Aligátor

Zábavné béčko pohrávající si se známou městskou legendou o kanalizačních krokodýlech. Nechtěný domácí mazlíček se po spláchnutí do záchodu dostane do kanálu, kde ho místní chemická firma nechtěně vykrmí odhozenými mršinami zvířat, na nichž testovala růstové hormony. Malý krokodýl následkem toho vyroste do gigantických rozměrů a začne se postupně prožírat z nejnižších pater společenského žebříčku až do těch nejvyšších. Scénář Johna Saylese překvapivě není vůbec hloupý. Ve skutečnosti jde o vtipnou společenskou satiru. Aligátor si nejdřív bez povšimnutí pochutnává na dělnících ve stokách. Pak vyleze v noci do ulic a začne si dávat k večeři střední třídu. A teprve, když se vrhne na ignorantskou elitu na předměstí, tak doslova vyleze na světlo. Aligátor není strašidelný horor, ale horor se smyslem pro humor. Pokud jste si u monster filmů někdy lámali hlavu např. nad tím, jak to, že v nich nejsou žádné monstrózní exkrementy, tak Aligátor názorně dokazuje, že i monstra vykonávají potřebu. Jde o sebeuvědomělé béčko, které si vychutnává žánrová klišé s velkým nadhledem. Když se na scéně objeví rasistický a sexistický lovec zvířat, zkorumpovaný starosta nebo trýznitel malých štěňátek, je vám jasné, že se na plátně příliš dlouho neohřejí, ale o to víc se těšíte na moment, až se dostanou aligátorovi do tlamy. Film zároveň baví důvtipnými odkazy pro filmové fajnšmekry. Např. graffiti v kanále prohlašující, že „Harry Limes žije“, odkazuje na postavu Orsona Wellese ve Třetím muži, která byla zabita v kanále. (13.05.2020)

Patří mezi nejoblíbenější filmy mého dětství. Sice jsem ho už roky neviděla, ale vzpomínky přetrvávají a sama se bojím, že pokud bych se na něj opět podívala, můj názor by se změnil, a to nejen díky efektům. A proto zůstává nedotčený v mém dětském srdci jako malý aligátor, který jen trochu povyrostl a měl větší potřebu potravy. (06.02.2010)

Pri hodnotení filmov, ktoré som ako školoupovinný harant videl na pirátskej už asi 15-tej kópii, som vždy na pochybách. Hodnotiť naozaj len film, alebo pridať aj faktor atmosféry, ktorú to v dávnych časoch nepochybne malo? Ak film stojí za to, aby som si ho pozrel aj teraz, pridám hviezdičku. Niektoré filmy však už vidieť nemusím a Aligátor je jeden z nich. Aj to ale stačí na 2*. (12.10.2004)

Za nostalgiu 4* (bol som na tom ako malý v kine), objektívne 2*, takže nakoniec zlatá stredná cesta 3*. Béčko ako sviňa. Ale výprava rozľahlej kanalizačnej siete je geniálna. Krokodíl vyzerá dobre ( miestami dokonca strašidelne, viď. skvelý pohľad z činžiaku). Nevidel by som to na šibenicu pre Lewisa Teaguea asi aj preto, že pre mňa (a Stephena Kinga) je fenomén aligátorov v kanáloch fascinujúci. Dvojka už sa vydarila podstatne menej (ak sa vám nepáčila jednotka, tak ju ani nepozerajte). Kino Považan NMnV 1991 (04.11.2004)

Ak chcete natočiť film o obrovskom aligátorovi, ktorý terorizuje Chicago, mali by ste to urobiť presne takto - so zmyslom pre humor, ktorý trochu vyvažuje očakávané násilie. Scenár napísal John Sayles. Henry Silva robí perfektnú paródiu samého seba ako egomaniakálny Veľký biely lovec. Nech Vám neunikne graffiti v záverečnej scéne. Tento film bol pravdepodobne nevyhnutný. čo je na tom zaujímavé, je to, že im to trvalo tak dlho. "Alligator" je inšpirovaný jednou z najtrvalejších mestských legiend v tamtých rokoch: nespočet malých aligátorov, ktoré sú odovzdávané ako darčeky, keď sú ešte mláďatmi a ktoré sú neskôr spláchnuté do toalety, keď trochu podrastú... A tak tam dole, v stokách veľkých miest vyrastú do nevšedných rozmerov. Moje vlastné fantázie o stokách siahajú do starých televíznych seriálov ako napr "Honeymooners", s Edom Nortonom, ktorý bez dychu rozpráva Ralph Kramdenovej o netvoroch, s ktorými sa stretol na svojich denných patrolách pod mestskými ulicami. Ale Norton nikdy nestretol niečo také, ako aligátor v tomto filme. V najlepšej tradícii filmu "Jaws" je táto kreatúra gigantická, pažravá a neukojiteľná. Zje všetko (hlavne keď si uvedomíme, kde žije). Príbeh sa začína, keď aligátor žerie mŕtvych psov, ktoré použilo laboratórium na výskum rastového hormónu. Jeho telo reaguje na hormóny a preto je obrovský. V kanáloch sa začínnajú strácať ľudia. A tak sa newyorský policajt (Robert Foster) ide s kolegom pozrieť, čo sa tam deje. Aligátor kolegu zožerie. Ale Fosterovi nikto neverí. Tieto ranné scény vo filme sú pravdepodobne najlepšie, pretože útočia na podvedomie, keď sa bojíme byť zožraní aligátorom v kanále. Forster mihá s baterkou a aligátor uniká z pohľadu. Z pohľadu uniká často, zrejme preto, lebo bolo ťažké zobraziť ho v celej veľkosti. Vo filme je veľa falošných špeciálnych efektov, ako napr. keď aligátor prechádza skrz chodník, ale väčšinou vidíme iba jeho časti: jeho zlé zelené oči, veľký jazyk, či zuby. Hlavne zuby. Zápletka je absolútne štandardná: tento príbeh bol natočený už veľakrát. Máme tu malomyseľného starostu, ktorého zaujímajú iba voľby. Policajný šéf, taký ľudácky charakter, ktorý Forstera vyhadzuje, lebo nechytil aligátora, ale neskôr ho berie späť. Slečna vedkyňa, ktorá sa do nášho hrdinu zaľúbi a pomáha mu chytiť aligátora. Lotor, akože veľký lovec, ktorý má nahradiť Forstera v snahe chytiť monštrum. Všetci títo ľudia robia neskutočne stupídne veci, ako napr. chodia do tmavých alejí, alebo napájajú dynamit na fázu, kým sú ešte v kanále s aligátorom a dynamitom. Aligátor je na druhej strane dosť chytrý, keď dokáže chodiť po meste nevidený. V jednom zábere sa nachádza v prímestskom kúpalisku a o niekoľko sekúnd neskôr už je v centre mesta. Mám nápad: skúsme aj tento film hodiť do toalety a uvidíme, či nám tiež vyrastie niečo veľké a hrozivé. (26.09.2011)