GTS_PUNK

Skladby skupiny Rammstein z albumu "Mutter" možno zaradiť medzi špicu toho, čo dokázali za svoju existenciu vyprodukovať. Avšak túto skladbu by sme pokojne mohli zaradiť k tomu úplne najlepšiemu, čo berlínske industriálne zoskupenie vypustilo do sveta. Keď sa na pesničku pozrieme bližšie, zistíme, že exceluje ako zvukom, tak aj videoklipom. Začiatočné odpočívanie v nemčine do desať a následný ťažký zvuk gitár, bicích a basy až do konca, je extrémne silnou náložou, ktorá dostane do varu každého fanúšika tohto hudobného žánru. Nemožno sa preto čudovať, že to je práve táto pesnička, ktorá otvárala koncerty tour "Made in Germany", ktoré mimochodom štartovalo v novembri 2011 v Bratislave. Videoklip je rovnako tvrdou záležitosťou ako jeho zvuk. Členovia skupiny v ňom stvárňujú šiestich trpaslíkov, pracujúcich pre Snehulienku, čím odkazujú na tradičnú disneyovku Snow White and the Seven Dwarfs. Lenže rammsteinovská Snehulienka je trošku perverznejšia so záľubou v šňupaní zlatého kokaínu, ktorý členovia skupiny ako spomínaní trpaslíci, ťažia celé dni v baniach. Zvodná predstaviteľka Snehulienky, Ruska Joulia Stepanova, ale aj atmosféra sú najdominantnejšími prvkami celého videoklipu. Sonne vyznieva rovnako výborne ako skladba aj ako videoklip. So svojim ťažkým industriálnym zvukom ju možno zaradiť medzi top skladby skupiny a možno aj celého žánru. Síce ničím veľmi neprekvapuje, neprináša nič nové, ale pri jej počúvaní baví zas a znovu stále rovnako. Lahoda pre uši každého metalového fanúšika.

Štvrté pokračovanie filmovej série s deformovaným vrahom Jasonom Voorhessom v akcii s podtitulom "The Final Chapter", bohužiaľ, nie je ani zďaleka posledné. Keď sa však tak už tvári, divák by očakával, a je snáď aj na mieste, aby si tvorcovia dali na celej veci poriadne záležať. Lenže, to by sa asi nemohlo jednať o túto sériu, obzvlášť potom o tento diel. Zatiaľ, čo predchádzajúce tri časti sú podpriemerné vyvražďovačky, v tomto prípade možno pochybovať, či je výraz "vyvražďovačka" alebo "slasher", ak chcete, vôbec na mieste. Dej sa samozrejme znovu točí okolo partie mladých ľudí, ktorí prichádzajú do vzdialených lesov na chatu. Jason Voorhess akosi po smrti znovu ožil, utiekol z márnice a chystá sa na svoj už tradičný lov tínedžerov. A zatiaľ, čo v predcádzajúcich častiach je jeho sledovaniu obetí venovaný aspoň nejaký priestor na vytvorenie atmosféry, tuto by ste niečo podobné hľadali márne. Keď už dôjde k smrtiacemu útoku, je mu venovaných pár sekúnd, ktoré navyše pôsobia veľmi chabo. Dej ako keby sa viac zameriaval na skupinku mladých ľudí, ich párty a všetko okolo nich, než na budovanie celej atmosféry. Na jednu stranu o tom nemožno povedať nič zlé, pretože zas a znovu tu má divák možnosť vidieť krásne obnažené ženské telá, ktoré by stáli za hriech, ale je pravda, že tie môže vidieť aj niekde inde. Patrilo by sa venovať priestor viac žánrovým prvkom, ktoré tu značne chýbajú. Divák si samozrejme nemôže robiť žiadne ilúzie ani o kvalite predchádzajúcich dielov, ale aj oproti nim v tomto prípade kvalita rapídne klesá nadol. Atmosféra takmer nulová, efekty takisto veľmi chabé a ťažko hľadať niečo, čo by vo filme skutočne stálo za to. Okrem už spomínaných slečien. Avšak ani ony, okrem pohľadu na ne, neponúkajú väčší divácky zážitok. Rovnako ani zvyšok hereckého obsadenia, ktoré možno označiť ako takmer úplne neznáme, také na jedno filmové použitie. Friday the 13th: The Final Chapter by už naozaj mohol byť poslednou časťou celej tejto lacnej "kultovej" série. Nemožno povedať, že sa jedná o úplný prepadák, ale nemá k tomu ďaleko. Aj to málo dobrého, čo ponúkajú predchádzajúce diely, tu divák nemá šancu vidieť. Tvorcovia z filmu urobili prvoplánový pokus o horor, ktorý stratil aj posledný kúsok svojej chabej atmosféry a všetko sa snažia maskovať za ľahkú erotiku. Na podstatné aspekty však úplne kašlú a tak to aj potom vyzerá. Na záver pritom nechávajú pootvorené vrátka pre ďalšie pokračovanie, pričom by ale bolo určite lepšie, ak by celá séria už ďalej nepokračovala. Štyri zlé slashery sú až-až a tento im rozhodne kraľuje.

