chlebo

Kurvaseneříká, okej berem, tak vyskúšam iné výrazy, napríklad Kokot, Piča, Zmrd aneb "Ja sa volám Bolek Pé, som dávno za zenitom a príležitostne si nejebnem." Kurva, (inak sa nedá) to čo bolo? Zúčastnil som sa v poslednej dobe na pár pohreboch a ani jeden nebol veselý, ale oproti tomuto veľdielu, napísanému alkoholom vymetenou palicou, bol každý jeden z nich ďaleko lepšia "Komedie" ako je táto hodinu a pol dlhá najebávka označená, dokonca, keď si teraz na ne spomínam a porovnávam to s práve videným, tak sa potuteľne usmievam a bodro sa plieskam po stehnách. Teraz neviem, čo spraviť skôr, či stráviť všetky tie alkoholické múdra, ktoré som si z toho odniesol, v tichu doma na gauči, alebo proste obvolať pár známych, v šenku zapnúť kameru na telefóne aspoň na dve hodiny a natočiť podobný megatrhák. Bohumile, toto ti fakt nevyšlo.

Výlet do hlavy psychotickej teen čupky, ktorá proste od pohľadu nemohla byť nič iné ako stredobod nezáujmu, nijak extra nenadchol, ale ani neurazil. Keď ste totiž nezaujímavá, nudná a takmer neviditeľná zakomplexovaná piča, nie je lepšieho nápadu ako dať to v nejakej diere vyžrať aj pár známym. Síce dôvod celej tejto solídnej, hoc' predvídateľnej nudy, je obyčajný truc divnej bohatej a rodičmi zanedbanej ludry so super teen myšlienkami, o ktoré sa lepšie ako s denníčkom rozdelí s jebavou psychologičkou, dôsledky tohto trucu teen čupky sú podané celkom obstojne. Avšak druhýkrát by som to dobrovoľne neabsolvoval.

Nedá mi inak, než sa nepripojiť k nenadchnutej časti diváctva. Po dvojhodinovom martýriu konečne tento kolotoč prázdnych myšlienok a krásnych premúdrelých fráz skončil a ja, ešte stále v šoku sa len pýtam , "čo to kurva malo znamenať." Keď sa od filmu na Oscara očakáva len takáto obrnudnosť a obludná filozofia vyzbieraná z fuckbookových emoobrázkov, tak prosím. Asi sa filmu fakt nerozumiem, keďže mne celý "hlbší zmysel/ pointa" celej tejto katastrofy jaksi uniká.

A to by si človek pomyslel, že zobrať svätuškárku fetovať by mohol byť celkom spektakulárny filmový zážitok, ale tu by tie 'houbičky' prospeli asi viac mne ako hlavnej hrdinke. Teda, neviem či prospeli, ale jednoznačne by mi podstatne uľahčili to nekonečné trápenie. Možno by som v lepšej nálade (napríklad po tých mojich halucinogénoch) prihodil nejaké tie body za to, že to skončilo, a že aspoň koniec bol ako - tak k svetu, ale takto s jasnou mysľou, proste nie.

Šťavnatú dávku kokotizmu hlavnej hrdinky, ktorý sa v takej miere nedá pobrať len tak hocikde celkom vyrovnal ten menší exkurz do mnou tak obľúbeného nemocničného prostredia. A čuduj sa svete, to americké všetkými ohovárané zdravotníctvo funguje ďaleko lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie ako naše. Sestričky ochotné, zriadenci nezaháľajú, ale poctivo si vykonávajú spolu prácu a doktor odborník naslovovzatý, takže pekne deľba práce, rýchle diagnózy, žiadne dlhé čakanie na operáciu. Len teda tam chýbal nejaký zbehlý terapeut alebo psychiater, alebo proste hocikto, kto by tej chutnej slepičke vysvetlil ako sa chovať v krízových situáciách. Síce, keď tak nad tým uvažujem z druhej strany, keby Emily nebola tak enormne jeblá, pravdepodobne by celá sranda skončila oveľa skôr jej triumfálnym útekom s rukou nad hlavou a úchyláckemu personálu nemocnice by ostali len oči pre plač a tých pár mŕtvoliek okolo na hranie. Ale v podstate zábava pre celú rodinu...

