mata77

Knižná predloha musí byť geniálna, ale skvelú prácu odviedol aj scenárista. Uťahovať si z tak vážnej veci, akou je svetová vojna, je úplne iný prístup, ako to bežne vídať vo vojnových dielach ale fakt nekecám, rehotala som sa veľmi často a niektoré pasáže si púšťala opakovane. Hudba na výbornú. Kamera a strih dotvárajú celkový obraz, pridávajú situáciám aj adekvátnu vážnosť a ešte viac zvýrazňujú fakt, že bez onoho otvoreného šialenstva by jednotka nemohla fungovať. Hneď ale dodávam, že tento seriál nebude príjemný pre divákov, ktorí neznesú čierny humor na pozadí krutosti vojny.

Erich Maria Remarque napísal tento román na základe vlastnej skúsenosti na fronte a kniha mu priniesla okrem slávy aj nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.  Na začiatku filmári kladú dôraz na stvárnenie kontrastu medzi predstavami narukovaných mladíkov a realitou, do ktorej vhupnú v podstate okamžite. Nezmyselnosť vojny ako takej, je hlavný motív príbehu, postupne ale do deja vstupujú aj rozhodnutia jednotlivcov, ktoré sa pridávajú k otázke života a smrti postáv. Veľmi sa mi páčila kamera, ktorá zaberala hlavnú postavu Paula a ešte viac vtedy, keď ho zaberala odpredu a on na bojisku utekal smerom k nej. Bojové scény a choreografia sú prepracované do detailov a priam sa vyžívajú v predvádzaní reálnej krutosti. Hudobný podmaz v podstate chýbal, len v určitých momentoch zazneli silné elektronické tóny, ktoré podčiarkovali emócie postáv. Zvuky na bojisku sú o to mocnejšie a výraznejšie, svišťanie guliek okolo hlavy, lámanie kostí, čvachtajúce blato a náreky ranených ma vtiahli do deja naozaj silno a v druhej polovici sa k tomu už pridávali aj emócie. Záver je dojímavý a odkaz naozaj silný. Dabing je fajn, nemčina je ale v tomto prípade vystihujúca, preto odporúčam originálne znenie.

Tam, kde na jednej strane funguje one-man dráma, tam na strane druhej dojmu z tohoto filmu podrážali nohy nelogičnosti jedna vedľa druhej. Zaujímalo by ma, či filmári vôbec skúsili reálnosť situácií, do ktorých sa Paul postupne dostával. Začiatočná atmosféra je ale postavená pekne a do určitého momentu aj napätie slušne graduje. Niekde v polovici filmu príde onen zlom, po ktorom scenár tápa a uchyľuje sa k použitiu nezdravej dávky bujnej fantázie. Záver ale vskutku dych berúci.

Rod Draka je veľmi silno ovplyvnený tým, že sa jedná o generačný konflikt. Tvorcovia sa podujali na odvážny krok a dej posúvali v čase v desiatkach rokov už v polovici série. Okrem herečiek, ktoré stvárnili hlavné ženské postavy, sa tento fakt dotkol aj ich detí. Druhá ťažká úloha, ktorú museli filmári prekonávať, je latka, ktorú Hra o Tróny postavila naozaj vysoko. Prekonať sa im ju nepodarilo, ale hneď pridávam poznámku, že posledné tri epizódy tejto série ma už začali presviedčať, že sa tvorcovia naozaj snažia. Prístup k réžii sa v priebehu série menil k lepšiemu a pretrvávajúca vzťahová dráma postupne prešla od otravných hádok k emotívnemu hudobno-vizuálnemu kvalitne odvedenému filmárskemu remeslu.

Posledný diel série naozaj solídne ukončuje úvodné ťaženie Rodu Draka. Páčili sa mi hlavne precízna réžia a kamera. Táto v presných záberoch na konkrétne postavy, alebo veci predviedla, ako obrazovo na vysokej úrovni sa dá podčiarknuť tlejúca dráma a zvýrazniť jednoduchým, ale presvedčivým spôsobom nevyhnutnosť nasledujúceho deja. A to všetko bez príliš ukecaného scenára, len s pomocou dramatického hudobného podmazu. V poslednej epizóde sa toho zas až tak nestalo, na druhú stranu je tento diel po emocionálnej stránke jeden z najlepších celej série.

