GTS_PUNK

V poradí štvrté pokračovanie zombie série opäť sleduje hlavnú hrdinku Alice (Milla Jovovich), ktorá na Aljaške neúspešne hľadala neinfikované mesto Arcadia. Nič, okrem "starej známej" Claire (Ali Larter), nenašla, a tak spolu lietadlom letia až do Los Angeles, kde pristanú na streche väznice, v ktorej prežíva niekoľko nenakazených ľudí. Spoločne musia z komplexu nájsť cestu von, ale tisícky nemŕtvych spoločne s Umbrella Corporation im tento útek v žiadnom prípade neuľahčia. Pri podobne dlhých sériách musí byť divák zmierený s tým, že skôr či neskôr tvorcom dôjdu nápady, ako natočiť poriadny film. Zatiaľ, čo predchádzajúce tri časti série boli ešte ako-tak pozerateľnými, hoci priemernými filmovými kúskami, o tejto časti sa to už tak veľmi povedať nedá. Najväčší problém či nedostatok, ak chcete, celého filmu je v tomto prípade to, že ponúka len veľmi slabý náznak akéhosi príbehu. Väčšinu času divák totižto sleduje iba to, ako sa medzi sebou postavy rozprávajú o tom, že musia čo najskôr opustiť budovu, hľadajúc pritom riešenia ako to urobiť. Bez príbehovej nápaditosti ale nedokážu vyniknúť ani jednotlivé postavy. Divák sa o nich dozvie minimum a na akýkoľvek vývoj charakterov možno okamžite zabudnúť. Slabý príbehový odvar len veľmi ťažko, ale predsa, dokáže zachrániť aspoň záver filmu, ale očakávať niečo strhujúce nemožno. Film celkovo pôsobí ako krok vedľa a popri príbehu či postavách zle pôsobia aj efekty. Z jednej polovice totižto vyzerajú ako maximálne vykradnutý Matrix, a z tej druhej ako nekvalitné 3D spracovanie dotvárajúce celkový zmiešaný filmový dojem. Resident Evil: Afterlife by aj mohol byť dobrým filmom, ale zle nakladá so svojou minutážou. Množstvo minút v ňom je zbytočných, pôsobiacich prázdne alebo venovaných hlúpostiam. Práve v tom tkvie neúspech všetkého ostatného, ale najmä potom tak slabo vyznievajúceho príbehu. Z pomedzi všetkého toho zlého, čo film ponúka, ale možno nájsť aj niekoľko svetlých momentov. Okrem solídnej výpravy a prostredia, je tým najvýraznejším momentom filmu príchod nového typu zombie na scénu - Axemana. Jeho mohutná stavba tela, vrece s klincami na hlave a obrovská kladivo-sekera z neho nerobí iba najzaujímavejšieho zombie tohto filmu, ale pravdepodobne celej série. Je preto škoda, že svoj debut zaznamenáva práve v tom najhoršom filme z nich. Slabý príbeh, nevýraznosť postáv a chabé animácie jeden zombie jednoducho zachrániť nedokáže. Podpriemerný počin z prostredia infikovaného Los Angeles.

