chlebo

Aj keď sa tunajšej hororovej autorite, Smutnému Kubkovi, tak urputne cnie za Eliho Hostelom a pri spomienke naň si isto so zasneným úsmevom podopiera lobotomizovanú hlavu, ja sa jeho hororovému vkusu musím jednoznačne vzoprieť a nad jeho názorom len odmietavo zakrútiť hlavou. Neradím sa medzi štvorpercentných, ale keby sa z tetovacieho štúdia kameraman menej často presúval natáčať trtkajúcich amíkov a ovisnuté litovské cecky, mal by tento exkurz do prazvláštneho sveta tatérov poriadne guľe. Takto som sa dočkal len miestami úplne nudného potĺkania sa bezpečnými ulicami Litvy. Yntelektom mladých amíkov sa už zaoberať ani nechystám, ale bezmocnejšiu bandu vymastených palíc ako tu, som nezažil už dávno, takže krutý a pomočený koniec väčšiny z nich som uvítal nadšeným retardovaným chrochtaním rozhadzujúc okolo seba popkorn. Ale dosť bolo rečí, na jednorazové pobavenie to stačí aj takému vynikajúcemu kritikovi ako som ja.

Bezprostredne po prebudení, teda pardon, konci filmu, mi napadlo, že touto sračkou by hádam išlo liečiť dnešnú mladú generáciu, poprípade všetkých tých šikmoňov, ktorí sa už bez mobilu ani nevyserú a presvedčiť ich, že sa ľahko môže stať, že na svet vypustia podobnú kokotinu ako sa to podarilo tunajšej bande, nepochybne perspektívnych psychológov, ale potom som si uvedomil, že namiesto malých pridrbaných zmrdov s tabletmi a mobilmi, by tu behali malí, retardovaní zmrdi bez očí, poprípade by radikálne stúpol počet samovrážd. Pičovinu tohto formátu by nikto nemal absolvovať tak úplne dobrovoľne, preto vás snažne prosím, ak sa náááhodou k môjmu vyjadreniu dostane aj dakto iný okrem mňa, strávte túto hoďku a pol tlčením kladivom do vlastného kolena, fajčením cracku, poprípade súložou s vašim domácim miláčikom. Garantujem vám, že ten čas bude využitý lepšie. UPOZORNENIE: Komentár obsahuje vulgarizmy, navádza mladistvých na užívanie tvrdých drog a pohlavné zneužívanie nevinných domácich zvierat. (Nikdy neviem či to rozkošné upozorneníčko pre všetky tie zástupy detičiek a ich pohoršených mamín, ktoré doradu čítajú komentáre k deveť rokov starým filmom na tejto skuelej databáze písať na úvod komentára, alebo pekne nakoniec ako teraz.)

Nesmelý pokus zblížiť sa s kinom po tom, ako mi ublížilo Pupušovým vrhom stroskotal na celej čiare a neviem či ešte niekedy dokážem kinopremiéram nových 'hororov' naozaj veriť. Hneď ako som si sadol prirútila sa banda šestnásťročných členov Klubu mozgovej obrny, v spolupráci so znalcami na Paranormalkokokotiny, takže som mal ku všetkému aj patričný komentár. Spočiatku som sa obával, že hlasité výplody mentálov za mnou mi môžu ten dokonalý zážitok pokaziť, ale časom som bol za tieto hororové múdra a neuveriteľne presné predpovede aj celkom rád, aspoň sa mi podarilo udržiavať chatrné vedomie a občas, keď som pri totálne nečakanom bubuvýpade dostal facku od príliš hlasného ozvučenia, som si dokonca dokázal zamumlať niečo v zmysle : no ty píčo. Nie, fakt, najzaujímavejšie na tom celom pre mňa bolo hádať, či tá vec, ktorú tvorcovia vydávali za Tobyho ešte bez tela, nie je náhodou ejakulát plávajúci vo vode. Ale inak mám celkom zdravú a vyrovnanú myseľ. Čiže aj keď pár nadšencov pod pätnásť dostalo svoj orgáč a šialene to tu nadhodnocujú, tak nebudem sviňa a tiež dávam lepšie hodnotenie, než si hodina a pol lakačiek a vŕzgania zasluhuje. Stručné zhrnutie na záver, predtým než ma cieľová skupina tohto veľkodiela zlynčuje - slaboduchá pičovina pre slaboduchých pičusov a ich downom, obrnou a neviem čím všetkým šmrncnuté mozočky (týmto úprimne pozdravujem celý piaty rad v Cinemaxe v Trnave a tých milých mladých ľudí, ktorí ho okupovali na premietaní od deviatej)

