Maiken Algren

Sám doma 5: zavretý v kôlni u psychopatov alebo ako sa nemá robiť horor. Austrálsky pokus bez atmosféry a nápadu pozliepaný zo všetkého čo som už stokrát videl v iných, lepších filmoch.

Ó, aký skutočný je život vo svojej veľkoleposti, v syfilitickej kolónii vyčpelých retardovaných trosiek! Koľko zábavy, koľko rôznorodosti! Nie ako ten napózovaný, zlý, studený a škrobený, medzi boháčmi! Teda nie som si istý, ale myslím o tomto film mal pôvodne byť. Akurát že vyznel ešte zaostalejšie ako Gummo, ktorý narozdiel od Idaha bol zaostalý zámerne.

Povedzme si to na rovinu: o čom by bola Hanna bez peknej tváre Saoirse Ronan a bez Chemikov? O tom ako banda stereotypných tupých skinheadov naháňa dievča čo ide odnikiaľ nikam? A navyše má nejaké magické schopnosti, ale nevieme aké? A má niečo urobiť, ale nevieme čo? Hlavne že to tuc-tuc do rytmu sa počúva príjemne.

Ďalšia z rady elégií o skrachovaných génioch, nutné povedať že realistickejšia ako býva zvykom; nič to ale nemení na tom že stále nudná.

O jednej úplnej skazenej policajnej razii. V Satanovom paneláku. Príliš rozprávkové, príliš vyfabulované, príliš Jackie-Chanovské. Na druhej strane skvelá hudba, dobrá epileptická kamera a pekne vygradovaná skľučujúca atmosféra (cf Black Hawk Down). Ale ako chvíľa nenáročnej zábavy pre každého funguje. Tak prečo nie.

Tak tu máme v krátkej dobe ďalší metahoror, po stupídnom Cabin in the Woods ale o poznanie inteligentnejší, zábavnejší a hlavne premyslený. Rozhodne dobrá voľba na utorkovú noc, hlavne ak je človek ochotný nechať sa prvú polhodinu trápiť ďalšou vražidacou demenciou. Tentoraz ale účelovo. A účel stojí za to.

Straašne dlhá Spielbergovka robená typicky po americky, najskôr podľa prieskumu verejnej mienky. Nech. Ale aspoň to uši píliace striedanie angličtiny s nemeckým prízvukom a nemčiny si mohli odpustiť. Takto sa človek nevie zbaviť dojmu že pozerá film v nejakom nevydarenom bulharskom dabingu.

Ničím nevýrazný a hlavne nudný pokus o nejaké, ja neviem, lyrizovanie vojny? Špičkové obsadenie, obrovský rozpočet a to všetko úplne k ničomu. Film v konečnom dôsledku dopadá tak že banda bezmenných zelených vojakov strieľa do bandy bezmenných hnedých vojakov, každú chvíľu niekto bezmenný zomrie a každú druhú chvíľu nejaký jeho bezmenný kamarát spomína na domov. Alebo na domorodcov. Človek len celú dobu pozerá ako vojaci zomierajú a objavujú sa. Tri hodiny vkuse.

Ja skátka nerozumiem. Nerozumiem, čo na svete môže niekoho inšpirovať k vytvoreniu takéhoto filmu. Ten chlap jednoducho chodil, stretával sa s troskami, semtam nejakú pretiahol, semtam mu nejaká dala najesť, semtam ho niekto zbil. Existenciálne. A tá scéna, ako stretol chlapa čo lepil plagáty a potom ich preliepal že zrušené, hmm, mal by som sa nad tým viac zamyslieť. To má hĺbku. To určite.

Dnes to teda bolo niekde v polovici hodnotenia. Aj to len vďaka prvej, masochistickej časti filmu, ktorá bola fantastická. Ja byť tvorcom tak celé utrpenie nechám iba na predstavivosti divákov, tá je zaručene desivejšia ako všetok sliz čo dokážu maskéri naplácať na hercov. A vôbec, to si niekto skutočne myslel že sa dá rozvinúť zaujímavý príbeh v jednej prázdnej miestnosti o jednom hercovi bez toho aby zábava neustala?