mad_ness

Veľmi bolestný pohľad na trpiaceho Davida, môj zlatý. Vyzeral ako také šteniatko. Ale dosť infantilností, bohužiaľ, pre mňa je to dosť precenené. Nevravím, že to bolo zlé, ale ani nič exkluzívne, navyše tie pletky a vyvrcholenie, to je presne to, čo nepotrebujem vidieť a nevyhľadávam. Herci výborní, aj keď známi mi boli iba dvaja. David a jeho perfektné stvárnenie- samozrejmosť (ak niekoho zaujíma prečo som si to pozrela, keď už na to toľko kydám), plus dôkaz, že škótsky prízvuk sa dá počúvať. Dokonca plus je u mňa aj to, že to bolo také krátke. Odhliadnuc od toho všetkého, stále je to pre mňa zatiaľ priemer. Ale nie je všetkým dňom koniec.

Ako vo mne záležitosť so štyrmi žánrami, (a Danielom) z ktorých tri nemusím vzbudila opätovný a tentokrát seriózny záujem o Beatnickú generáciu. Že som ja na americkej literatúre nedávala pozor... Shame on me.

Je to už nejaký ten piatok, odkedy som to videla a všetko, čo som v prvom komentári napísala beriem späť. Ešte šťastie, že sa to dá zmazať. Takže, je mi úplne jasné, že porovnávaniu lúčení 10 a 11 sa vyhnúť nedá, preto si dovolím zopár slov obhajoby. 11 samozrejme. Rozum, múdre slová a racionálny úsudok, to sú veci, ktoré okrem crazy povahy charakterizovali Jedenásteho. Možno preto majú niektorí problém vidieť jeho emócie, ktoré vyjadroval s väčšou pokorou, než Desiaty. A práve preto mi jeho výroky utkveli v pamäti omnoho intenzívnejšie, ako to bolo u Desiateho. Desiaty bol bojovníkom telom aj dušou, Jedenásty rozumom a tiež si dvakrát rozmyslel, či sa vydať cestou boja. Preto sa veľmi ospravedlňujem Števovi, pretože on dobre vedel čo a z akého dôvodu to robí. A napísal mu najkrajšiu finálnu reč.

Veľmi realistické a celkom pravdepodobné. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by sa takáto SPOILER "ľudská chyba" spolu s následkami, aké sme mali možnosť vidieť, skôr či neskôr (neskôr by mi vyhovovalo viac) stala skutočnosťou.

Pre mňa Michael ešte lepší ako v Hanbe. No a po siahodlhých komentároch, v ktorých sa ľudia snažili obhájiť svoje hodnotenia som sa vyzbrojila neočakávaniami, napriek uznaniu a cene, ktorú film dostal a tu je výsledok. To je všetko.

Aj tak sa mi najviac páčilo, ako sa netrafil do hojdacej siete, lebo sa nemôžem zbaviť pocitu, že to bol čistý Matt, najstarší päťročný. Zase.

"Nemáte príchuť Montpellier? Pretože ja fajčím iba Montpellier. Nemáte?! A čo majú podľa vás robiť ľudia, ktorí fajčia Montpellier? To mám fajčiť Orléans?"

Prekvapenie nastalo na konci, vážne som si myslela, že to koniec nemá. Stručne, tieto rodinné trampoty chápem tak plne, ako len viem, preto neodsudzujem správanie ani jedného člena. No a keď som odhodila všetky svoje zaujaté predsudky voči Julii, s čistým svedomím ju uznávam ako naozaj kvalitnú herečku.

Som veľmi intenzívne vďačná všetkým, ktorí sa na tom podieľali a podarilo sa im tak obhájiť podstatu žánru dráma, na ktorý som takmer úplne zanevrela. „I take it as a compliment.“ „I must have said it wrong.“

Mám jednoducho rada filmy, ktoré sú také, ako očakávam a nehrajú sa na niečo iné. So stále dookola tým istým klišé, 1837546000000000000 krát opakovaným námetom či dialógmi, lenže takto nejak som si to predstavovala. A Redfoo! No a čo.