Darth Maul

Favreau si zavolal na pomoc svojich sympatických kolegov / hercov / priateľov a nechal ich tešiť sa zo života pred zapnutými kamerami. Spoločne pri tom odhalili veľkú pravdu... Strasti všedných dní sa ľahšie prekonávajú s blízkymi ľuďmi po boku a s bruchom plným chutného jedla. Nádherný film, z ktorého srší obrovské množstvo pozitívnej energie.

Veľmi pôvabné vyobrazenie tragikomickosti života a smrti očami detí. Obdivujem Britov za to, že veľké existenčné pravdy dokážu podať jednoduchým a úprimným spôsobom. K téme tiež krásne pasuje typický ostrovný humor. Ide o maličký film, ktorý s divákom dokáže spraviť obrovské veci. Okrem očí však treba nechať otvorené dokorán aj srdce.

V originálnej úvodnej scéne je okrem všetkých tých zábaviek napísaná aj jedna veľká pravda. Titul najväčšieho hrdinu tohto filmu jednoznačne patrí scenáristovi. Tak luxusne vystavaný príbeh dopadá ako blesk z čistého neba na nudné pole filmového komixu.

Ostrovný futbal mám veľmi rád. Najmä pre tú mýtickú auru, ktorá sa nad ním vznáša. Je v ňom všetko. Tisíckam ľudí robí radosť, vášniví fanúšikovia znepriatelených klubov navzájom na seba sypú kliatby a v ošumelých pohostinstvách kolujú legendy o futbalových hrdinoch. A práve jednu takú legendu sfilmoval Tom Hooper. Damned United je najkrajším filmom o najväčšom športe všetkých čias. Je to pôvabný príbeh muža s natrhnutou hubou, ktorý dokázal vnútorne dospieť, a zároveň óda na zablatené anglické trávniky.

Podstatná časť filmu (tá, ktorá sa odohráva v bunkri pod farmou) je nezabudnuteľným mysterióznym zážitkom. Ťahá ju predovšetkým ústredná trojica. Nevyspytateľný Howard dominuje, ale aj Michelle s Emmettom ponúkajú zaujímavé momenty. Dojem z kvalitne napísaných postáv vylepšujú neopozerané herecké tváre. Táto časť filmu je zahalená príťažlivým tajomstvom a obsahuje niekoľko odvážnych dejový zvratov, ktoré sú bez problémov uveriteľné a na diváka majú tvrdý emocionálny dosah. V tú najnevhodnejšiu chvíľu (posledných desať minút je úplne zbytočných a nezmyselných) však film padá do priemeru. Veľmi ma to mrzí, pretože ten mrazivý thrillerový potenciál bol obrovský.

Film má rovnaký charakter ako jeho hrdina Ant-Man. Malý s veľkých duchom. Je príjemné vedieť, že Marvel dokáže aspoň na chvíľku opustiť megalomanskú akciu a rozohrať aj niečo menšie. Pri sledovaní mravčieho muža som sa cítil pohodovo. /// "Poznám jedného chlapíka..."

Druhý film o Avengeroch mal dosť slabý začiatok. Ubíjajúco na mňa pôsobila najmä nepekne šedivá digitálna akcia. Našťastie tento nedostatok vykompenzovala svedomitá práca tvorcov s charaktermi hlavných hrdinov. Staré postavy prešli zaujímavým vývojom (predovšetkým Hulk, Black Widow a Hawkeye). Nové priniesli čerstvú energiu a iný pohľad na heroizmus (hlavne sympatické dvojčatá, dominantný Ultron a hĺbavý Vision). Potešil ma aj nekomplikovaný, no veľmi úprimný záver. /// "Niekto sa tu snaží hrať hru a z nás robí pešiakov..."

Ak chceli bratia Russovci zatlačiť na špionážnu nôtu a ponúknuť konšpiračný thriller, mali vypustiť hlúpučkú digitálnu akciu. Tajuplné reči o prísne strážených skutočnostiach mi akosi nejdú dokopy s megalomanskými helicarriermi. /// "Tento svet už nepatrí agentom, ani hrdinom. Je to doba zázrakov, doktor, a nie je nič hrozivejšieho než zázrak."

Aj na malom priestore sa dá zahrať veľké divadlo. Obzvlášť, keď máte poruke svedomito prepracované charaktery postáv a schopných hercov. /// "Neuvidíte ma prichádzať."

Kenneth Branagh chýba druhému Thorovi viac, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. On dokázal vtisnúť pozlátenému Asgardu dramatickú osudovosť. Bez jeho pevného režisérskeho vedenia sa Thor len potuluje v spleti bezduchých kulís a fádnych charakterov. Príbeh posúva dopredu iba ďalší z artefaktov nesmrteľnosti... /// "Jeden by bol... Zostáva ešte päť."