Sancty

Ja len dúfam, že Proyas po tomto filme nezačne blbnúť. Očakávam od neho iné filmové zážitky a nie tuctové fantasy. Takže Alex?

Nostalgická bomba a jeden z tých lepších Lungrenových filmov. Objektívne samozrejme za veľa nestojí.

Boj o prežitie v odľahčenom tóne a stále solídne napínavý? Prečo nie ak človek vie ako na to. V prípade Marťana to funguje. A vôbec by som sa nenahneval, keby scenár nehádzal postavám šutre pod nohy, natoľko mi boli sympatické. Vzájomné slovné šteklenie bohate dostačuje. One man show Matta Damona s tonami červeného prachu a bio zemiakmi. Normálne som mal po pozretí pokoj na duši. Z tohto raz bude klasika.

Výživná adaptácia. Pravdepodobne si ju ale viac užijú tí, čo čítali jej masívnu predlohu, pretože mnoho vecí je tu len načrtnutých. Niečo málo cez 120 hraných minút je totižto pre tak rozsiahli príbeh stále primálo a to aj napriek tomu, že je rozdelený na dva party. Následkom toho sa stále niečo deje. V inom žánri by to možno nebolo na škodu ale v horore určite je. Postavy nemajú čas na oddych, prechádzajú jednotlivými desivými scénami bez toho aby svoje konania zvážili a divák sa len vezie s nimi a nestíha poriadne vstrebať všetko čo sa okolo nich deje. Chápem, že tvorcovia sa snažili použiť čo najviac materiálu z predlohy ale takto pripravili film o schopnosť poriadne vydesiť. Atmosféra je hustá, o tom žiadna, ale absencia poriadnej gradácie v deji je citeľná. Kvitujem rozhodnutie tvorcov rozdeliť detskú časť od tej s dospelými, film tým pádom funguje ako samostatný celok a je uzavretý. Detský herci sú do jedného fantastický. To isté platí aj o predstaviteľovi klauna Pennywisea. Skarsgård je maniak, jeho vstupy na scénu sú šialené a neraz ikonické. Naposledy sa takto predviedol nezabudnuteľný Ledger s Jokerom. Hudba ide ruka v ruke s obrazom, neruší a dokonca z nej človeku nejebne ani pri nejakej tej ľakačke. Veľa scén je pozmenených (vlkolak je nahradený klaunom, Derry je malomesto), pár nových (naháňačka v knižnici) a vynechaných (bunker v zemi, priehrada). Logickým riešením je vypustenie rituálu Chüd. To čo funguje na papieri by na plátne pôsobilo skôr smiešne. Ten ak vizuálne spracovať, tak určite v mange alebo anime, kde by vynikla jeho bizarnosť. Neposledným ale pre mňa dôležitým faktom je zasadenie deja do môjho najobľúbenejšieho obdobia pre rozprávanie príbehov, 80. rokov. A viac mi už netreba dodávať. Vydarená sfilmovaná Kingovka.

VHSkové retro v plnej paráde. Zatiaľ nemám viac slov.

Film pre chlapov. Tak som si ho zafixoval v detstve a pretrvalo mi to až dodnes. Polonahí borci sa rúbu hlava nehlava obojručákmi, nahé ženy slúžia predovšetkým na obrobenie ich jednoručákmi a do toho všetkého špliecha krv. Ťažkopádna a surová fantasy, ktorá umne využíva tradičné prvky žánru ale nevystavuje ich na obdiv. A tak tu miesto šľahajúcich kúziel, mýtických tvorov a bájnej výzbroje hrá prím dobrodružný príbeh o pomste a hľadaní. Zámerne strohé dialógy sú veľkým kladom, veď málovravné postavy povedia viac ako kdejaký tlčhubovia. Prejavovať emócie iba mimikou a rečou tela ale nie je nič ľahké, preto dostáva veľký priestor hudba. Lenže aká Hudba! Tu ide o skutočne dokonalú súhru zvuku a obrazu. Basil Poledouris sa ňou nezmazateľne zapísal do mnohých sŕdc ako autor najlepšieho soundtracku všetkých čias. O maľbách Franka Frazetta, najlepšie vystihujúc svet Howardovho Cimmerana, nemá ani zmysel diskutovať, v nejednej scéne sa mi pripomenuli. A samotný Arnie? Jeho ne/herectvo tu sadlo dokonale. Barbara Conana považujem stále za najlepšiu fantasy aká kedy bola zaznamenaná na filmový pás (od príchodu Jacksonovho Spoločenstva prsteňa mám už ale do smrti dilemu). Čo iné však čakať od kvalitnej predlohy. Mohlo sa to pokaziť na mnohých miestach, nestalo sa. Dokonca aj jednu dôležitú scénu malo zmysel vystrihnúť. Zakaždým sa pri filme kráľovsky bavím a to mám pri tendencii raz ročne vyše dvadsať projekcií za sebou. Takže nostalgia bokom. Preto ak niekto stavia Miliusove spracovanie na úroveň tej bezvýznamnej Nispelovej verzie je pre mňa nekultúrny barbar.