Skupina vedcov zachytí zdanlivo čudesný signál z Antarktídy, ktorý indikuje, že sa pod ľadom nachádza masívna pyramída. Signál zachytí aj rasa Predátorov, pre ktorých je to znamenie na začiatok lovu Votrelcov, ktorí sa vnútri pyramídy ukrývajú. Hlboko pod zemským povrchom tak na seba natrafia tri odlišné vesmírne rasy a razom sa pre všetkých začína boj o prežitie. Samozrejme, že na prvý pohľad sa môže zdať, ktorá rasa prehrá na plnej čiare, ale nenechajte sa zmiasť, pretože zdanie niekedy klame. A že klame aj v tomto prípade, to síce vysvitne až na konci, ale výrazne to pomôže celému príbehu. Jeho priebeh je väčšinu filmu totižto veľmi nevýrazný, neponúka viac zaujímavejšie momenty a sleduje skupinu polárnikov skúmajúcich prastarú pyramídu, pričom každý jeden divák je v očakávaní kedy začnú pomaly, jeden za druhým, umierať. To síce trvá trochu dlhšie, ale určite sa oplatí počkať, keďže priestory pyramídy pôsobia viac než zaujímavým dojmom a sú vytvorené kvalitne. Filmová výprava pod zemským povrchom je tak jedným z plusových bodov celého filmu. Podobne ako neskoršie súboje oboch znepriatelených vesmírnych rás, aj keď tu treba rozlišovať. Niektoré pôsobia epicky, iné doslova komicky, ale všetky svoj účel plnia. Dej je však celkovo suchý a jediným, najvýraznejším, okorenením je moment, keď sa postava Sanay Lathan spojí s Predátorom, aby spoločne porazili Votrelcov. To je vec, ktorú nemáte možnosť vidieť v žiadnom inom filme o týchto dvoch vesmírnych zabijakoch. Predsa len, aj keď sú Predátori desivé stvorenia, majú k ľuďom bližšie ako Votrelci a preto táto filmová kooperácia nepôsobí až tak hlúpo. Možno ju dokonca považovať za aspekt, ktorý "zachraňuje" celý film. Posledné scény rozhodne majú niečo do seba a zaujmú. AVP: Alien vs. Predator je silnou béčkovou záležitosťou, čo je možné vidieť už od prvých scén. Treba však povedať, že film možno zaradiť medzi tie lepšie béčkové vecičky, ktoré sa s odstupom času dajú pozrieť aj viackrát. Film ani zďaleka nedosahuje kvality oddelených sérií Votrelca a Predátora, ale ako priemerné sci-fi dokáže zabaviť, čo je podstatným faktom. Za najzaujímavejšie na ňom nemožno považovať ani príbeh, ani efekty, ale snáď účinkovanie Lanca Henriksensa, možno známejšieho pod filmovým menom Bishop z Aliens. Ak si chcete vyplniť dlhú chvíľu sledovaním intergalaktického súboja znepriatelených rás na život a na smrť, určite niet lepšej voľby.

Ridley Scott sa po rokoch vracia do svojich obľúbených vesmírnych končín a servíruje divákovi film ponúkajúci viac otázok, než odpovedí. Dej sa točí okolo vesmirnej rasy "Inžinierov", ktorí mali vytvoriť ľudí a zanechať viacerým civilizáciám odkaz planetárnej konštelácie. Vďaka tomuto odkazu sa v budúcnosti na ich planétu vyberá skupina badáteľov pod záštitou spoločnosti Weyland, aby zistili pravdu o pôvode ľudskej civilizácie. Na planéte síce nachádzajú pozostatky akýchsi prastarých pyramíd, ale takisto aj niečo oveľa horšie. Podobne ako prostredie planéty na bádateľov, rovnako zle pôsobí na diváka aj dejová konštrukcia filmu s viacerými urýchlenými a nevysvetliteľnými momentami či javmi. Už samotný začiatok a úvodná scéna dokáže poriadne zamotať nejednému divákovi hlavu, ale môže iba márne dúfať, že na ňu kdesi vo filme dostane solídne vysvetlenie. Podobné nejasnosti sa tiahnu celým filmom, vďaka čomu má tak človek pocit, ako keby dostával iba polovičný zážitok, pretože síce dianie vidí, ale jednotlivé súvislosti bez vysvetlenia jednoducho nemožno pochopiť. Navyše je to o to horšie, že tá "polovica" diania, ktorá kladie otázky je kvalitnou pozerateľnou záležitosťou, ktorá neurazí ani tých najväčších fajnšmekrov sci-fi snímkov. Ponúka totižto kvalitné spracovanie, čo sa týka efektov, kostýmov či výpravy. Práve posledný spomenutý faktor možno oceniť najviac pri pohľade na prostredie neznámej planéty a zbytkov stavieb "inžinierskej" civilizácie s ich mnohými tajomstvami. V pomerne pozitívnom svetle sa možno pozerať aj na herecké obsadenie, ale ani tu sa nemožno vyhnúť menšej kritike. Aj keď je to skôr kritika stvárnenej postavy, tak Guy Pearce ako starý, polomŕtvy Peter Weyland, je maximálne nesympatický. Naopak, pochvalu treba zložiť Michaelovi Fassbenderovi, ktorý ako android David bez problémov strčí do vrecka všetkých androidov z pôvodnej votrelcovskej série. Prometheus ponúka veľmi kvalitný námet, ale kazí ho najviac ako vie svojim finálnym spracovaním. Otvára mnohé dvierka s otázkami, ale už na ne neponúka odpoveď. Sám si tak pochováva svoj veľký potenciál, čím sklame nejedného diváka. To aj napriek tomu, že objasňuje stvorenie najobávanejšej mimozemskej formy života vo vesmíre. Pár sekúnd zrodu Votrelca však neodpovie na x ďalších otázok, ktoré film vytvoril. A hoci je lepšou záležitosťou ako štvrtý diel pôvodnej votrelcovskej série, kvalitatívne na celú sériu rozhodne nemá. Jedná sa skôr o priemerné sci-fi situované do rovnakého univerza, ktoré baví, ale nakoniec toho neponúka veľa.