Dvojica Matt Lucas a David Walliams presúva svoje britské postavičky na horúcu americkú pôdu, aby aj tu v šiestich krátkych dielov zabŕdli do, nielen americkej, ale aj britskej nátury. Z pôvodného legendárneho britcomu Little Britain sa do deja snažia zapojiť tie najkultovejšie postavy, medzi nimi neochotnú recepčnú Carol Beer, transvetitu Emily Howard či dvojicu Andy & Lou, ale divákovi predstavujú aj viaceré nové postavy. Medzi nimi najmä tie americké, ako napríklad ôsmeho muža na Mesiaci Binga Gordyna a ďalších. Už do začiatku tejto krátkej šesťdielnej série je však možné si všimnúť značný úpadok oproti pôvodnej, čisto britskej klasike. Viaceré postavy sa buď opakujú alebo nedokážu poriadne zaujať, čo sa vo výraznej miere podpisuje na celkovej kvalite. Skeče, až na pár výnimiek, sú tak podstatne menej vtipné, než na čo bol divák od tejto dvojice zvyknutý. Vidieť aj značný úpadok cynizmu, čierneho humoru či rýpania do kontroverzných tém, pričom práve tieto veci boli hnacím motorom väčšiny pôvodných skečov, a vďaka ktorým si diváci Little Britain zamilovali. Avšak o celom seriáli sa nemožno vyjadrovať až takto skepticky. Ponúka aj viacero svetlých momentov a na poli podobných skeč shows ju určite stále možno zaradiť medzi tie podstatne lepšie záležitosti. Popri dvojici Lucas-Walliams si v seriáli malé cameo strihli aj herečka Rosie O´Donnell či Sting. Práve scénka s britským spevákom patrí k najlepším v celej sérii. Little Britain USA je nielen návštevou britských "bratov" na americkú pôdu, ale takisto aj krátkym pokračovaním kultovej skeč show. Stojí na jej pôvodnom koncepte, ale takej kvality, bohužiaľ, nedosahuje. Avšak, dokáže stále pobaviť, aj keď v značne menšej miere. K prívlastku "USA" by bolo dobré, ak by show možno viac rýpala do amerických stereotypov, čo sa však nedeje. Priemerný výlet do Štátov, lepšie to je na Ostrovoch.

Doug Glatt (Seann William Scott) bol len obyčajným vyhadzovačom v bare až do chvíle, keď na hokejovom zápase nezmlátil hráča hosťovského tímu. Vtedy si ho všimlo vedenie mestského tímu a rozhodlo sa ho angažovať ako "ochrancu" svojich hráčov. V tomto tíme sa však dlho nezdrží, pretože prekvapivo smeruje do vyššej ligy. Tu na neho čakajú ešte väčšie výzvy, pričom tou najväčšou z nich je postaviť sa tvárou v tvár bitkárskej legende ligy, Rossovi "The Bossovi" Rheaovi (Liev Schreiber). Športové filmy majú takmer vždy špecifickú príchuť. O to viac, ak ste športový fanúšik a viete oceniť nielen výkony reálnych športovcov, ale aj takéto typy filmov. V tomto zámorskom snímku z vymyslenej nižšej hokejovej ligy má divák možnosť sledovať zaujímavý a nevídaný štart kariéry jedného nie veľmi šikovného, a vskutku svojského hokejistu. Príbeh je vytýčený od začiatku, takže je jasné k čomu bude nakoniec smerovať. Žiadne plot-twisty či šokujúce dejové zvraty nemožno očakávať, pretože celý príbeh je pomerne jednoduchý a priamočiary, ale ponúka všetky dôležité filmové aspekty. Zaujme, ako príbehom, tak aj postavami, kvalitná je v ňom aj kamera či výprava. A to aj napriek tomu, že je to kvázi jedna veľká "blbosť". Blbosti však prekvapivo niekedy fungujú lepšie ako seriózne záležitosti, a práve tu sa to potvrdzuje. Asi najsilnejšou stránkou celého filmu sú jednotlivé postavy. Okrem tej hlavnej, baví aj hráčska kabína tímu Halifax Highlanders, a to najmä vďaka brankárovi Belchiorovi (Jonathan Cherry) či ruskej bratskej dvojici (George Tchortov a Karl Graboshas). Tí sú solídnou zásobárňou niekoľkých