mata77

Neviem posúdiť, ako veľmi scenárista čerpal z knižnej predlohy, alebo pridal aj nejakú vlastnú genialitu, každopádne na mňa film zapôsobil v prvom rade svojim scenárom. Keď sa k tomu pridala kamera v štýle aLa Tarantino, hudobný podmaz v závese k tomu, o zábavu som mala postarané od začiatku až do úplného konca. Akcia udržiavala latku poriadne vysoko a snáď až na finálnu scénu som nezaznamenala zaváhanie. Z filmu veľmi cítiť starú školu a dôraz na vyšperkovanie detailov. Veľmi príjemný zážitok, v kine ešte o kategóriu vyšší.

Ďalší návrat do jaskyne, tentokrát odhaľuje príbeh hlavne zo strany chlapcov a trénera, ktorí uviazli v jaskyni po nečakanom prívalovom daždi. Dej postupuje chronologicky a k už sfilmovaným verziám dokumentov a celovečerným filmom pridáva viac nových detailov o politike, rôznej pomoci, ktorú zabezpečila thajská strana a tiež neglorifikuje výhradne zahraničných jaskynných potápačov. Každý diel obsahuje určitú dávku sentimentu a hrá na city diváka, pojednáva o budhizme a jeho myšlienkach, netlačí ale na náboženskú stránku. Prvé tri diely ma celkom bavili, potom som sa už začala postupne nudiť. Kratšia stopáž by seriálu určite pomohla, aj preto, že tých filmov bolo natočených niekoľko a preto som príbeh poznala až príliš detailne. Stále je ale seriál iný a to práve tým, že je dej postavený na línii chlapcov.

Mám pocit, že piate pokračovanie postupne odkrývalo temné stránky postáv, minulosť, na ktorú sa snažili zabudnúť, alebo si naivne mysleli, že môžu svoj osud zmeniť aj napriek tomu, že sú s Temnotou stále nejako previazaní. Hobiti potom, ako bočná linka, presne zapadajú do obrazu o ich rase. Bezvýznamní, zbytoční a až nudní, zobrazení presne tým istým spôsobom, ktorý im zostal ako nálepka v neskoršom Pánovi Prsteňov. Ich malosť aj v tomto príbehu dokonale ukrýva pred svetom ich statočnosť. Dynamika deja sa mierne zrýchlila, udalosti sa dali do pohybu, avšak stále bez výraznejšej akcie. Dalo by sa povedať, že seriál prichádza do bodu, kedy ho ďalej budú sledovať už len diváci, ktorých chytil za srdce a opačná strana s ním nebude viac strácať čas.

Toto úplne nefungovalo. Porušovanie fyzikálnych zákonov, nereálne horolezectvo, už len taká sila vetra a fakt, že vrchol veže by sa kýval zo strany na stranu a čas strávený tam hore by bol oveľa divokejší. Ak sa ale divákovi podarí príliš nepremýšľať, môže dostať aj dobre zvládnuté momenty. Ozvučenie poryvov vetra, snímanie kamery pod nepríjemnými uhlami a určite zábery na krajinu z výšky. Nanešťastie je scenár festivalom kiksov a postupne pridáva hlúposť jednu za druhou, až je ich proste príliš. Viac-menej hodnotím nápad a minimalistické stvárnenie v nádychu nízkorozpočtového filmu, ktorý som aj napriek mojej kritike dokázala dopozerať celý.

Bizarný príbeh o skupinke starochov, ktorí majú ešte bizarnejšie hobby. Najšialenejšie na tom je, že sa to naozaj stalo. Dej dopredu ťahá skúsená réžia Rona Howarda, preto aj stopáž 2,5 hodiny odsýpa celkom svižne. Scenár sa nezamotáva v hlbokej filozofii, ale je priamočiary a celkom zaujímavo odhaľuje aj časti thajskej kultúry a zákony vzťahov v komunite. Potešilo ma pôvodné znenie a reálna ukážka jazykovej bariéry. Pre diváka, ktorý nevidel minuloročný dokument Záchrana v jaskyni Tham Luang (2021) a nepozná viac detailov, to môže byť silný zážitok.