Na dlhú dobu posledný film s votrelcovskou tématikou znovu oživuje toto legendárne vesmírne monštrum. Rovnako ako Ellen Ripley (Sigourney Weaver), respektíve jej klon, ktorý má byť nápomocný pri chove a učení Votrelcov. To by však nebolo to staré známe univerzum, ak by sa niečo nepokazilo, Votrelci by neutiekli a celá vesmírna loď s nimi aj posádkou by sa nerútila na Zem. Do dopadu ostáva len niekoľko minút a uniknúť je k prežitiu nevyhnutné. Po nie veľmi záživnom treťom dieli série sa znovu nový režisér pokúsil o nápravu. Darí sa mu to? V niektorých filmových aspektov určite áno, ale majstrovské dielo sa mu z toho vytvoriť nedarí ani zďaleka. Príbeh, hoci je samozrejme iný, sa kvalitatívne pohybuje na podobne úrovni ako predošlý diel. Svojim námetom dokáže zaujať a niektoré pasáže filmu bavia, ako celok však už zapôsobí menej. Je pozoruhodné, že tou lepšou časťou filmu je jeho prvá polovica, kedy ešte Votrelci na obraze dostávajú minimum priestoru. V tej druhej si ich divák užije dostatočne a treba podotknúť, že vzhľadom pôsobia asi najlepšie z celej série, a hlavne nie sú zobrazení zlou počítačovou grafikou ako v predchádzajúcej časti. Na záver sa dokonca na scéne objavuje úplne nový typ Votrelca, čo je zaujímavým okorením. Popri precíznom vzhľade vesmírnych monštier sa menej zaujímavý príbeh dokáže "schovať" za ďalšie dobré veci, ktorými sú výprava či herecké obsadenie. Hoci priestory lode neponúkajú veľa možností, do deja zapadajú a sú relatívne dobre využité, čo je vždy plusom. Dokonca možno povedať, že patria k najzaujímavejším v celej sérii. Podobne je to aj s výberom hercov. Popri ostrieľanej Sigourney Weaver tu hviezdi mladá Winona Ryder, na ktorú sa pozerá viac než dobre, a takisto akčný majster vedľajších rolí Ron Perlman. Alien: Resurrection je akýmisi privretými dverami na konci jednej kultovej série. Hoci zo štvorice filmov nevychádza najhoršie, nemožno sa o ňom baviť ako o filme, ktorý by sa vymykal akémukoľvek rámcu. Nevyniká v ničom podstatnom, ale takisto ani výrazne nesklame. Príbehová línia je viac než priamočiara, na diváka nečakajú výraznejšie dejové zvraty ani odbočky. Menšie filmové aspekty a faktory skôr neurazia, než nadchnú. Viac než priemerné sci-fi od tohto Votrelca ale nemožno očakávať. To najlepšie už má za sebou a tak môže iba ťažiť zo svojej slávy. V tomto prípade neprináša nič nové, dokáže zabaviť, ale neexceluje.