zábavných hlášok. Solídny výkon ponúka aj Alison Pill, ale viac ako herecký výkon poteší skôr len pohľad na ňu. Za zmienku stojí aj krátke cameo bývalého hráča NHL, Georgesa Laraquea. Popri všetkom tom ľade plnom bitiek, je však toto faktorom, ktorý zároveň filmu uberá na kvalite. Bláznivá športová komédia o brutálnej hokejovej lige by sa možno dala spracovať aspoň s trochou väčšej serióznosti, no nedeje sa tak a to je škoda. Goon je priemerná, ale podarená športová komédia práve o tom jednom športe, ktorý v našich končinách (takmer) všetci milujeme. Tradične tvrdý kanadský štýl nižších súťaží tu reprezentuje jednoduchý príbeh s priamočiarym dejom v podaní tých menej známejších hereckých tvárí, ktoré však už majú niečo za sebou. A hoci vtipom, a v podstate ani ničím iným, až tak film neprekypuje, dokáže pobaviť a splniť tak svoj účel. Pobaví snáď aj nehokejových filmových fanúšikov.

Mladý detektív Ichabod Crane (Johnny Depp) prichádza z New Yorku do malej osady s názvom Sleepy Hollow. Má tu vyšetril sériu podozrivých vrážd, ktoré má podľa miestnych na svedomí bezhlavý jazdec. Tomu nechce Crane zo začiatku samozrejme uveriť, chce prípad riešiť racionálne, ale keď bezhlavého jazdca poprvýkrát zbadá, bude musieť zmeniť svoje vyšetrovacie metódy. O režisérovi Timovi Burtonovi je známe, že sa rád vyžíva v strašidelných a miestami netradičných námetoch. Koniec koncov, dokazuje to aj v tomto prípade, keď na filmové plátno preniesol klasickú novelu Washingtona Irvinga. Asi by preto nebolo na mieste, ak by v príbehovej línii čokoľvek menil, pridával či odstraňoval. Aj keby to bolo viac či menej vhodné. Samotný mysteriózny námet totižto pôsobí dobre, na začiatku dokáže diváka patrične zaujať a dostať ho do deja. Pomerne malé množstvo dobových postáv a skvelo vyzerajúce atmosferické prostredie, ktoré je mimochodom na celom filme to najlepšie, sľubujú kvalitnú kriminálnu záležitosť z konca 18. storočia. Divák dúfajúci, že úvodné rečičky o bezhlavom jazdcovi sú len fámy miestnych obyvateľov dediny, od ktorých sa postupne prejde k serióznejšiemu deju a zápletke, však ostane veľmi sklamaný. Potencionálne kvalitná dobová kriminálka sa až do konca mení na mysteriózny fantasy príbeh so silným burtonovským nádychom plným pokrivených stromov a dyňových hláv. A aj keď je tento vizuál lákavou záležitosťou, ktorá vyzerá so všetkým tým pochmúrnym počasím, sivými oblakmi a chladným vetrom veľmi dobre, príbehová stránka celého filmu nefunguje. Teda, aspoň nie pre každého. Podobne je to aj s hereckým obsadením. Johnny Depp sa do svojej role mladého detektíva vžil a divákovi ponúka dokonca niekoľko zábavných scén, Marc Pickering ako jeho mladý pomocník takisto do celého príbehu pasuje, a pozoruhodné je, že viacero ďalších hercov, ktorí sa v tomto filme objavuje, sa neskôr predstavilo aj vo filmovej sérii Harry Potter. Naopak, dosť tu sklamávajú ženské postavy, ktoré nepôsobia nijako zaujímavo. Sleepy Hollow je typická "burtonovka", čiže film, ktorý naplno sadne zrejme len skutočným fanúšikom mysteriózneho fantasy žánru, ktorí obľubujú tvorbu tohto režiséra. Pre všetkých ostatných bude tento film skôr len zahodenou príležitosťou na vynikajúcu dobovú kriminálku, ku ktorej má na začiatku našliapnuté. Aspoň malou satisfakciou pre úplne všetkých je výprava a atmosféra, skvelo pasujúca k sviatku Halloween. Celkovo však je film len obyčajným priemerným zážitkom, ktorý by omnoho lepšie vyznel bez všetkých fantasy prvkov novely Washingtona Irvinga.

