liberita

Fajn mix medzi gangsterkou, komédiou a detektívkou, ktorý mi veľmi pripomínal ďalšie Shaneove dielo Kiss Kiss Bang Bang. To je však kvalitatívne nad Nice Guys nižšie, ktorému napriek dobre dobovo navodenej atmosfére škodí nie práve najlepší príbeh, ktorému opakovane vypadáva logika a pravidelne stráca na zaujímavosti. Treba ale uznať, že úvodné duo sa očividne snaží, pričom z neho jasne víťazne vychádza charizma Russella Crowea. Ryan Gosling ako vo väčšine svojich úloh ani tu herecky veľmi čo ukazovať okrem peknej tváre nemá, to už ma viac o svojom výkone presvedčila predstaviteľka jeho dcéry. Celkovo je Nice Guys počin, ktorý sa oplatí vidieť a na ktorom sa pobavíte, súčasne je ale aj filmom, ktorý mohol toho predviesť oveľa viac, potenciál na to určite mal.

Prvý film Now You See Me bol originálny, pútavý, sympatický a zábavný. Časť z jeho šarmu sa preniesla aj do pokračovania, ktoré síce dosť zo svojho predchodcu preberá, dalo by sa mu to však odpustiť. Čo sa ale filmu odpustiť nedá, je až zbytočne prekomplikovaná zápletka, v ktorej čoskoro divák stráca prehľad a hoci sa napokon ukáže, že veci v skutočnosti až tak zamotané neboli, vzájomné prepletenie postáv, ktoré z toho vyplynie, je ešte ťažšie stráviteľné a motív pomsty je až príliš obohratý. Rovnako ako v jednotke aj tu sa mi najviac páčili výkony Marka Rufallo, Morgana Freemana a Davea Franco. Nová postava Lizzy Caplan výborne pobavila, zatiaľčo kučeravé dvojča Woodyho Harrelsona liezlo neuveriteľne na nervy. Hudba dobre dopĺňa celok, celkovo je ale Now You See Me 2 dosť ľahko zabudnuteľný film, ktorý zostáva v tieni svojho prvého dielu.

Hoci rodina Altmannová sa zíde kvôli pohrebu a vo filme nechýbajú rozličné konfrontácie medzi súrodencami alebo pármi, This Is Where I Leave You je predovšetkým komédiou, ktorá sa snaží orientovať v občas chaotickom a komplikovanom svete medziľudských vzťahov. V tejto úlohe filmu výborne napomáha kvalitné herecké obsadenie, z ktorého mňa osobne najviac zaujal výkon Adama Drivera, Jasona Batemana a synčeka Tiny Fey. Páčilo sa mi, že postavy nekonali vždy spôsobom, aký sa od nich nutne očakával a po dopozeraní vo mne zostal príjemný pocit, ku ktorému domohla aj vhodná hudba pod taktovkou Micheala Giacchino. Rada si tiež prečítam knižnú predlohu Jonathana Troppera, ak sa mi niekedy dostane do rúk.

Niekto môže povedať, že tento film už ide trochu mimo Burtonovu nôtu, podľa môjho názoru v ňom režisér predviedol ale svoje majstrovstvo rovnako ako vo väčšine ostatných snímok. Napriek výrazným farbám preto nechýba temnejšia stránka príbehu a potrestanie negatívnych vlastností detí. Továreň je majestátna a vizuálne úchvatná, plná prekvapení na každom rohu, rovnako ako jej majiteľ Willy Wonka. Pri jeho stvárnení ide občas Johnny Depp až trochu za hranicu grotesknosti, ktorá možno nebola nutná a miestami sa až približuje batmanovskému Jokerovi, napriek tomu sa však Deppovi podarilo zlúčiť rysy knižnej postavy, predchodcu Wildera a jeho vlastnej osobnosti. Páčilo sa mi tiež, že sme zistili viac tak o Wonkovom detstve a otcovi (ako vždy geniálny Christopher Lee), ako aj o Charlieho rodine. Netreba zabúdať ani na Freddieho Highmora, ktorého zreteľný talent dnes obdivujeme v Bates Motel a Deepa Roya v roli stoviek Uumpa Loompov. Celok napokon ako vždy dopĺňa famózna hudba Burtonovho dvorného skladateľa Dannyho Elfmana, tentokrát obohatená aj o pár pesničiek.

Prvú adaptáciu knihy geniálneho Roalda Dahla sa mi podarilo vidieť až oveľa neskôr po novšej verzii od Tima Burtona a hoci tá mi sadla trochu viac, sú pozitíva, ktoré majú spoločné a každý z týchto filmov je originálny svojim vlastným spôsobom. Napriek tomu, že ide o film od Walta Disneyho a je tu istá podobnosť s Mary Poppins, pôsobí Willy Wonka and the Chocolate Factory trochu temnejším dojmom a nečudovala by som sa ak by z neho deti mávali nočné mory (predovšetkým zo scény plavby loďou v tuneli a jej halucinogénnych výjavov). Mnohé vtipy filmu sú aktuálne aj dnes rovnako ako negatívne vlastnosti, ktoré u detí rodičia nechávajú kvitnúť. Vo veľkej miere je dielo založené na impozantnom Gene Wilderovi, ktorého stvárnenie Willyho Wonku patrí k vrcholom jeho kariéry a zapôsobí aj po stránke farebnosti.

