chlebo

Ja v tom žiadnu komplikovanú psychológiu, ako už inak, nevidím, tak to dopadne, keď si hlúpy dedinčan ako ja zapne takýto odborný, zložitý psychologický horor a vzrušene očakáva, že ho pochopí. Dostatočným varovaním mi síce mohlo byť prehnané hodnotenie niektorých tunajších ejakulujúcich užívateľov, podľa ich vyberaného hororového (ne)vkusu, ale asi som fakt nepoučiteľný. A tak som ďalší večer svojho života strávil hodinu a pol uspávacej schizofrenickej nudy s neutešenou rodinkou, ktorá mi zaručila miesto zimomriavok a predĺžených sedení s mojim psychológom, ktorému by som sa posťažoval, čo zase s mojou chatrnou a nestabilnou dušičkou robia tie zlé hororíky, akurát tak prerušovaný spánok s miestami úplne jasným vedomím, kedy som videl po predmestskej vilke pobehovať dve hysterické ženské (len jednu hral chlap) aj by som sa spravodlivo rozčúlil a dal odpad, ale po vášnivom vnútornom pochode hodím aspoň dve, pretože si plne uvedomujem, že za sledovanie tejto existenciálnej kokotiny si nesiem zodpovednosť sám.

I Spit on this Shit 1 alebo niečo ako, prečo totálne dojebať zbytočnými pokračovaniami všetko, čo je aspoň trošku lepšie od priemeru. Po prvej chrachlovačke, ktorá potešila kdejakého mäsiara a miestami aj mňa, a po bulharskom kanalizačnom dobrodružstve s inou pipkou, ktoré ešte nebolo tak celkom na zahodenie, prichádza revolučná tretia časť, kde sa anorektická spisovateľka vracia v plnej anore... kráse s iným menom a o niečo prázdnejším pohľadom, aby obšťastnila široké okolie a ponúkla svoju suchú kundu nejakým tým pouličným panicom pre ďalšiu zábavu. Akurát, že opichanú Endží už nechce pichať nikto. To promiskuitnej mrške spôsobí nemalú psychickú záťaž a poď ho spovedať sa so všetkým k psychologičke, niečo v zmysle : aká dobrá pichna som bola, jebala som prvú ligu a teraz to ledva stačí na okresný prebor. Chlapi Endží ignorujú natoľko, že už nepomáha ani skupinová terapia, kde sa jej o 20 IQ bodov inteligentnejšie Aničky snažia vysvetliť, že ono také znásilnenie nie je zas tak popiči zážitok. Keď nezaberie ani to a normálny človek už musí v polospánku privierať oči, tak Endží chytí nôž a rozjebe všetkých tých fuj fuj chlapov, ktorí si dovolili kradnúť jej slávu a pichať iné ženy. Tvorcom na chrachlovanie už tuším dochádzajú sliny a z biedy ich nevytrhne ani análne dobrodružstvo s dvojcólovkou trubkou v útrobách domáceho násilníka..

Takže, pekne po novom a slušne, bez nejakých pojebaných vulgarizmov (samoúčelných). Tento rozmaznaný filmíček potrebuje nie len hocijakého diváka, ale "trpělivé a vnímavé publikom," no kokot nudný, ešte si aj vyberať bude! Asi nepatrím k trpělivej a vnímavej časti publika, ale vôbec mi to neprekáža, pretože v opačnom prípade by som bol schopný najebať tejto hodinovej prechádzke po dome aj plný počet ako poniektorí tu. Napätie, budované až na samú mieru únosnosti, mi pri tejto galaktickej megapičovine spôsobilo riadny zmätok v hlave, pretože po treťom zaspaní som ako totálne natvrdlý, pologramotný dement, pre ktorého nie sú takéto napínavé a kúlové snímky určené, prestal rozlišovať, čo sa deje v tom ultranapínáku a čo už pochádza z mojej snovej ríše. Ranu do hlavy by si zaslúžili skôr režisér a scenárista, ktorí na rozdiel od tej sympatickej kundičky v hlavnej úlohe svoju robotu dokonale nezvládli. Gratulujem ešte k tej "nedramatickej kamere," to je opísané celkom presne. Aj som rozmýšľal aspoň o mierne lepšom hodnotení, ale po starostlivom zvážení som prišiel na to, že kokotine, kde najzaujímavejšia pasáž je príchod pizze na scénu by bolo vysoko nekritické dať niečo lepšie ako odpad. Uf dopiče, a išlo to aj bez tých vulgarizmov!:-)

Sračkovejšie ako jednotka? Možno.. lacné a predvídateľné? Určite. Ale, oproti jednotke, ktorá ma miestami dokonale uspávala, mali títo dvaja anorektickí zdochliaci a ich šukézna hoc' hysterická mamina a strážník TakATak celkom gule a ruku na teplučké srdiečko, maminke a poslušnejšiemu anorektikovi som tentokrát aj držal palce, oproti minulajšku, kde by som brutálne orgie s vražedným vyvrcholením privítal všetkými desiatimi aj skôr.

