wipeout

Tento herecký koncert Kevina Spaceyho a Jeffa Bridgesa, teda dvojice, ktorá v tomto filmíku zobrazuje priam ukážkovú chémiu vzťahu pacienta a psychológa. Ich dialógy plne funkčné a postupne nás zavádzajú do sveta tohto podľa skeptikov blúznivého "mimozemčtana pozemšťana". Čím viac sa dej vyvýja narastá postpne kontrast medzi tím naším domovom a planétou K-pax osídlenou prototipom vysokovivinutej spoločnosti, ktorej osud čaká aj našu malú planétku a ľudí ju obývajúcich. Dôležité sú taktiež charaktery jednotlivých spolupacientov, ktoré sú viacmenej prezentované ako osobitý ľudia s ťažkými životnými údeľmi a nie objekty práce psychológov. Osobne ma najviac oslovil Erney. Je síce pravdou, že druhá polovica sa prehupuje do trochu iných dimenzii a nenesie sa už na takej pohodovej vlne, čo ale nie je vôbec naškodu. Ku koncu sme postupne vnesený do role tribúnov, ktorý rozhodujú o základnej premise a záleží na našej osobnej miere fantázie a schopnosti posunúť hranicu našej racionality. Ešte musím spomenúť atmosferický aspekt soundtracku od Edwarda Shearmura, ktorý môžem z vlastnej skúsenosti len odporučiť a aj po nespočetných vypočutiach stále ešte nenechá človeka chladným. Výnimočný film, ktorý mne osobne po prvý krát pootvoril vrátka do fascinujúceho sveta filmu a ČSFD.

Ako laik je tu človek naozaj vystavený útoku na schopnosť odlišovať pravdu od jej interpretácie obohatenej balastom osobitého ľudského prístupu k rôznym témam. To je aj vo väčšine prípadov filmovej agitácie základným problémom, kedže človek súčastbosti je tvorom špecializovaným a tipujem, že asi vedci pracujúci na tomto probléme tento filmík nepozerali a ak aj áno tak určite budú mať výhrady k zjednodušovanie a heslovitosti, ale ako filmík, ktorý by mal inšpirovať masi a hlbšie poodkryť túto tému alarmujúco aktuálnu, aspoň teda podľa hrozivého množstva dát, ktoré sú nám prezentované v šokujúcej grafike s emotívnym prejavom tohto neúspešného kandidáta na prezidenta USA. A práve v ňom tkvie najväčší problém, lebo nepôsobí len ako nástroj na oboznámenie sa s faktami a skutočnými problémami, ale dostáva sa nám aj jeho vlastnej sebareprezentácie a životného príbehu, ktorý síce skoro vždy súvisí s témou, ale aj tak sa človek nemohol zbaviť pocitu, že tu niečo nevonia.Musím pochváliť snahu tvorcov nezostať len pri hrozyvých konštatovaniach, ale ponúkajú nám aj pár riešení aj keď byť an ich mieste tak tejto časti venujem ešte väčší priestor. Zámerne nehodnotím hviezdičkami aj keď samotná agitácia bola priam strhujúca a dostala aj mňa an svoju stranu.

Najmenej dospelý , no o to fascinujúcejšie rozprávkový príbeh určený pre deti všetkých vekových kategórii (a nadchne určite aj tie "dospelé batoľatá", čoho som dôkazom) od majstra Miyazakiho .Jednoduchý príbeh v ktorom netreba vínimočne hladať nič hlbšie, óda na rodinu, ľudskosť a stratenú spetosť človeka s prírodou vinímajúc. Tak takto si predstavujem rozprávku, ktorý by človek bez obáv mohol pustit svojím deťom.4,5*

Keby sa dalo dať naraz filmu 5 hviezdiciek aj odpad tak tu by to bolo určite nápomocné lebo stále sa prú v človeku dva pohľady a to po prvé na propagandu a desivý dôkaz možného zneužitia médii prispôsobovania si reality, kde v tomto ohľade sa o najelepšie z tohto súdka. No ale naskytá sa nám aj druhá stránka mince a to vedomie čo tento "fiktívny" dokument spolu s iným prostriedkami manipulácie spôsobil a, že jeho pozeranie vyvoláva nevolnosť pri pohľade na fanatizmus a neschopnosť či jej obmedzenie rozoznania dobrého od zlého. Proste jediným merítkom sa stáva otázka prístupu...