Británia toho svetu dala pomerne veľa. A podľa rozprávača v tomto sériáli ešte viac. Nič z toho by však nebolo možné bez ľudí žijúcich v Británii, na ktorých sa práve táto trojsériová záležitosť zameriava. A veruže, divák zisťuje, že v tomto ostrovnom spoločenstve sa nájde plejáda pozoruhodných a jedinečných postavičiek. Hlavnej dvojici komikov, Mattovi Lucasovi a Davidovi Walliamsovi, sa podarilo vytvoriť tak skvelý koncept, že prenikol ďaleko za hranice Británie a získal si divákov po celom svete. Formou viacerých krátkych skečov vrámci jednotlivých epizód zabŕdajú nielen po stereotypov, ale aj do spoločenských tém, často možno až veľmi citlivých, a robia to s maximálnou dávkou sarkazmu, čierneho humoru a niekedy až takmer "cez čiaru". Nemožno sa preto čudovať, že seriál môže niekoho poburovať. Keď sa však nad všetko divák povznesie, čaká na neho dávka skečov plných svojského humoru prezentovaného viacerými, dnes už možno povedať až legendárnymi postavami, pričom každá z nich má svojský vzhľad, charakter či "catchphrase". Nevrlá zamestnankyňa cestovnej kancelárie Carol Beer a jej "Computer says no", lenivý invalid Andy Pipkin a "Yeah, I know", transvestita Emily Howard a jej večné "I am a lady" či homosexuálny poradca premiéra Sebastian, to je len zlomok všetkých postáv, ktoré v seriáli vystupujú. Ťažko povedať, ktorá z nich je najlepšia, pretože každá si diváka niečím získa a bude ho baviť. A hoci kvalita niektorých skečov môže mierne kolísať, ako celok seriál pôsobí veľmi dobre a diváka zaručene pobaví. Little Britain so všetkým svojim sarkazmom, cynizmom a neokrôchanosťou prezentuje Britov ako najväčších bláznov a čudákov na svete. A aj keď to s nimi v skutočnosti rozhodne nie je "také hrozné" ako s jednotlivými zobrazenými postavami, istú dávku svojráznosti im určite nemožno uprieť. Mattovi Lucasovi a Davidovi Walliamsovi minimálne v tom, že vôbec vytvorili takýto projekt a nebáli sa ho so všetkým vkusným nevkusom, ktorý ponúka, pustiť do sveta. Skvelá britská odysea plná lacného, ale dokonale fungujúceho humoru.

Internet je zradné miesto. Každý si na ňom môže vytvoriť veľké množstvo nových identít, ale nemôže pritom zabúdať na to, že o tú skutočnú môže kedykoľvek prísť. Internet je miestom zábavy, strachu, radosti, smútku, výhry či hazardu. Na veľmi tenkom internetovom ľade hazardujú aj hlavné postavy tohto filmu. V ňom divák sleduje tri oddelené príbehy, ktoré sú tak odlišné, až sú si nebezpečne podobné. Kyberšikana, sex na webkamere a krádež osobných údajov. Všetko na jednej veľkej sieti, v tom istom priestore. Príbeh, ktorý prv vyzerá ako jednoduchá zlátanina príbehov o tom, aký je internet vlastne zlé miesto, však skrýva hlbšiu podstatu a pohľad do životov jednotlivých postáv. To sa môže javiť ako veľmi slušná dramatická záležitosť, ale treba byť pripravený na možné sklamanie. Zo začiatku totižto film vyzerá veľmi dobre - dej sa slušne rozbieha, menej známe herecké tváre pôsobia na diváka osobnejším dojmom a takisto aj vizuál je svetlou stránkou. Postupne však kvalita klesá, rovnako ako aj celkový dojem z dobrého začiatku. Dej skĺzne do akejsi "bežnej" roviny priemerného snímku bez výraznejšieho prvku, ktorý by ho dokázal osviežiť. Nemožno však povedať, že by priamo nudil, ale v istých chvíľach nemusí dostatočne baviť. Svojej zápletky, čiže celej internetovej story, sa však drží a to je dobre. Priemernými vodami sa filmová loď pomaly, ale isto, plaví až k záveru. V ňom sa celý dej celkom "pekne", zaujímavo, a možno aj neočakávane takmer rozuzlí. Takmer, pretože v každom z troch zobrazených príbehov ponúka otvorený koniec. Či je to v tomto prípade správna voľba, musí posúdiť už každý divák sám. Tak či onak, záver je bezpochyby najlepšou časťou celého filmu. Spomínané herecké obsadenie je toho menej známejšieho kalibru, ale do príbehu pasuje. Disconnect je filmom mnohých osobných príbehov v obrovskom neosobnom priestore nazvanom internet. Práve cez tieto príbehy, nech sú akékoľvek, sa snaží poukazovať na to, že je to práve internet, ktorý nás viac rozdeľuje, než spája. A aj keď je to možno už známa a otrepaná vec na počúvanie, je, a ešte len bude, čoraz aktuálnejšou. Príbehom a postavami z "malého-veľkého" amerického mesta však pôsobí priemerným dojmom, ktorý možno cítiť takmer v celom filme. Výnimkou sú kvalitný úvod a koniec, ktoré si diváka získajú naplno. Film chce poučiť a zakladá si na emóciách, ale je diskutabilné, či sa mu to aj skutočne darí.

