Insidious 2

Sranda, jednotka ma príliš nebavila, ale dvojka áno. Trvá síce takmer dve hodiny, čo je dosť veľa, ale tvorcovia sa nám to snažia spríjemniť, ako sa len dá. Neustále sa niečo deje. Hrdinom najnápomocnejšia postava z jednotky je mŕtva (čo však nebráni jej hereckému predstaviteľovi v návrate), do popredia vstupuje nové médium, vracia sa podarená dvojka mladých pomocníkov Elise, jedna časť postáv je v dome, druhá blúdi ponurou, dávno opustenou nemocnicou. Sú tu nové monštrá, zaujímavé flashbacky, oproti jednotke je viac do popredia pretlačený svet „inej dimenzie“, pán manžel možno je a možno nie je druhý Jack Torrance, cestujeme časom (!) a „záhrobie“ je síce extrémne nízkorozpočtové, ale o to pôsobivejšie. Scenár je plný osviežujúcich drobností (dvojka sa odohráva len pár hodín po jednotke), strašidelné scény sú síce klišé (keď budete očakávať útok zla, vtedy aj naozaj zaútočí), ale intenzívne. Pod čiernu zem by som zvozil čudné akčné scény s prízrakmi a priemerné masky duchov, ale zachraňujú to skvelí herci s dobre načrtnutými a sympatickými postavami, ktorým držíte palce + dialógy, ktoré majú zmysel. Občas to jemne nudí, ale proste videl som to už dva razy a „musím“ dať až 70%. (09.09.2017)

Nemám nič osobné proti Wanovi ani vlne ducharín, ktoré stvoril. Je to aj jeho zásluha, že skončila tá odporná éra plná exploatačných nechutností a remakov. Ale toto prosím nie. Chápem, že Insidious 2 funguje v kine, no je to len lunaparková prehliadka ľakačiek doplnených o prvoplánové variácie motívov zo starých hororov (klasické duchariny, Psycho, či The Shinning). Hereditary je prvotriedna ducharina, The Pact je prvotriedny horor postavený na ľakačkách. Toto je generická vata. (03.11.2018)

Ani sa nedivím, že Wan sa rozhodol dať si hororovú pauzu, pretože sa zdá, že svoj kvalitatívny hororový prínos vystrieľal vo svojich prvých 3 hororových bombách (Saw, Dead Silence, Insidious) a teraz už tak trochu iba varí z vody. Tento rok má síce už druhý hororový hit, no nahráva mu hlavne to, že jeho počiny sa dostanú aj k ľuďom, čo o horory ináč ani nezavadia a následne sa z toho chtiac-nechtiac vyvrbí prechválená vec. Ale nevadí, ja Insidious 2 síce hodnotím vcelku vysoko a kladne, no je to za jeho čiastkové hororové momenty / scénky / úseky, rozhodne nie za výsledný dojem, ktorý mi príde dosť rozporuplný a neuspokojivý, nehovoriac o tom, že (subjektívne) som v tomto roku videl už minimálne desiatku lepších hororov, ktoré o takomto prijatí a „sláve“ nemôžu ani len snívať. (09.12.2013)

Ták, a máme to za sebou. Finálny zlom vo Wanovej kariére, a veľkolepá rozlúčka s hororovým žánrom (aspoň dočasne). Dvojka má ten problém, že sme už všetko raz videli, a tak hlavným ťahákom je tentoraz príbeh. Atmosféra je o niečo slabšia, a po prvý krát si začínam plne uvedomovať slabiny Whanellových scenárov, teda miernu opotrebovanosť a nutnosť silného reťazca infarktových scén (keďže mu kvalitná scenáristika robí malé problémy), ale práve toto v prvom Insidious vyšlo na jedničku. Druhá kapitola sa snaží zabodovať bez toho, je vlastne výpravnou púťou za hľadaním stratenej duše, a tak sa musí improvizovať, čo znamená menej kvalitných ľakačiek a opatrnejší postup príbehom. Škoda, že najlepšou ľakačkou celého filmu je zopakovaná scéna z minula - a dokonca aj Bishara mi začína pripadať, ako by len recykloval svoje klasické motívy. Sečteno a podtrženo, jeden z najlepších hororov roka, ale je vidieť, že na V zajatí démonov si dal záležať viac. (24.01.2014)

Insidious: Chapter 2 plynulo nadviaže na jedničku a je to jeden z príbehov, pri ktorom sa oplatí mať vopred napozerané. Hoci má film rovnakú atmosféru a sprvoti sa zdá, že už nebude taký prekvapivý ako prvý, ukáže množstvo nových línií i prepojení. Stále obsahuje veľa nového v tejto sérii a nenudí. Postavy a myšlienka ostávajú podobné s prvým dielom a čiastočne aj systém fungovania, no do série prináša druhá kapitola jednak bohatší príbeh a aj intenzívnejšie hororové situácie. Insidious II paralelne aj mení filmový štýl, zasahuje viac do žánru krimitrileru a vyšetrovania a ponúka občasné odľahčenie, o ktoré sa stará najmä dvojica postáv demonológov. Zopár vtipov či ironických momentov nie je na škodu, lebo hororová atmosféra je skutočne hutná. Režisér Wan pridal na násilí, ale aj scénach ľakania či podprahových momentov. Čo je dobrá vizitka pre druhý diel hororu, lebo rozvíja postavy, sériu, dej, je stále strašidelný a má dobre rozbehnutú pozíciu v bohatom svete, ktorý možno ďalej rozvíjať. Wan mu dáva pútavý vizuál, kombinuje náhodné lakačky a ešte aj celkovo nepríjemný pocit. (26.05.2019)