Najsatanistickejší Satanáš konečne udrel naposledy a neoslávil chvalabohu ani len tie Kristove roky. Ešteže tak, pretože to by mohlo byť ďalšie pokračovanie a mne už pomaly stačí sledovať vývoj najhoršieho pekelníka, ktorý, ako exkluzívne prezradím v tomto komentári, si konečne po tridsaťdvojke zašukal, aby demonštroval svoj zhýralý satanský životný štýl. Každopádne, Satan je konečne tatam, a to značne ovplyvnilo moje hodnotenie k lepšiemu. Ale musím sa celej tejto satanistickej paráde, od jednotky až po posledné stretnutie poďakovať, pretože ako pravému pevne veriacemu sa mi neskutočne uľavilo - on ten Satan nie je až taý hrôzostrašný ako ma v kostolíku od malička strašili, keď si predstavím svoj príchod do pekla po mojom zbesilom živote a uvedomím si, že ma tam vlastne bude čakať takýto podobný ulízaný gej, ktorý si pomaly nevedel podmaniť vlastnú firmu, nieto ešte svet, tak si začínam šúchať dlane a rozmýšľať o tom ako ho vysánkovať z funkcie. Väčší satan je prosím pekne každý osemročný gauner v druháku na základke.

Ďalšie, bez mála dve hodiny neskutočne hustého Satana, len dokonale kopírujú svojho staršieho brata, s pár jemnými rozdielmi, ktoré súdneho diviaka ani len nepreberú zo slastných driemot. Nakoľko som, čo sa stana týka pomerne podozrievavý, nechce sa mi zdať, že jeden malý buzerant v uniforme, ktorý má náhodou to šťastie, že každý, kto mu vadí, zdochne, by bol syn samotného šéfina z Pekla, ale to sa mi nezdalo už v prvej, o niečo záživnejšej časti, tu bol najväčším filmovým zážitkom samozrejme koniec.

V podstate nejde o nič iné, len o príliš veľkú koncentráciu viac či menej cvokov na meter štvorcový, v poslednej dobe ma gerontíci milo prekvapujú (teda tí vo filmoch, tí v reálnom svete sú stále rovnako neznesiteľní a pošahaní). Vlastne, keď sa tak nad tým zamyslím takto nejako by mohla fungovať multigeneračná párová terapia. Ahoj, sme Fero a Zuza a zabili sme vám staříkov, lebo chceme vnúčence a nemáme aké mať, keďže Fero nám zabil deti, a vy ako? A decká môžu spustiť ako ich tata utiekol od mamky a ako si tých dosiaľ nepoznaných starých rodičov prajú poznať a prísť na ich statku na lepšie myšlienky. Minimálne toto im vyšlo určite, pretože o zábavu mali dokonale postarané. To ja na návštevách u babky som sedával na lavici a počúval ako zase zdraželo mäso u Gašparíka a že pani Nováková sa v obchode predbehla. Pri týchto spomienkach tým malým parchantom celé to vzrušenie závidím. Len už by tí rodičia mohli frackov prestať rozmaznávať a kupovať im kamery, začína mi to liezť pekne na nervy.

Že taká cirkev dokáže vymrdať mozog z hlavy aj inteligentnejším ľuďom ako je banda vidlákov z Amerikova, je vec stará známa, ale že sa nájde právnička, ktorá presvedčí aj porotu s kvázizdravým rozumom, to je celkom terno. Nejeden ortodoxný veriaci po zhliadnutí zotrel slzičku zo špičky ocasu a s hlasným Mal som pravdu, Boh predsa existuje!! si zabúchal po stehnách. A divákovi neostáva iné než si len vydýchnuť, že ide len o kurva dobrú rozprávku a v skutočnosti Aneliesse, pardon, Emily, nezabil ten bakaný Diabol, ale láska blížneho svojho, navlečeného do slušivej sutany. Každopádne, v ostatnom zametacom bahne je toto jednoznačne klenot v kope hovien.