To by jeden neveril, že sa v nejakom podobnom zariadení nájde úplne zdravá ženská, ktorá v počte pokusov o útek prekoná aj Jirku Kajínka. Nebudem sa pozastavovať nad nárekmi aký kakaný a neoriginálny scenár to bol, len skonštatujem, že vôbec neľutujem, že som to nevypol hneď ako sa mi to začínalo zdať nudné (za to do veľkej miery mohla PERFEKTNÁ Amber), ale aj napriek jej famóznemu nehereckému výkonu som si nakoniec to moje obľúbené nemocničné prostredie predsa len vychutnal.

Ako inšpirácia pre ledva dospelé pokusy o sadistov a predčasných zbohatlíkov ako dostať do postele nejakú tú Blanku, to ani nemusí byť tak zlé, ale to je asi tak všetko pozitívne, čo sa dá povedať. Vlhko v kinách a kníhkupectvách uplne pre nič za nič, v podstate najväčšie ultrasadomaso bolo dve hodiny sa pozerať na toho bedboja, z ktorého okrem všetkých tých mušlí ostalo vlhkých aj pekných pár buzikov a mnoho výrastkov tesne po puberte, ktorí odteraz chodia do školy v tatkovom obleku zo stužkovej, a na jeho pokusy vybácať už odpanenú Blanku po anorektickej prdeli so všetkým možným. Aj by som prihodil aspoň jednu, za tie typy - kúpiť kurve auto, letenky do prvej triedy, vyhliadka helikoptérou, ale potom som v príručke pre osamelých panicov niekde v tretej kapitole našiel všetky tieto prefíkané finty s poznámkou pod čiarou, že na to treba mať tie posrané miliardy. Takže chuť dávať lepšie hodnotenie ma okamžite prešla a sledovanie pokračovania prenechávam cieľovej skupine tohto braku.

Ja by som tieto vykrmovacie orgie až tak nezatracoval, keď už thriller o nechutnom zdochliakovi, s nechutným koníčkom, prečo nie s niečím novým? Homosexuálny "búkmejker" vs. nie len sexuálne frustrovaný policajt jemných spôsobov ma na tých 100 minút dokázali vtiahnuť zo sobotňajšieho polospánku späť do reality.

Každý sviatok by mal mať nejakého toho svojho kokotíka, ktorý takto sviatočne zredukuje počet stupiďákov žijúcich niekde na americkom vidieku. A síce mi to sprvu pripomínalo Halloween, čo teda nie je žiadna výhra, postupne som ostal ukojený aspoň z polovice..

Plné hodnotenie, možno nie tak úplne po zásluhe, ale z pocitu spolupatričnosti s tým mladým.. tiež neznášam, keď zoberiem stopára, a tá kurva nevďačná mi ,namiesto označenia cieľa kam chce ísť, priloží ku krku kudlu a začne sa príliš rozťahovať. A potom, po naprosto zaslúženom zautavyjebaní ešte povraždiť pol republiky a hodiť to na mňa. Volty sa dajú v takom prípade len tak krájať. A vrchol drzosti - keď už konečne mám možnosť prísť o panictvo, potenciálnu pichnu mi roztrhnú kamiónom a potom sa tí kokoti pri krajniciach s palcami hore čudujte, že vás my, slušní ľudia nechceme brať do áut. Tfuj.

Keď si budem chcieť nabudúce pozrieť niečo úplne od veci, zapnem si znova Tucker a Dale vs. Zlo, poprípade hlavné spravodajstvo na Markíze alebo choda aj pohlavné radovánky psa so sliepkou u susedov na dvore, ale tu som sa pekne prerátal. Ako tu už niekde bolo správne poznamenané, takéto filmy sa dá buď milovať alebo nenávidieť, no tak ja teda neviem. Keď ma tento Zombieho kúsok tretíkrát uspal, usúdil som, že láska z toho asi nebude..