Predator sa z juhoamerickej džungle presúva do vojnou gangov ničených ulíc Los Angeles, aby tu našiel svoje ďalšie obete. Do cesty sa mu však postaví "one vs. all" hrdina, policajt Harrigan (Danny Glover), ktorý tak okrem gangov musí bojovať aj proti krvilačnej vesmírnej beštii v meste pod nápisom "Hollywood". A že tento boj nie je v žiadnom prípade nerovný, to dokazuje celý priebeh filmu. V ňom, zdá sa, ako keby sa Predator a Danny Glover striedali v tom, kto efektívnejšie zlikviduje členov násilníckych gangov, aby si to nakoniec rozdali v súboji o všetko. K ich záverečnému stretu však plynie veľmi zvláštny dej s mnohými nejasnými a nelogickými filmovými skutočnosťami. Raz divák nevie absolútne nič, inokedy vedia zas všetko postavy a keď to celé dáme dohromady, dostaneme akýsi zvláštny príbehový mix pojednávajúci o vojne gangov okorenenej o vraždenie vesmírneho monštra. Žiadnu hlbšiu zápletku za filmom nemožno hľadať a preto sa ani nemožno čudovať, že okrem viacerých prehnaných bojových scén, neponúka tento takmer dvojhodinový snímok nič zaujímavé. Aspoň teda, čo sa príbehu týka. V tomto ohľade sa tak jedná iba o prvoplánovo vyznievajúci akčný počin. Pozitívnejšie by film mohol vyznieť aj v prípade, ak by tvorcovia dokázali naplno využiť potenciál los angelskej "džungle" a lepšie pracovali s jej prostredím. Hoci postava Predatora využíva prvky prostredia ako sa len dá, stále to nie je "to pravé orechové". Skutočným pozitívom je však už to, že práve postava vesmírneho lovca dostáva na obraze dostatok priestoru, výrazne viac než v prvom filme série. S brutálnejšou technikou zabíjania so sebou prináša aj pestrú výbavu a divák má možnosť ju naplno vidieť v akcii. Dokonca aj jeho počítačove spracovanie je na dobu vzniku filmu pomerne kvalitné, dnes už však neoslní v žiadnom prípade. Takisto neoslní ani herecké obsadenie. S výnimkou Dannyho Glovera nedostávajú hlavné postavy vo filme miesto a divák sa o nich veľa nedozvie. O vedľajšom obsadení ani netreba rozprávať. Jedinou vecou, ktorá pri hereckom obsadení stojí za zmienku, je rola Billa Paxtona, ktorý tak čelil obom najobávanejším zabijakom vesmíru. Predator 2 je o niečo lepším pokračovaním kultového prvého dielu, ale ani v tomto prípade nemôžeme hovoriť o nejakej vynikajúcej kvalite. Viac než sci-fi film pôsobí ako akákoľvek akčná záležitosť s dominantnou postavou policajta v hlavnej úlohe. Samozrejme, že niekoho to baviť môže, ale väčšinu divákov zrejme takéto spracovanie nenadchne. S výnimkou jednej či dvoch scén a niekoľkých chytľavých hlášok film neponúka nič strhujúce. Priemerne spracovaná predátorská vyvraždovačka v rozpálenom prostredí Los Angeles.

Ďalší z pomalších a emocionálne silnejších záležitostí od industriálneho nemeckého zoskupenia. Skladba z albumu s rovnakým názvom je takisto jednou z klasík skupiny, ale svojou kvalitou výrazne zaostáva. Ako na poli hudobnom, tak aj čo sa videoklipu týka. Zatiaľ, čo zvyčajne v hudbe Rammstein dominujú tvrdé gitary a bicie, v tomto prípade dostáva prednosť výrazne pomalá gitara a sláčikové inštrumenty v mixe s ľahkým elektronickým zvukom klavíru Flaka Lorenza. To sa na prvé počutie síce môže javiť ako zaujímavá kombinácia, ale čím ďalej, tým viac sa poslucháč započúva, zisťuje, že väčšia tvrdosť gitár tu rozhodne chýba. Tej sa síce možno dočkať v jednej pasáži takmer na záver pesničky, ale celkový dojem už nedokáže zvýšiť. Hudobná nevýraznosť je prenesená aj do videoklipu, v ktorom vystupuje iba frontman skupiny Till Lindemann vo viacerých úlohách. Videoklip pôsobí celkovo depresívne a tmavo, čo síce k textu pesničky pasuje, ale obraz je miestami až tak tmavý, že naň nemožno poriadne vidieť. Temná výprava a ani špinavé, zakalené prostredie akejsi riečnej stoky tu poriadne nebavia a klip viac-menej nedokáže zaujať. Dojmy divákov pri pohľade naň sa síce môžu rozchádzať, ale je pravdou, že výraznejšie prvky v ňom chýbajú. "Mutter" ako album ponúka viacero skvelých hudobných kúskov. Mutter ako skladbu medzi ne však nemožno zaradiť. Aj keď sa síce snaží, hudobne a aj ako videoklip, nedosahuje takých kvalít, ktoré by ju dokázali vyniesť vyššie než na hranicu priemernosti. Oproti ostatnej tvorbe skupiny Rammstein je toto možno krok vedľa, aj keď myšlienka celej skladby je neuveriteľne silnou záležitosťou.