Jedna z najpamätnejších a najdôležitejších udalostí nielen vojnových dejín československej histórie. Atentát na jedného z popredných predstaviteľov nacistického Nemecka, Reinharda Heydricha, rukou hrdinských československých parašutistov - Jozefa Gabčíka (Cillian Murphy) a Jana Kubiša (Jamie Dornan). Na túto tému existuje natočených hneď niekoľko filmov, ale tento im svojim spracovaním, obsadením či promom, jednoznačne dominuje. V najdôležitejšom bode, a síce celkovom spracovaní, však úplne nemusí naplniť divácke očakávania. Námet čerpá zo skutočných udalostí, takže dejová línia príbehu sa snaží čo najvernejšie kopírovať realitu. Do akej miery sa to filmu darí, nemôže na sto percent hodnotiť nikto z nás. Avšak rekonštrukciu áno, a treba povedať, že so sebou prináša možno menej, než by sa dalo čakať. Film od začiatku plynie pomerne rýchlym tempom, divák sleduje úplne formovanie odboja, finalizáciu plánov, neistotu, rozbroje postáv a tak ďalej. Pri mnohých scénach potom ale nastáva ten problém, že sa ani pomaly nezačnú a už sa končia. Divák takmer ani nemá čas na tom, aby si scénu či postavy v nej užil. Nehovoriac o tom, že postavy sú takisto barličkou celého filmu. Pri ich pomerne veľkom počte nemôže nikto očakávať, že každá jedna bude rozpracovaná a napísaná úplne dopodrobna, ale tvorcovia mohli minimálne popracovať viac na postavách Gabčíka s Kubišom, keďže sa jedná o hlavné postavy. To, že sa zahraničný divák dozvie, že sú z Československa, naozaj nestačí. A nestačí to ani tomu česko-slovenskému divákovi, ktorý by sa chcel dozvedieť o týchto hrdinoch niečo viac. Existujú síce dokumenty, ale trochu viac informácií by mohlo byť obsiahnutých aj v tomto filme. Na herecký výkon sa však určite nemožno sťažovať. Hlavné herecké obsadenie je viac než kvalitné a je solídne doplnené tým vedľajším. Osobne ma teší o to viac, že rolu Jozefa Gabčíka stvárnil práve Cillian Murphy. Hlavné a najpodstatnejšie scény filmy sú už kvalitatívne o niečom inom, než tie, ktoré k nim celú dobu smerujú, ale, bohužiaľ, celkovo už "paseku" nedokážu napraviť. Aj keď sa snažia a darí sa im to. Anthropoid zobrazuje dôležitý príbeh československej histórie, ale to nie je jeho dominantnou črtou. Na ňom aj vďaka viacerým nepresnostiam či dĺžke a kvalite jednotlivých scén stráca. Bodovať ale dokáže najmä na hereckom obsadení, miešajúc spolu známych zahraničných hercov s hercami z "domácej" scény. A výborným faktorom je takisto aj výprava s viacerými autentickými pražskými lokáciami. Sčítané a podčiarknuté, film všetko podstatné a dôležité ponúka. Nemožno o ňom však povedať, že by vynikal či výraznejšie bavil. Nesie však odkaz a to je dôležité. Nezabudneme!