Tolkienove knižné dielo je neskutočne komplexné, obsiahlo dejiny vekov, celkovo až niekoľkých desiatok tisíc rokov. Filmové či teraz toto seriálové stvárnenie, bude vždy ťahať za kratší koniec. Stále si ale jednotlivé diely užívam a teším sa na pokračovanie. Štvrtý diel sa od predchádzajúcich mierne odlišuje. Dej akoby spomalil a sústredil sa viac na detaily, dotváranie vzťahov a charaktery postáv. Spôsob režijného prevedenia mi silno pripomenul film Willow (1988) Zapôsobila ma mňa línia Trpaslíkov s Elrondom, ktorá priniesla nečakané emócie aj do vzťahu Durina a jeho otca. Niekoľko vedľajších postáv dostalo priestor sa rozvinúť a pridať postavám hlbší charakter. Finále potom s epickým nábojom navnadilo na dynamickejšie vyvrcholenie v nasledujúcej epizóde.

Hodnotila by som zatiaľ veľmi opatrne. Ide o historickú drámu z obdobia na prelome renesancie a baroka. Príbeh začína v zlomovom období, kedy Caterina de' Medici prebrala vládu ako regentka jej neplnoletého syna. Kráľovná tu vystupuje v roli rozprávača a retrospektívne sa vracia do svojej mladosti a vysvetľuje, akým spôsobom sa dostala na francúzsky dvor. Jej mladá verzia okrem svojho scenára, rozpráva svoje postrehy priamo na kameru. Nie je to teda úplne typická dráma, ale mala som pocit, že táto réžia pridáva príbehu prvky satiry. Náznak sarkazmu a čierneho humoru v scenári vypichoval to, ako veľmi nemali v láske Taliani a Francúzi svoje kultúrne rozdiely.

Príbeh si žije vlastným životom, pritom ale stále rešpektuje Tolkienov odkaz. Tvorcovia si právom zaslúžia moje uznanie a rešpekt. Výprava je úžasná, krajina a exteriéry zladené až okúzľujúcim spôsobom. Potom sú tu rôzne detaily, kostýmy, šperky, ozdoby, top-masky a make-up. Kulisy v žiadnom prípade nevypadajú ako z papundeklu, nasvietenie a kamera si dávajú pozor, aby neporušovali fyzikálne zákony, rovnako tak triky. Hudba je zatiaľ menej pompézna a opakujú sa motívy predchádzajúcich dielov. Herci okrem niekoľkých výnimiek mi sú neznámi, väčšinou s britským prízvukom, ma nijako nevyrušujú. Scenár je pomerne jednoduchý a nevyžíva sa v komplikovaných dejinách, ale sa drží jednoduchosti a priamočiarosti. Nerozumiem, prečo má veľká masa divákov problém s hercami s inou farbou pleti. Rasy sa v tomto svete nedelia podľa farby, ale príslušnosti k pôvodu, preto sú rasami ľudia, elfovia, trpaslíci, hobiti...bez prízvuku na ich farbu. Tmavý elf na mňa pôsobí impozantne a táto postava sa mi páči ešte viac, ako v predchádzajúcich dvoch dieloch.

Druhý diel prináša nové postavy a dej sa ešte o niečo viac rozkúskoval na vedľajšie linky. Každopádne ide o postavy, ktoré budú určite dôležité. Stačí si spočítať prstene, ktoré budú ukuté a hlavne pre koho. Ak by sa ma niekto opýtal, ktoré postavy a ich osudy ma zatiaľ najviac zasiahli, tak to je elfský strážca a ľudská bylinkárka. Jeho dokonalosť a elegancia vystupovania, chladná láska, loajalita a odvaha. Jej prirodzená ženská krása, tvrdohlavosť a konštruktívne myslenie v pozícii jej podradného postavenia v komunite. Páči sa mi aj ostatnými zatracovaná Galadriel. Je tak mladá a neskúsená. Má ale otvorené srdce, ktoré sa snaží počúvať pri rozhodovaní. Mám pocit, že jej postava bude jedna z tých, ktoré charakterovo vyrastú najvýraznejšie. Za mňa zatiaľ spokojnosť, seriál na plnej čiare prekonal moje očakávania.

Prstene moci začali epicky. Vizuálna stránka je naozaj výborná a nevidím dôvod, prečo by som sa mala rýpať v detailoch, hľadať a umelo vyrábať chyby, ktoré tam nie sú. Hudba je nová a pôvodná zároveň, automaticky zapadá do príbehu a strieda motívy podľa toho, ktorému národu sa dej venuje. Scenár sa inšpiroval pôvodnou predlohou a postavy rozprávajú spôsobom, ktorý im patrí. Dej sa neponáhľa a pripomína mi poetické rozprávanie fenomenálneho Tolkiena. Herci sú pre mňa neznámi a preto ma bavilo pri detailných záberoch na ich tváre, študovať ich rysy a spájať si ich herecké výkony s postavami.