Ripley (Sigourney Weaver) sa po havárii svojho vesmírneho modulu ocitá na väzenskej planéte Fury 161. Zranená a dezorientovaná tuší, že pád modulu nebola náhoda, ale že ho spôsobilo niečo zvnútra. Jej najhoršie obavy sa čoskoro naplnia, keď zisťuje, že na palube, a teraz už aj na planéte, sa nachádzal "starý známy" Votrelec. Boj o holý život sa tak znovu začína, tentokrát však nie pre Ripley, ktorá v sebe nesie pokračovanie rodu xenomorphov. Po vynikajúcich a legendárnych prvých dvoch dieloch série a dvoch režiséroch, preberá tvorcovskú štafetu David Fincher a divákovi sa snaží ponúknuť podobnú vesmírne zabijácku nálož, akú mal možnosť sledovať v predchádzajúcich dieloch. Bohužiaľ, už od začiatku je jasné, že podobnú kvalitu rozhodne film mať nebude. Divák by bol rád, ak by videl kvalitatívne ešte lepšiu záležitosť, ale na túto skutočnosť by mohol čakať márne. Po hodoch prichádza bolesť brucha a tak je tomu aj v prípade tretej časti série Alien. Kvalitatívne smerujú dolu všetky aspekty - príbeh, obsadenie, spracovanie, kamera, efekty a v neposlednom rade samotná atmosféra celého snímku. Nosný pilier filmu - príbeh, situovaný do priestorov vesmírnej väznice, je už od začiatku veľmi nemastný-neslaný. Samotný dej toho veľa zaujímavého neponúka a takisto mu chýba výraznejšia zápletka, ktorá by diváka naplno zaujala. Xenomorph sa už môže zdať "okukaný" a bez riadnej zápletky sa s ním ťažko pracuje. Rovnako ako sa ťažko sledujú jeho animácie, ktoré v dobe vzniku filmu začínali do kinematografie čím ďalej, tým viac prenikať. Zatiaľ, čo v predošlých dvoch filmoch Votrelca predstavoval herec oblečený v jeho masívnom kostýme, tu, až na výnimku nekoľkých záberov, je Votrelec vytvorený počítačovou animáciou, ktorá je na pohľad nie veľmi peknou záležitosťou. Okolo jeho postavy vidno nedokonalé hrany, miestami zlé nasvietenie a celkovo zlý, sekaný pohyb, ktorý najviac vynikne pri behu. Ten je tu niekoľkokrát navyše zobrazený dolu hlavou, spomalenou kamerou. Tá je inak viac-menej v pohode, ale práve tieto zábery jej uberajú na celkovej kvalite. Nevýraznému príbehu herecky znovu dominuje Sigourney Weaver, tentokrát obklopená menej známymi tvárami strieborného plátna. Z väzenskej skupiny planéty Fury 161 divákovi zrejme najviac utkvie v pamäti Charles S. Dutton v roli post-apokalyptického kazateľa, ochotného sa Votrelcovi postaviť v najdôležitejšej chvíli. Alien³ sa veľmi vymyká nastolenému trendu celej série. Kvalitou výrazne zaostáva za svojimi predchodcami a divákovi nedokáže ponúknuť filmový zážitok, aký by možno očakával. Nezáživnosťou príbeh ako keby odsúval vesmírneho zabijaka na druhú koľaj a prezentoval sa ako akýkoľvek vygenerovaný sci-fi film. A keďže väčšina podobných filmov sa pohybuje v kvalitatívnej rovine priemeru, to je aj miesto, kam možno zaradiť práve tento vesmírny počin. Pritom jeho námet, výprava či dĺžka ponúkajú potenciál, ktorý však nie je ani zďaleka využitý naplno. A to je v tomto prípade obrovská škoda.