Úvodný titulok na začiatku smelo prehlásil, že príbeh je inšpirovaný skutočnou udalosťou. Hovorím, si ok, tak poďme na to. Prvý diel ešte fungoval a po predstavení postáv a načrtnutí hlavného motívu bola moja zvedavosť celkom slušne vygradovaná. V nasledujúcich niekoľkých dieloch sa ale predvídateľnosť deja a vystupovanie možno až polovice hereckého osadenstva stala doslova otravnou. Dej až príliš tlačil na pílu podozrievania postáv a bolo to tak očividné, že ide o zámer, až mi to pokazilo celý dojem z tejto minisérie.

Seriál sa dá hodnotiť s dvoch aspektov. Na jednej strane je Tolkienovo dielo ako pôvodný námet a obmedzené autorské práva filmárov. Na strane druhej je cieľ - komerčný produkt a pýcha tvorcov, ktorí sa spojili, aby splnili zadanú úlohu. V každom prípade neveriacky krútim hlavou nad ich odvahou a nasadením, ktoré vynaložili. Skláňam sa pred nimi s uznaním, na strane druhej som presvedčená, že po odvysielaní prvej série si produkcia uvedomila, koľko vecí sa dalo urobiť inak - lepšie. Prstene Moci začali epicky a prvé dve epizódy ma naozaj navnadili. Krásne scény, plné farieb, prepracované kostýmy a masky, sympatickí herci. Ako sa séria blížila do svojej polovice, bolo jasné, že tu niečo neklape úplne dobre tak, aby som prehliadla aj iné nezrovnalosti a chyby. Preto bolo pomalé tempo a niektoré scenáristicky nezvládnuté dejové linky, najvážnejšou slabinou 1. série. Aj napriek nevyváženosti niektorých dielov, seriál stále dokážem hodnotiť pozitívne, cítim za ním veľa dobre odvedenej remeselnej práce. Vizuálna stránka je naozaj skvelá a spolu s hudbou tvorí základný kameň celej série. Verím, že sa Amazon z chýb poučil a výčitky obecenstva si vezme pre ďalšie pokračovanie k srdcu.

Rozpočet 23 miliónov dolárov je ďaleko od veľkorozpočtových trhákov, preto nie je na mieste kritizovať komornejšie prevedenie filmu, ktoré sa odrazilo hlavne v počte komparzu, vizuále interiérových a exteriérových scén a kde gro rozpočtu zabrali platy zahraničných hercov. V tomto ohľade môžem povedať, že som rada, že film vôbec vznikol. Prvá polovica filmu bola celkom svižná, dej odsýpal a po stručných vysvetleniach základných faktov, si príbeh razil cestu naprieč obdobím pred vypuknutím husitských povstaní. Žižka tu je stvárnený ako žoldnier, ktorý ešte nie je tým geniálnym stratégom. Zobrazenie jeho charakteru a prebúdzanie jeho neskorších dokonalostí je ale skôr náznakové a film podľa mňa dostatočne nezdôvodnil, prečo bol jednou z najväčších osobností českých dejín. Tvorcom vyčítam neprehľadnosť scén, ktoré spôsobil chybný strih a ukotvenie postáv v priestore a to zhadzuje inak celkom pekne dramaturgicky pripravené scény. Film ukazuje historické obdobie bez príkras, brutalita stredoveku bola stvárnená uveriteľne. Prevládajúca paleta modrej a šedej farby tak dodávala vizuálu zmysel. Druhá polovica filmu spomalila a dej sa zamotáva v pobehovaní po lese, prehadzovaní rukojemníkov a prešľapovaní na mieste. Blížiaci sa stred armád a budovanie atmosféry v závere u mňa ale celkom zaujímavo zarezonovali.

Nádherne stvárnená a fantasticky zahraná tragédia jedného kráľa. Na výbornom výsledku sa podpísala skvelá réžia a scenár, ktoré túto epizódu jednoznačne odlíšili od tých predchádzajúcich.

Film na mňa zapôsobil silno depresívne a to sa zatiaľ podarilo len niekoľkým sci-fíčkam s podobným námetom. Je možné, že to je európskou produkciou, ktorá mi je myšlienkovo bližšie a často pôsobí reálnejšie, ako nabúchané hollywoodske trháky. Z filmu srší neskutočná beznádej a sledovať niektoré scény, ktoré mali byť pozitívne, boli naopak najťažšie na spracovanie. Dialógy sa nezaoberali vysvetľovaním, dej sa veľmi neposúval dopredu v čase a išlo vlastne len o prežitie niekoľkých konkrétnych dní v tomto desivo vyčerpanom svete. Celým filmom sa tiahne komorná atmosféra a pri takto dlhej stopáži mi chýbalo aspoň jedno jasnejšie gradovanie deja na oživenie.