John Hancock (Will Smith) je ťažký alkoholik žijúci na periférii Los Angeles. John Hancock je však aj superhrdinom, ktorý toto mesto ochraňuje pred všetkými narušiteľmi zákona a poriadku. Ľuďom však viac lezie na nervy, než ho majú radi, ale to až do chvíle, keď nestretne Raya Embreyho (Jason Bateman), odborníka na PR, ktorý chce Hancockovi pomôcť výrazne zlepšiť jeho povesť. Prekvapivo ho preto posiela do väzenia, ale to je iba začiatok celého príbehu. Celého príbehu, ktorý môžeme bezpochyby označiť ako hodinu a pol takmer nekončiacej nudy na "wannabe" superhrdinský spôsob. Ťažko na ňom vôbec niečo hodnotiť, pretože už samotný námet pôsobí veľmi lacným a nudným dojmom a jeho prenesenie na filmové plátno to len potvrdzuje. Príbeh od samotného začiatku nudí a ako sa postupom času vyvíja, stáva sa čím ďalej, tým viac predvídateľnejším. Dejový "zvrat" tak nemožno označiť za nijako šokujúci. Vysvetlenie Hancockovho pôvodu je nudné, rovnako ako všetko ostatné v tomto filme. Keď už na ničom inom, tvorcovia mali šancu zabodovať aspoň na vtipoch. Bohužiaľ, ani tie nie sú kvalitatívne o nič lepšie. Pôsobia prvoplánovo a hlavne lacne. Hoci aj lacné vtipy sa dajú prezentovať dobre, v tomto prípade to neplatí. To v konečnom dôsledku vedie k tomu, že z vtipu je skôr trápna scéna, pri ktorej sa modlíte, aby už čo najskôr skončila. Ako film neoslňuje na žiadnom inom fronte, neoslňuje ani na tom hereckom. Hlavné postavy vedené Willom Smithom nedokážu zaujať a, zas a znovu ako mnoho vecí, nudia. Kardinálny problém celého filmu. Obávam sa však, že aj keby mal tento film zaujímavejší námet, nedokázal by pôsobiť lepšie. Hancock je pravdepodobne najhorší a najnudnejší superhrdina, ktorého skutočný svet nikdy nevidel. Našťastie. Na filmovom plátne s ním maximálne stačí spomínaná hodina a pol, po ktorej budú mnohí diváci ľutovať, že sa do nej vôbec púšťali. Nezáživný príbeh, nezáživné postavy, nefungujúci pokus o humor a viditeľná dobová CGI grafika. Rozhodne veľký ašpirant na filmový odpad, ale v porovnaní s mnohými inými dielami si toto zaslúži aspoň minimálne pozitívne hodnotenie. Treba sa z neho poučiť a brať ho ako zlý príklad toho, ako nerobiť filmy o superhrdinoch. V prvom rade ich rýchlo nevytvárajte pre potreby natočenia filmu. Dopadá to potom nejako takto.

15-ročná Alice (Natalia Dyer) je katolíčka a svoju Bibliu pozná veľmi dobre. Sú deväťdesiate roky a internet sa pomaly stáva globálnym fenoménom. Alice tak raz narazí na prv nenápadný chat, ktorý jej však otvorí dvere do, pre ňu doteraz zamknutého, sveta sexuality. Krátka, jedenásťminútová jednohubka zábavným spôsobom sleduje, ako môže vyzerať, keď pobožná tínedžerka začína objavovať svoje telo. Môže to byť sexy, môže to byť svojské, ale hlavne treba podotknúť, že každý z nás nejako začínal. Scény v tomto krátko filme pritom nepôsobia rozhodne žiadnym vulgárnym dojmom a diváka skôr rozosmejú. Najviac rozhodne pobaví scéna, keď katechétovi vyskočia ako šetrič obrazovky bujaré obnažené prsia a zmätená Alice nevie, ako sa k celej veci postaviť. Hlavnú postavu v tomto "kraťase" si strihla Natalia Dyer, známa z úspešného seriálu z dielne Netflix - Stranger Things. Do role pasuje, pôsobí relatívne nevinným dojmom a jej zmätené výrazy tváre zaručene pobavia. Yes, God, Yes by si pokojne mohol trúfnuť aj na väčšiu minutáž. Ako krátkometrážny film ale dokáže zabaviť, hoci sa kvalitatívne nevymyká z priemeru. To ale ani nemusí, pretože určite nevedomky zobrazuje to krásne objavovanie tajov vlastného tela mladou katolíčkou tam kdesi vo svete. A zrazu už Biblia nie je to jediné, čo ju zaujíma.