Príbeh najslávnejšej zaoceánskej lode sveta a jej rýchly koniec zrejme netreba nikomu bližšie predstavovať. Potopenie RMS Titanic sa radí medzi najväčšie lodné nešťastia histórie, ale osobné tragédie prežívali ľudia na palube ešte predtým, než parník narazil na ľadovec. Aspoň taký je príbeh tohto filmu, ktorý je prezentovaný ako retrospektívny pohľad a rozprávanie Rose (Kate Winslet), ktorá tragédiu prežila a na palube zažila románik s potulným umelcom Jackom (Leonardo DiCaprio). Rose už ako storočná (Gloria Stuart) približuje dopodrobna tento príbeh, a všetko s ním spojené, skupine výskumníkov pátrajúcich po zostávajúcich tajomstvách Titanicu. Lepší spôsob, ako natočiť tento mnohými Oscarmi ocenený film, snáď ani nemôže byť. Funguje v ňom všetko, čo má a ťažko sa na ňom hľadajú chyby, aj keď sa radíte medzi najnáročnejších divákov. Samotný príbeh a jeho spracovanie je zrejme tým najlepším aspektom celého filmu a retrospektívne pohľady na palubu "nepotopiteľnej" lode fungujú na jednotku. Všetko do seba zapadá tak, ako má a tak je táto romantická dráma s tragickým koncom vyšperkovaná, čo sa dejovej línie týka, do najmenšieho detailu. Veľké množstvo scén v sebe nesie silné emócie, ktoré s človekom pohnú a priblížia mu, ako to sa na Titanicu mohlo vyzerať. Pred, počas a po náraze na ľadovec. Ľahko shakespearovský motív lásky Rose a Jacka je nosnou črtou celého filmu, ktorá je doplnená o menšie, ale o nič menej podstatnejšie, dejové aspekty so zapracovaným pestrej plejády filmových postáv. Tým samozrejme dominuje spomínaná dvojica, bohatá Rose a chudobný Jack, spolu tvoriaci snáď najznámejší zamilovaný pár v histórii kinematografie, ktorým tú lásku musí priať snáď každý jeden divák tohto filmu. Z pomedzi ostatných hercov, ktorí sa do svojej role vžili, možno spomenúť Victora Garbera ako konštruktéra Titanicu, Thomasa Andrewsa. Najlepšie však celkovú atmosféru a dobový dojem dotvárajú vedľajšie postavy členov posádky či ľudí z jednotlivých tried. Výprava a priestory lode sú majstrovskou robotou, podobne ako dobové ošatenie postáv. Film sa takisto viackrát šikovne pohráva s kamerou a ničomu neostáva dlžný ani čo sa špeciálnych efektov týka. Dnes už síce badať na efektoch odraz doby, ale to nie je žiaden veľký problém. Tento film je predsa len o niečom inom, než o efektoch. Titanic je filmom o tom, že láska prekoná aj tú najväčšiu katastrofu. A aj keď sa to môže v mnohých prípadoch javiť ako úplná hlúposť, na konci človek vždy pochopí, že tomu tak je. Dielo Jamesa Camerona je dnes už legendárnym snímkom, ktorému k absolútnej dokonalosti ešte niečo málo chýba, ale aj tak ho možno zaradiť medzi filmy, ktoré zmenili a výrazne poznačili svetovú kinematografiu a veľkými písmenami sa zapísali do jej histórie. Titanic vyplával iba raz, ale jeho odkaz aj v tejto filmovej podobe, bude žiť už naveky. Vynikajúci a dojemný snímok, ktorý má silu vtesnať slzy do očí takmer každému. Povinné dielo pre každého milovníka filmového umenia so snáď najdokonalejším a najemotívnejším soundtrackom všetkých čias v podaní Céline Dion.