Komorný príbeh zaoberajúci sa podobne ako Amoment to remember témou nútenej odluky od toho pravého a dlhohladaného partnera na celý život. Nevnáša zbytočné množstvo klišé a nesnaží sa využívať čo najviac citového vydierania, ba naopak. A to dodáva tomuto príbehu väčšiu uveriteľnosť. Nejedná sa o nič prelomové a určite to ani nebolo ambíciou tvorcov. Ale nakoneic sa ukázalo, že aj realita je dostatočne zaujímavá a pútavá. 3,5*

Je pravdou, že sa jedná svojský humor aj na Kórejské pomery a vopred musím povedať, že sa mi vôbec tento druh zmeny nezapáčil. To čo bývajú väčšinou nekontrolovateľné výbuchy smiechu sa v tomto prípade scvrklo do pár vydarených scén. Herci hrajú príšene, dej nám neustále ponúka to isté a nebyť posledných pár minút klesnem ešte nižšie s hodnotením. A to všetko napriek tomu, že kórejské bláznivé komédie milujem. Bol by som naozaj zvedavý ako by na csfd dopadol tento filmík bez J.Kórei v kolonke pôvodu:))) 1,5*

Odhliadnuc od propagandy, ktor[ obsahuje je to úžasne technicky zvládnuté veľdielo s monštróznymi rozmermi aj na súčastné pomery. Zapôsobí nielen ako sled scén, ktoré sa stali viacerých aspektoch revolučnými a inovatívnymi, ale aj ako film ako celok s emotívnym príbehom, ktorý aj po 80 rokoch dokáže strhnúť diváka na svoju stranu. Významnú zásluhu na tom zohráava najmä hudba, ktorá plne nahrádza všetok (ne)chýbajúci zvuk či hlasy postáv. Je výdatne načasovaná a človek v podvedomí ako keby aj napriek tomu, že sa jedná o nemý film, cítil všetok ten vrav a krik. K najlepším úsekom jednoznačne patria scény na Odeských schodoch či vzbura na potemkinovi a samotný "boj" s admirálskou eskadrou. Viem si živo predstaviť aký efekt muselo mať zhliadnutie tohto veľkofilmu na objednávku na obyčajných ľudí. No s ohľadom času sa dá povedať, že sa jedná o podmanivú propagandu, ktorá významne ovplyvnila ďaľší vývoj svetovej kinematografie.

Ďaľšia cesta do Miyazakiho sveta "realistickej fantázie", ktorá nám dovolí nachvíľu pozabudnúť na rutinu naších životov a nechať sa unášať do krajov kde ešte stále existuje čisté dobro a ľudskosť. Dokonalá nedokonalá animácia sprostredkuváva emócie spolu s hudbou intenzívnejšie a úspešnejsie ako čokoľvek technicky uhľadené. Tento príbeh je síce omnoho viac rozprávkový a menej moralizujúci ako Nausicaä of the valley of the winds, ale práve táto čírosť, jednoduchosť a prístupnosť mu dodáva osobité čaro. Scény stretu ĺudí s pozostatkami Laputskej civilizácie patria k najkrajším, kde som prvý krát pocítil, že je možné aby roboty vyjadrovali emócie a dojímali. 4,5*

Poctivo natočený film, ktorý sa nesnaží nasilu dojímať sentimentom. Podobne ako v Rayovi , sa blízkej minulosti tejto legendy venuje len skratkovito a hlavné ťažisko zostáva na búrlivom období ujasnňovania si pohľadu na svet okolo seba. Určite nemusí byť človek fanúšikom Casha ale keď je tak o jednu hviezdu naviac určite pridá. Mňa osobne najviac zaujal príbeh lásky dvoch ľudí kráčajúcich dvomi súbežnými cestami popri sebe dlhé roky potkýnajúc sa na výmoľoch života no nakoniec vždy najdúc tú správnu cestu späť. Málokedy sa mi stáva, že mi vo filmoch made in USA nevadí happyend, no čudusj sa svete tu to bolo také úprimné a ľudské, že som nemal ani ejdnu námietku.

Zo začiatku to ešte nevyzeralo na nijakú tragédiu. Svižný úvod, nadsázka, humor, ktorému nie je sväté nič nevinímajúc prezidenta USA, teroristov či rabínov. Lenže postupne som zisťoval, že to čo navonok vyzeralo lákavo je prehnité skrz naskrz instantnosťou, stupídnym prvoplánovým humorom a nedotiahnutosťou jednotlivých častí scenáru. A tá snaha o zdramatizovanie konca smrťou z ejdných postáv bola úbohá. Snaha zviesť sa na všetkom čo by sa teoreticky dalo z momentálneho aktuálneho diania využit na natočenie štiplavej komédie tu vyšla riadne mimo.