Moneyball

Sorkin to je (v poslednej dobe) stávka na istotu. Ten chlap vie ako napísať zaujímavé postavy, uvedomuje si ich zraniteľnosť a zároveň výnimočnosť a takisto vie za čo sa oplatí bojovať. Za témy (v tomto prípade, kvapkami potu a zákulisnými procesmi odmakané méty), ktoré by chcel zdolávať nejeden nadšenec, ale poväčšinou, kvôli slabej prezieravosti či naopak prílišnej pompéznosti sa to dotyčnému nakoniec nepodarí. Buď sa roztopí pod nánosom neprimeraného patosu zakladajúceho si na (napr.) krátkozrakom prednášaní ľudových múdier alebo neprestajne onanuje nad doslovným adorovaním vybraného subjektu (= športu) prostredníctvom "akčného" napodobovania. Aaron je však (aj za prispenia pevnej ruky Benetta Millera) iná liga, liga v ktorej sa síce vyhráva, ale zadarmo sa nič nedostáva, hrací priestor v ktorom sa emócie očakávane dolujú, no hlavne vtedy keď si to okolnosti fakt vyžadujú, je to jednoducho miesto kam sa človek so zmyslom pre významové nuanse či detail ako taký rád vydáva a sklamaný takmer nikdy neodchádza. Inými slovami sa tu stretávame s niečim - čo do prirodzeného športového sentimentu a číselných prepočtov/štatistík - perfektne vyváženým, ku prospechu veci odprosteným od zbytočných rodinných/milostných odbočiek, akumulovaného heroizovania a početných, do seba zahľadených slowmotion sekvencií. Niektorým príbuzným kúskom sa to vďaka zručnému spracovaniu a srdcu na správnom mieste tolerovať dá ("Any Given Sunday", "Miracle"), podaktorým sa zas ono bagatelizovanie diváckych potrieb skrz vyššie uvedené presľapy - aj napriek pozoruhodným námetom - prijať len tak ľahko, bez výčitiek nedá ("Jerry Maguire", "Damned United") a preto s otvorenou náručou vítam práve filmy typu "Moneyball". O tom, že "nemožné neexistuje" vypovedajú skromne, a pritom intenzívne, dokážu navodiť vnútorné chvenie, a nemajú potrebu vydierať a v neposlednom rade, zdôrazňujú tŕnitosť i krásu životných ciest ktoré si z neúspechu, z nedosiahnutia cieľa, hlavu nerobia a idú ďalej...ten cieľ totiž nemusí byť vždy, tým najpodstatnejším. (13.12.2013)

Basseballový míček je patrně jediným kulatým nesmyslem, který jsem nikdy nehonil po hřišti, neboť mé nepříliš manuálně zručné horní končetiny mne předem jasně varovaly, že ani v tomto sportu se světovou hvězdou nestanu. Mám však radost ze způsobu, jakým Billy vytvořil výjimečně schopný tým i bez miliónových transférů. Stačila správná kombinace intuice se statistikou a ono se to odpalovalo za bariéry i bez toho, že by nějaký mimořádně hodný kapitalista musel v lóži finančně vykrvácet. Moneyball zkrátka beru jako důkaz toho, že profesionální sportovci jsou naprosto neadekvátně přepláceni, z čehož baron Pierre de Coubertin ani já nemáme vůbec žádnou radost. (10.11.2012)

Zajímavý kousek, který potvrdil dvě věci. Brad Pitt je stále vynikající herec a Američani tyhle sportovní filmy mají opravdu v malíku. Scéna kdy Oakland Athletics bojují o 20. vítězství je natočená exkluzivně. Moneyball přestože není zase tolik o sportu myslím dokáže bez problému zaujmout. Samozřejmě ověřoval jsem si fakta na wikipedii a ... sedí to. Právem oscarová nominace za nejlepší film. 80% (27.01.2012)

Brada Pitta nepokladám za herca v štandardnom ponímaní. Je to ukážková hollywoodska hviezda, ktorá sa vo filmoch skôr OBJAVUJE, než že by v nich hrala. Takisto mi nie je príliš sympatický; moji ľudia sú skôr Ted Danson, Danny Trejo alebo Tom Skerritt, nie tieto mega-stars. Každopádne, faktom je, že Moneyball sa dá pozerať len vďaka jeho sústredenému výkonu. Ak by v Moneyballe nehral Pitt (alebo by v ňom hral niekto menej "schopný"), skočím z balkóna. Prostredie športu, desaťnásobne baseballu, ma absolútne, absolútne, absolútne nezaujíma. No práve vďaka sympaťákovi Billymu sa do dalo pozerať. Potešil tiež jeho vzťah s dcérou. Inak chladná, mdlá, nezáživná a nezaujímavá nuda. Druhý raz si to už pravdepodobne nikdy v živote nepozriem. (22.12.2016)

// V jistých směrech ...kašlu na to, ten film je skvělej. Při dosažení ehm spoiler ehm rekordu v počtu vyhraných her za sebou konec spoileru mi vyloženě ukápla slzička radosti. Naposledy jsem tenhle pocit měl u Warriora. Jenže tam to bylo přece jenom o něco intenzivnější a to finále bylo nakonec také "dotaženější" tudíž, v porovnání právě s ním Moneyball přece jenom zaostává. Pořád je to ale dobrá zábava.. ne jen pro fanoušky baseballu. (28.01.2012)