Písal som to už po premiére Promethea, píšem to opäť. Chcem director's cut a nie pokračovanie. Nech sa pozerám na Alien: Covenant z akéhokoľvek uhla, stále viac ma mrzí, že tomu tak nie je. Zbytočný film, pretože dôležitých momentov je minimum a dali sa vtesnať už do jeho predchodcu. Covenant mi dosť pripomína ten pôvodný Spaitsov scenár k Prometheovi. Po premiére sa vtedy popísalo mraky o tom ako by vyzeral film podľa neho a nie toho nedotiahnutého Lindelofovho prepisu. Koniec špekuláciám. Najnovší prírastok do votrelčieho univerza je na svete, takže si každý môže odpovedať sám. Ja som sklamaný. Večná škoda, že Ridley pristúpil na kompromis a napísal scenár, ktorý z časti posúva víziu o Tvorcoch (Inžinieri, Weyland a v neposlednom rade sám David) tak ako ho plánoval, a z časti sa venuje klasickej vybíjanej medzi xenomorfom s pôvodnou vizážou a posádkou lode, a to všetko iba preto, lebo fanúšikovia sú nevďačné kurvy. Tvorcovia si samozrejme opäť neustrážili chovanie postáv i keď to tentoraz nie je až tak do očí bijúce. Hrdinka, ktorá mala od začiatku potenciál nakoniec nedosiahla ani na Shawovú, tobôž Ripleyovú, a tento fakt zamrzí o to viac, že sa o nej šepkalo ako o nástupkyni samotnej Ellen. Jediným starým známym kto ostal je David. Ibaže tomu z toho niekoľkoročného jaskynného tripu zrejme preplo obvody. Filozofuje, recituje a hrá na flaute. To je ale nič proti tomu aký osud nachystal pre Shawovú. To je vlastne aj prvá z troch vecí na ktoré si pri zmienke o filme spomeniem. Druhou je zhruba desať minútový úsek venovaný návratu na Lander 1 a dianiu v jeho útrobách. Nič intenzívnejšie film neponúkne. Tou treťou je scéna s vyhladením mesta Inžinierov. Silný moment, ktorý som očakával niekde v závere a už vôbec nie v podobe flashbacku. Snáď sa už na to Ridley vyserie aj keď otvorený koniec naznačuje opak.

Akoby som to netvrdil stále. Najhravejšie filmy vznikali v osemdesiatych rokoch. Dnes máme skurvenú dobu perfekcionizmu. Už nejde o príbeh, postavy a obyčajné spory v ľudských vzťahoch, nie nie, chce to, nie chce, MUSÍ to byť TNT alebo semtex, a najlepšie niekoľko ton, pretože veľký oheň plní sály. Nič proti ohňostrojom, tiež si občas zájdem na poriadne barbecue. Preto som kurevsky rád, keď sa konečne objaví niečo čo sa drží celkom pri zemi, v popredí s partiou deciek, ktoré čelia prvej láske v živote a väzbám ich priateľstva hrozia trhliny. Ak sa do toho pripletú zelené uniformy a tajný vládny experiment, už len chrochtám blahom. Je to plné klišé, isteže, veď to odkazuje na filmy s éry, kedy tento žáner prekvital. Logicky si teda berie zo všetkého čo ponúka. Osobne ich vnímam skôr ako bonusy. Krásny film, ozaj krásny, plný nostalgických spomienok na príbehy, ktoré nemalou mierou formovali môj dnešný vkus.

Má to všetko, úplne všetko čo animovaná predloha. Lenže ako hraný film to nefunguje.

Monštrá starej éry hororu proti bláznivej bande pátračov záhad v kreslenom seriály so znelkou, ktorú ste si pospevovali ešte aj cestou do školy? No nemilujte to.