lemonova

Pre mňa asi najzábavnejšia marvelovka hneď po Strážcoch galaxie. Najzábavnejšia v tom najpravejšom slova zmysle. :-))

Nataša v zosobnení Scarlett Johansson je jednou z mojich najobľúbenejších marvelovských postáv a ani tu ma nesklamala. Super sa pozeralo aj na Florence Pugh, ktorá si tú svoju "nasranosť" parádne užívala. Príbeh však rozbíjala naozaj zvláštna psychológia postáv, najmä "rodičov", ktorých konaniu som za mak neverila.  Hoci postava otca bola aspoň zábavná. Každopádne sú mi tieto osobné odbočky zobrazujúce osudy hrdinov milšie ako dejové nadstavby po Endgame, ktoré si už tvorcovia mohli odpustiť.

Toto si naozaj nezaslúži modrú farbu. Veľmi dobre spracovaný  teenage seriál, ktorý vás donúti sledovať ho jedným dychom od začiatku do konca a prakticky nemá hluché miesta. Slušní neopozeraní herci, na dnešné pomery prepracovaný scenár a réžia, žiadne pokusy o trápne vtípky. Celý čas to má ťah na bránu. Námet sme tu síce už v niekoľkých podobách videli, ale to spracovanie si zaslúži vidieť.

Nevadí mi používanie vulgarizmov. Bolo by naozaj divné, keby si týpci z prostredia mafie nadávali do somárov. Vadí mi, že sa postupne vulgarizmy stali jedným z hlavných zdrojov zábavy. Čo je veľká škoda, keďže bolo vo filme aj dosť dobrých nápadov. Ešte viac ma na tom celom mrzí, že pri vulgarizmoch šla väčšina sály do kolien. Celkom dosť to o nás vypovedá.

Pri pohľade na tú čarokrásnu Sardíniu mi najviac do popredia vystúpili zábery na to, ako niekoľko generácií sedelo spolu v kuchyni. Tri generácie spoločne varili, štvrtá generácia, prababička, sedela a usmievala sa. Sardínia je príbeh o dlhovekosti, ale nie je tu zobrazená dlhá neúprosná staroba, ale radostné prežívanie staroby v kruhu rodiny. Nie je dôležité dožiť sa vysokého veku, ale prežiť krásny život. Bola som naozaj dojatá tým, čo som videla.

Čím ďalej, tým viac túto rozprávku milujem. Je to mix všetkého, čo mám na rozprávkach rada, hlavne je však o priateľstve a o tom, ako sa vďaka nemu stávajú hrdinovia aj z tých, pri ktorých to naozaj nikto nečaká. A má to celé švih a super prostredie s parádnymi vizuálnymi nápadmi a sympatickým humorom, ktorý prirodzene vyplýva zo situácií a nechytáte sa pri ňom za hlavu.

Práve z dôvodu, že som kresťanka, nemám obzvlášť rada kresťanské filmy. Obvykle skĺznu do strašného pátosu, alebo sa snažia byť "súčasné" a vtedy vyznievajú povrchne. Väčšinou to skončí filmovou katastrofou. Doteraz neviem pochopiť, ako sa toto Zeffirellimu podarilo. Jeden z mála vzácnych filmov, ktorý skutočne funguje ako film a zároveň pre mňa stelesňuje posolstvo Evanjelia bez nánosov zbytočných banalít.

Je to ohromne milé a viem si predstaviť, že ako decko by som to žrala. Do žiadnej filmovej klenotnice by sa asi Dolittle nehodil, ale napríklad mucha, ktorá uverila v zázrak, bola chutná. Doslova :))

Ja mám pocit, že sa kritériá na hodnotenie filmov za posledné roky dosť zmenili. Čím ďalej tým viac potrebujeme akýsi druh fascinácie - a je jedno, či dobrom, či zlom..  dnes, tuším, prevláda tá druhá možnosť. Oveľa menej potrebujeme k zážitku pointu a samotný príbeh. Tu sme totiž dostali len jednu jedinú pointu, ktorá sa skrýva za položenou otázkou: Kto ste? Ak to chcem rozobrať hlbšie, musím spoilerovať. Totiž témou celého anti-príbehu je obyčajná pomsta, čiastočne osobná, čiastočne neosobná. Niečo, čo sme videli už stokrát. Tentokrát vo variácii z prostredia okázalosti a luxusu, ktoré reprezentuje anti-jedlo. Na to, aby bola pomsta perfektná, musí byť adresná. Preto nášho anti-hrdinu privádza do nepríčetnosti náhodná (?) výmena obete. A to je všetko, čo nám film naservíroval. To ostatné je len pozlátko. Nefunguje tu ani žiadna psychológia, nikto akoby nemal za sebou vypracovanú osobnú históriu, o každom vieme povedať päť viet, viac nie. Film nefunguje ani v komediálnej rovine. Zasmiali ste sa niekto? Pre mňa osobne to bol dosť premrhaný čas..

Naozaj dlho som nevidela nič, pri čom som si nevedela rady, ako to zhodnotiť. Na tak zvláštny film len tak ľahko nenatrafíte. Úplne rozumiem tým extrémnym reakciám: buď to vezmete a budete to milovať, alebo si poviete WT... ? Ale mňa to fakt bavilo.. Hneď pri prvých parádnych Pembertonovych tónoch som mala pocit: toto bude skrátka niečo iné. Napokon príbeh trochu uviazol v rozuzlení, ktoré nebolo ani šokujúce ani strhujúce. Film mal však dve výnimočne dobré veci: atmosféru a posolstvo. A okrem toho Margot Robbie, Johna Davida Washingtona a mnohých ďalších. Aj Robert De Niro ma mooc potešil, lebo som ho po dlhšej dobe videla v síce jednoduchej ale krásnej role. A ja mám skrátka najradšej, keď dobro zvíťazí nad zlom. Nech je to aspoň na chvíľku.