Negatívne komentáre ľudí, ktorí film ešte ani len nevideli jeho povesti viditeľne uškodili a nepomohlo ani schválenie pôvodnými autormi, Reitmanova spolupráca v produkcii a herecká cameá Billa Murraya či SIgourney Weaver. Je to škoda, lebo ak dáte najnovším Ghostbusterom šancu a pozriete si ich bez predsudkov, dobre sa pobavíte. Možno nejde o najzábavnejšiu komédiu všetkých čias (to neboli ani predchodcovia, ruku na srdce), základný cieľ komédie - vyvolať smiech - ale plní veľmi dobre a spolu so mnou sa smiala aj väčšina kina. Z hereckého ansámblu najviac pobavila Kate McKinnon a Melissa McCarthy, Leslie Jones miestami až príliš tlačila na pílu a Kristen Wiig bola trochu matná. Príbeh s detektívnymi prvkami zaujme a filmu dobre sekunduje primeraná hudba, početné odkazy na predchodcov, ako aj pestrofarebné triky.

Majstrovská Julianne Moore v úlohe, ktorá jej konečne vyniesla zaslúženého Oscara predvádza skutočne famózny výkon a je vidieť že investovala do prípravy na svoju rolu značný čas a úsilie. Pozitívne hodnotím aj samotnú tému Still Alice, ktorá napriek tomu, že sa dosť často objavuje v reálnom živote, dosiaľ dostávala vo filmoch len veľmi okrajový alebo nijaký priestor. Ide o pôsobivý film, ktorý autentickým spôsobom ukazuje zhoršovanie stavu pacientov s Alzheimerom a ich vyrovnávanie sa ako aj vyrovnávanie ich rodiny s chorobou. Netlačí na sentiment viac než je to nevyhnutné a občas preblesknú aj svetlé chvíľky. Mojou jedinou výhradou je účasť Aleca Baldwina, ktorý už mal hereckú kariéru dávno zavesiť na klinec a v jeho úlohe by som oveľa radšej uvidela napríklad Liama Neesona.

Sympatická romantická dráma situovaná na anglickom vidieku nie je až tak predvídateľná akoby sa zdalo na prvý pohľad a ani nehrá nonstop na melodramatickú nôtu, naopak sa pri nej viackrát z chuti zasmejete. Emilia Clarke so svojou mierne bláznivou, ale stále dobrosrdečnou Lou vyvoláva úsmev na tvári a je fajn vidieť, že si dokáže poradiť aj v dosť odlišnej roli než v akej sme na ňu zvyknutí z GoT. Spočiatku arogantný a neskôr otvorenejší Sam Claflin si tiež nepočína zle a veľmi ma potešila prítomnosť športom posadnutého Matthewa Lewisa, ktorého som od čias HP vo filme nevidela. Čerešničkou na torte je k tomu prítomnosť Jenny Coleman a Charlesa Dance. Čo filmu vytýkam je, že občas až príliš zachádza do klišé a hlavne záver pôsobí oveľa viac beletristicky než reálne.

Knihy Johna Greena sa mi dosiaľ do ruky nedostali, čakala som preto že aj Paper Towns pôjde podľa podobnej nôty ako The Fault in Our Stars, ktorá mi príliš nesadla. Druhá adaptácia diela tohto amerického autora je však oveľa konzistentnejšia, dejovo vyváženejšia a jej postavy sú lepšie napísané. Cara Delevingne svojou charizmou priam zosobňuje postavu Margo a Nat Wolff s kamarátmi sú tiež sympatickí a pobavia. Popri humorných situáciách nechýbajú ani dramatickejšie prvky, témy priateľstva a vernosti, hoci atmosféra celého filmu je skôr volnejšia, pohráva sa s detektívkou a vyzdvihuje dôležitosť žitia naplno a konania vecí, ktoré človek robí aby v budúcnosti neľutoval že ich nespravil. Paper Towns v zásade nie je prelomový film, čo by ste si dlho pamätali, jeho pozretie ale padne dobre a zanechá vo vás príjemný pocit.

Určite to nie je najzábavnejšia ani najinteligentnejšia komédia všetkých čias, ale napriek tomu sa na Špiónovi vždy pobavím a rada si ho pozriem aj opakovane. Melissa McCarthy ma vo svojich trápnych úlohách v Thief Identity a Tammy príliš neoslnila, tu som jej ale začala prichádzať na chuť. Smrteľne vážny Jason Statham rozprávajúci o svojich extrémnych zážitkoch je k popukaniu rovnako ako večný womanizer Peter Serafinowicz. Špiónovi som vďačná aj zato, že som vďaka nemu objavila skvelú britskú komičku, Mirandu Hart. A hoci filmov so špiónskou tematikou je veľmi veľa, Špión medzi nimi vďaka svojmu výbornému zmyslu pre humor a kvalitnému hereckému obsadeniu hrajúcemu naplno dokáže vyniknúť a je oveľa zábavnejší film než napríklad The Man from the UNCLE z toho istého roku.