Filmov a seriálov s mafiánskou tématikou bolo natočených už obrovské množstvo. Ďalším seriálom, ktorý do tohto veľkého zoznamu možno pridať, je dielo od tvorcov zo Sky Italia, pojednávajúce o neapolskom "gomorra" klane Savastano a jeho členoch a nepriateľoch. Divák sa od prvého dielu série zoznamuje s pestrou plejádou hlavných a vedľajších postáv, viac či menej dôležitých a má možnosť vidieť, ako funguje organizovaný zločin v jednom z najznámejších talianskych miest. Príbehová línia prvej série je z počiatku veľmi jednoduchá a preto možno dokonca povedať, že úvod je priam až nudnou záležitosťou, s ktorou určite skončil nejeden divák. Na poriadny rozbeh treba však seriálu dať čas. Okolo šiestej či siedmej časti začína mať séria zaujímavý spád, objavujú sa vnútorné intrigy, rozbroje a zrady. Nuda z úvodu razom mizne, a je sa na čo pozerať. Čoraz častejšie sa do popredia dostáva brutalita v najsurovejšej forme, zobrazená nielen okrajovo, ale poriadne naplno, doplnená o viaceré dejové zvraty, ktoré musí oceniť každý jeden divák. Viaceré takisto zobrazené v značne brutálnom poňatí a skvelo pasujúce do nevľúdneho, ošarpaného a hnusného prostredia okrajových častí mesta pod sopkou Vezuv. Príbeh, akcia a výprava sú jednoznačne pozitívami prvej série. Kvalita však klesá pri hereckom obsadení, ktoré je zložené z absolútne neznámych hereckých tvárí, navyše mnohých veľmi nesympatických. Do rolí síce pasujú dobre, ale diváka by prítomnosť hercov nemala iritovať, čo sa v tomto prípade deje hneď niekoľkokrát. Napríklad taký Salvatore Esposito, stvárňujúci jednu z hlavných postáv, je vrcholne nesympatickou tvárou. Gomorra - La Serie Saison Uno by pokojne mohla byť žánrovo vynikajúcou záležitosťou, ale to by sa musela vyvarovať niekoľkým chybám, ktoré z nej robia priemerný počin. Hlavnou chybou, na ktorej celá séria stráca, je pomalý, zaspatý a nezáživný úvod, chýbajúce navnadenie, ktoré by dokázalo diváka zaujať na solídnej úrovni. Dokonca ani vynikajúca druhá polovica série nedokáže napraviť škody spôsobené úvodnými dielmi, ale na oplátku, či v tomto prípade snáď napolitánku, divákovi na záver ponúka zaujímavý cliffhanger pre začiatok druhej série.

Počas svojej kariéry nahrala skupina Rammstein množstvo skladieb, ktoré možno pokladať za kultové. Medzi tie najkultovejšie a najznámejšie možno zaradiť aj túto pesničku z albumu "Mutter". Hudobná stránka ponúka poslucháčovi očakávaný a rokmi overený industriálny zvuk tvrdých gitarových riffov a mlátenia do bicích. Všetko v neuveriteľne rýchlom tempe a za speváckeho sprievodu Tilla Lindemanna v najlepších rokoch. Po hudobnej stránke sa tak nemožno na nič sťažovať. Videoklip k pesničke, to už je niečo iné. Rammstein sa tu nepúšťajú do žiadneho experimentovania, ani vymýšľania príbehov, ale zobrali to jednoducho a od podlahy, najlepšie ako vedia. Zavreli sa do kostola sv. Václava vo Výsluní a gro videoklipu tvoria práve zábery z jeho interiéru, doplnené o ukážky z filmu xXx, v ktorom táto skladba tvorí súčasť soundtracku. Videoklip tak nepôsobí nejakým extra zaujímavým dojmom a vyznieva skôr iba ako bežne profesionálne natočený koncert skupiny Rammstein so všetkým tým ohňom, ktorý k tomu patrí. Ale áno, stále sa na to pozerá dobre a prvoradý je v tomto prípade skôr zvuk, ale v žiadnom prípade nemožno povedať, že by videoklip dokázal akokoľvek oslňovať. Feuer frei! ako veľké množstvo klipov akéhokoľvek žánru neponúka väčší divácky zážitok. Chvíľkovo možno dokáže osloviť, ale určite sa nejedná o majstrovsky spracovanú záležitosť, ktorú by človek sledoval s radosťou znovu a znovu. To sa však nedá povedať o samotnej skladbe. Tá patrí snáď už povinne do každého koncertného setlistu skupiny a je neodmysliteľnou súčasťou tvorby tohto nemeckého zoskupenia.