil rozprávkový osud príkladnej rodinky, čiže, žili šťastne, kým ich asociál Harman nezastrelil. TV Hnoj sa zas raz predviedla blyštivou ukážkou svojho velekokotizmu a na chodbe paneláka v devínskej, za pomoci dvoch akčných susediek, sa vybrala vytiahnuť na svetlo sveta pravdu pravdúcu o tej krvilačnej beštii s modrými sluchátkami, na ktorého komplexy doplatilo toľko nevinných ľudí. Prefíkaný a jemne kritický divák, ktorý si chce názor utvoriť sám, nie si ho nechať vtlačiť do hlavy touto pičovinou sa dozvie nasledujúce fakty : Harman nezdravil susedov (nebezpečný sociopatický kokot), oproti bývalo a zastavovalo sa milión slušných, plne socializovaných ľudí, ktorí susedov zdravili a svojim správaním sa nijako nevymykali z normálu, nezdraviacemu Harmanovi nijako neubližovali a ľudia ich mali radi, polícia zasiahla proti strelcovi. To by bolo asi aj všetko, inak ide len o kokotsky nenápadné jednostranné podsúvanie názoru o tom, ako na osamelého idiota doplatila rodinka čistých svätcov. Po hlbokom filozofovaní a zvážení som po zhliadnutí prišiel na nasledovné ponaučenie : keď sa budete chystať vystrieľať bandu mentálov vo vašom vchode, ktorá vám systematicky ničila dlhé roky život, zdravte prosím vás pekne staršie susedky. Teda aspoň keď vám záleží na tom, čo o vás po smrti nakecajú! (komentárom nikoho nenavádzam na zabíjanie susedov a nezastávam sa pouličného strieľania ako riešenia susedských sporov. Ako obvykle, od milej pošty zakazujúcej vulgarizmy, kvôli bezpečnému mentálnemu vývinu maloletých, upozorňujem, že predchádzajúce riadky ich pár obsahujú)