Pokračovanie užitočné ako pásový opar alebo teda Insidious 3, nám dáva možnosť opäť vidieť zapálenú geriatrickú bojovníčku proti bubulákom, s vervou odháňať samotného Anciáša od postele nesympatickej nemotornej teen kravky, ktorá je retardovaná natoľko, že sa nedokáže celú noc udržať na posteli a okrem nôh si postupne láme všetko možné. Chuderka Elise to už sotva vydrží a ako párkrát predtým, chce zaistiť obeti pokojný spánok tak, že so svojou novonájdenou spiritzásahovkou vtrhne do astrálu a snaží sa tie monštrá vystrašiť niečím starším , než sú oni samy - teda obrazom svojim, čo má samozrejme okamžitý efekt, bubáci sa rozoženú rýchlejšie jak keď cigoš počuje lopata a malá sadrová čúza má ten vytúžený pokojný spánok zaistený. Čo je smutné , tak aspoň trošku súdny divák určite tiež.

Ja hlupáčik som ani na tisícikrát nepochopil, že aj keď má film v tunajších homovodách nad sedemdesiat percent, furt to môže byť proste nudná gýčovitá sračka. Nie že môže, ale musí. Zas pár potratom tu vybuchli v rukách ich šulini, jak ich pri tom stláčali a bez hanby tomuto tu naprali päťku bez mihnutia oka a tak sa stalo, že som sa plný elánu a túžby vybral do kina, reku praskne ten vyteplený šulin aj mne a jebnem sem poriadnych zaslúžených päť. Akurát, že nastala chyba v Matrixe a okolo päťky to nešlo ani v mojich najodvážnejších masturbačných fantáziách. Prelúskať sa tou červenou knižnicou k občasným scénam, kde to trošku stálo za to, ma stálo veľa sebapremáhania, pretože okrem tejto geniálnej produkcie na mňa útočil výdatný kinospánok, v poslednej dobe buď to pozerám len obrpičoviny, ktoré ma uspávajú, alebo teda trpím maláriou, lebo toto už ani nie je možné. Dokonca mnou nepohol ani ten extrémne prekvapivý incest, vlastne celé to bolo také tajomné a nepredvídateľné od prvých sekúnd, až som bol rád, že som na hlavnej stanici kúsok od kina zbalil tú cigánsku vešticu, lebo sám by som niečo takto preborné určite neodhadol. Ale okej, treba uznať, že ako rozprávka pre malých dawnov to isto funguje a keďže aj vo mne kus malého dawna je, tak som si miestami (ale fakt len zriedkavo) s hrôzou uvedomoval, že sa celkom bavím. Éra rozprávok a la Hery Poser ma asi ešte tak úplne nepustila.

Hneď od začiatku som ako prefíkaný detektív tušil, že to blonďavé zlo asi jemne odrbáva, pretože zážitok ňou popisovaný viem posúdiť z vlastného detstva, keď mi štrúdl na obed ponúkal po omši obézny klérik. Nakoľko som bol vychovávaný v ortodoxnej katolíckej viere, od pána farára by som nebol odmietol nič. Tož ako som prišiel na to, že to malé monštrum je samá lož. Na Klárke totiž bolo vidieť, ako ju pohľad na cudzieho šulina znechutil a postrašil a ostala chudinka tichá, zaostalejšia než predtým a naprosto plachá. To mne tento zážitok otvoril nové obzory a v škôlke už som tie milé pani učiteľky obšťastňoval svojimi gigantickými dvoma centimetrami jednu za druhou, bez hanby a potreby chváliť sa všetkým dospelým a nedospelým okolo a ešte aj opisovať farárkovu sakristiu poprípade riaditelkin kancel, kde tie gangbangy s pedagogičkami prebiehali ani do toho nútiť všetkých harantov v prvom období vzdoru. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou pre Lucasa, oproti mojej skúsenosti, je proste jeho povesť a výzor. Tie učiteľské mršky, farárko a neskôr aj starší miništranti chodili po mojich návštevách všetci neskutočne vyhihňaní a sprisahanecky na seba požmurkávali a nikto ich verejne nelynčoval a život nášho malomestečka to nijak nepobúrilo, síce to možno bude tým, že nežijem v severnej Európe, kde sú malí klamúci pičusi verbež zákonom chránená, bez ohľadu na to, o koľko prekonajú Andersena vo vytváraní rôznych fantazmagórií. Ale nebyť tej nevinnej lži, určite by bol môj včerajší večer o čosi nudnejší..