Keď je Lájem v Takene "najsmrtonosnejší daddy" tento nímand s túžbou po patria potestas je minimálne pokus o najsmrtonosnejšieho náhradného daddyho. Tretí diel, hluchší než fanúšikovia Džastina Bé ponúka akurát nóvum v podobe druhej stupídnej krávy očarenej nežným záhradníkom. Dve jebky, predčasná demencia, slizký záhradník a krpatý premúdrelý inteligent postihnutý marikogombitózou takmer po koniec ma nechali úplne chladným. Jediné, za čo udeľujem podľa mňa krásny a decentný bodík je úplný záver celej tejto otčimománie.

A tak žalostne neúspešný rodinný vrah udrel za tónov svadobného pochodu po druhýkrát. Túžba tohto ľudomila založiť funkčnú rodinu musí opäť prejsť mnohými skúškami. Čo sa musí nechať chlapec na to išiel dobre a opäť sa mu podarilo nájsť stupídnu piču, ktorá by mu snáď uverila aj že je povolaním Sauron. Pár svetlých momentov a inak nuda, nuda, nuda, s kravkou z prvej časti a jej roztomilou famíliou neporovnateľné.

Hoci je tento upírsky dýchánek natočený skutočne zručne, čo neuniklo ani môjmu laickému oku, a hoci herecké výkony sa dajú označiť ako bravúrne, tak ma táto pekne natočená tma nadchla asi tak ako by ma nadchli dve hodiny v zubárskom kresle pri ťahaní nervov z tej zradnej osmičky, takže pri pohľade na tých 70 percent tu som len pohoršene pokrútil hlavou. Možno by som dal jednu za ten záver a za vyššie spomínané pozitíva, ale príde mi vhodné trochu tu zraziť teplotu.

Zase raz trochu tej ručnej kamery, ktorá by potrebovala menšiu generálnu opravu, troška artritídy a troška toho môjho v poslednej dobe tak "obľúbeného" východu. Škoda toho solídneho začiatku, pretože keby celá táto paráda začala tak ako sa skončila ani by som sa neunúval dopozerať.

Milý denníček (černobylský), s bráchom Jožim, Magdou a Ančou sme sa teda nakoniec odjebali na dlhoročne plánovanú dovolenku na Ukrajinu, reku nakukneme za humno, že jak to vo svete chodí. To ta Ukrajina je pekné miesto, priam roh hojnosti pre našinca. Prvé dni nič zaujímavé, čo by až tak stálo za zmienku. Deň tretí : Joži šebe skamaradzil s mistnyma, ale už pekne spisovne - našiel nám sprievodcu, ochotného ukázať nám aspoň z diaľky výdobytky modernej doby, uvidíme jadrovú elektráreň, ten Jurij je chlapák a vraj nás zoberie aj do takého popiči mesta, ktoré budeme mať len pre seba, všetko za pár mincí. Deň ďalší: pridávajú sa k nám Karči a Klára, odvoz je últraolinkluziv, Jurij to má proste pod palcom. Pri vstupe do mesta komplikácia, vojakom sa nepáčime. Jurij je ale borec, ako som už párkrát spomínal a všetko má naďalej pod palcom, takže do mesta sa dostaneme. Mesto nič ohurujúce, pár mutantov, medvede lozia po byte, aha, zmutovaní psi, nič čo by sme neznali aj u nás na východze! Ďalšie drobné komplikácie, Jurij už nemá pod paľcom nič, akurát vlastné telesné zostatky, troška nezvládol situáciu. Ja som bol šikovnejší a prišiel som len o nohu. Neskôr troška konflikt s bráchom Jožim, zas ma zatiahol do prúseru, idze sa flákať po celej Ukrajine a nechal ma aj s Magdou v motore. Vykonávam pytačky a uchádzam sa o Magdu. Súhlasí!! Nevidzeť za oknami tie netvory, bol by to najkrásnejší deň v mojom živote... v Černobyle, 5. októbra 2012.) No, popravde takto som to celé nejako vnímal, keď už hrozilo, že nejaká scéna zaujme, pochovala sa ďaleko rýchlejšie než Grécka ekonomika. Doteraz som sa dvakrát tešil na filmový výlet na Ukrajinu, ale zatiaľ to ani raz nebolo tak fakinkúl jak som si predstavoval, hoci to vyľudnené prostredie malo niečo do seba. Toho pravého ukrajinského zážitku sa asi fakt dočkám, až keď sa do tých pohostinných končín, len toť, kúsok za hranicami poberiem. Síce asi počkám kým sa v Mukačeve a blízkom okolí prestane strieľať. Radšej by som asi predsa len uprednostnil tých nevydarených mutantov, len podľa svojho scenára. Ten Peliho mi prišiel dosť nevydarený.