marrrrian

Ťažkopádny priemer rútiaci sa k zemi pod váhou nenápaditosti, prvoplánových postáv (z ktorých tryská hollywood namiesto herectva) a v neposlednej rade pod závažím nútených hlášiek. Jediné, čo spomaľuje pád kolosu útočiaceho z hlbín vesmíru, sú staré postavy, u ktorých je vidieť aký taký osobnostný posun. U nich funguje faktor nostalgie, na ktorom, ako sa ukázalo, vlastne stojí všetko záživné v Novom útoku. Vlastne nie, ešte na efektných deštruktívnych scénach, za ktoré ide značné plus. Napriek očakávaniam tvorcovia nezodpovedne vypustili nový útok akurát tak na prvý diel, na ktorý nenaviazali po žiadnej stránke, nieto ešte šancou stať sa podobným kultom, alebo aspoň trhákom, ako sa to podarilo Jurskému Svetu. Určite si to žiada viac pozretí, aby človek triezvejšie vstrebal celú tú dvojhodinovú pohromu filmovej značky.

Treba vidieť. Moc moc moc podarené. Írske mýty a báje sú atraktívny a filmármi prehliadaný materiál (aj tak ale pochybujem, že ho niekedy niekto spracuje krajším a zodpovedajúcejším spôsobom). Pohlcujúci zážitok. A ten soundtrack...

Celkom podarený začiatok a celkom podarených posledných päť minút. Ale úplne domrvené všetko ostatné... a podstatné. Pritom príbeh a nápad sľubný, ale nevydalo. Neverím, že s tým boli spokojní sami tvorcovia... Škoda. Jo a seriózne - desil ma Hookov chrup, veľký a vycerený. Jak z reklamy na Coregu.

The Cobbler je tak priemerný, že sa naň skoro neoplatí písať komentár. Ale zároveň je v ňom nádych niečoho, čo človekom pohne. Zadrháva na príliš karikatúrovaných postavách, ktoré so sychravou a neutešenou atmosférou mesta úplne nekorešpondovali. Hlavná postava silne nedomýšľavá, no po postupnom vykreslení sa s ňou divák stotožní do postačujúcej miery. Hlavne podmanivý soundtrack dodáva dianiu správny nezbedný tón, vďaka ktorému je každému jasné, že film chce mať nadhľad a má byť príjemnou hovadinkou, ktorá neurazí. Práve na základe toho je to stráviteľné a občasná vážna nôta tiež nenarobí škodu. Za pozretie to však stojí minimálne kvôli nápadu a obsadeniu.

Celú dobu sa vo mne bila nechápavosť s pochopením. Človek na zhliadnutie musí mať isté predpoklady, musí byť schopný sa tomu otvoriť a nemať pevné mantinely. Až potom môže plnohodnotne vyznieť hodnota nekonvenčného pojatia príbehu. Podobný pocit som mal naposledy pri Under the Skin, aj keď to nie sú vyslovene zrovnateľné filmy. Ale oba po celý čas držia človeka v stave, kedy mu na jednu stranu padá sánka a na druhú mu to úplne zavrie ústa a vezme slová. Osobne som mal problém pobrať svet, kde postavy neustále jednajú v rozpore so zdravým rozumom a to môže byť najväčším kameňom úrazu. Ak sa ale zhlboka nadýchnete a vpustíte nezvyčajnú logiku a pravidlá tejto (asi) alternatívnej reality, bude to pre vás pozitívny zážitok. Má to hereckú kvalitu, má to zaujímavú knižnú atmosféru, kedy mnoho závisí od schopnosti dotvárať si istý rámec presahu zobrazených scén a má v zásade všetko čo umelecky mienený film má mať (alebo chce mať). Ostatné je na divákovej ochote spolupracovať.

Tak parádne spracovaná sračka sa hocikedy nevidí. Účelová psychoúchylnosť pre široké publikum, zobrazujúca postapokalyptické demolačné derby reznuté Dakarskou rally. Zdravý rozum šiel stranou možno až príliš, ale popustiť uzdu fantázii tiež niekedy nie je na škodu. V podstate je to púštna obdoba Vodného sveta osekaná na samotné jadro a následne transformovaná do naháňačky nadržanej obludy za jej polonahými neviestkami, vykreslenými ako vizuálne oázy, v tej prehliadke deformovaných primitívov... Celé v sprievode metalovej kapely... Myslím, že z toho sa dá urobiť obrázok o tomto filme.

Ak to mal byť film pre decká, dajme tomu. Na dve hodiny im to zavrie klapačku. Lenže ako je u Disneyho posledné roky zvykom, prídu o pár mozgových buniek. To však filmu ťažko mať úplne za zlé, keďže vypaľovanie závitov je definícia drvivej väčšiny dnešnej filmárčiny. Na druhú stranu verím, že prvotná vízia Tomorrowlandu mohla byť dostatočne lákavá, aby zlanárila napríklad aj Clooneyho s Lauriem k spoluúčasti na tomto na kolene zmontovanom počine pre mláďatá od 6 do 12 rokov. Dospelému divákovi bude mnoho vecí prekážať, ale v pozadí filmu je predsa poznať slabé iskrenie toho, čím chcel tento film byť.

Človeku ani nevadí, že opustenému astronautovi všetko ide tak nejak od ruky a v deji je len poriedko sekvencií zobrazujúcich krízové situácie z jeho marťanského života. Keď nejaká nakoniec príde, je dostatočne pútavá - či už ide o dianie na Marse alebo na Zemi - aby na seba strhla divákovu pozornosť po dlhých minútach sledovania vcelku idilického kolonizovania Marsu. Nechýba humor, Matt Damon utiahol svoje sólo a záver, aj keď nijak bombastický, je s prihliadnutím na v podstate pokojný dej príbehu výborne vygradovaný. Predlohu som nečítal, ale to sa dúfam v blízkej budúcnosti zmení.

Určite zaujímavé, obsahovo sa seriál snaží niečo v skratke vypovedať a zhrnúť o kultúrach a ľuďoch a popri tom oboznamuje s predmetným alkoholom. Nevýhodou je podobne ako v reláciách o jedení, že by ste radšej raz ochutnali, než 1000x videli.... (A preto sledovanie rozhodne neodporúčam alkoholikom v odvykacej fáze :D )

Životopisné filmy dosť nemusím, no vzhľadom k téme som spravil výnimku. Kým som to nevidel, Oscara za hlavnú rolu som považoval skôr za poklonu samotnému Hawkingovi, než hlavnému hercovi. Po zhliadnutí som sa ale s udelením ocenenia plne stotožnil (čo je u mňa ďalšia výnimka) a navyše som ostal naozaj naplnený ako filmovým zážitkom, tak životným príbehom človeka, o ktorom ešte určite pár snímkov vznikne. Výborný film, v ktorom je napínavé aj písanie vzorcov na tabuľu a v ktorom je kladený dôraz na ľudské hodnoty, bez ktorých by to človek s takýmto postihnutím mal ešte omnoho tažšie. Výborne strávené dve hodiny času.