Baroque

pár dobrých nápadov. na konci to už fakt vypadalo na uprdený happy end. ale aj tak si myslím, že na borata to nemá. niečo tomu chýba. asi viac, ako len pár dobrých nápadov. cítiť z toho priehľadnú profesionalitu. možno je to preto, že aj cohen má svoje hranice a ďalej už nevládze. alebo mu to niekto zatrhol. shalom.

áno, už tradične prehrávajúci (ale neodolateľne) gary, ako tu už takmer všetci napísali, ťahá film hore. ale nech. tvorcovia vždy vedia, prečo si vybrať práve jeho. pretože dáva do filmu seba, do poslednej kvapky krvi. nie nadarmo povedal anthony hopkins, že mu pripomína seba, keď bol mladší, no on už nejako zvädol. anglická herecká škola je skrátka neporaziteľná. európska všeobecne. kto chce vidieť dynamický temperament vo všetkých jeho podobách, nech si pozrie tento film. aj keď mi valeria golino vždy išla úplne na nervy (mohli vybrať niekoho dôveryhodnejšieho), isabella rossellini to zasa dotiahla. i krátke vstupy hercov ako bol fulford, či jemná johanna ter steege podtrhovali atmosféru od A-Z. hudba? čo dodať... môj vzor a kontroverzná osobnosť Ludwig van Beethoven, najväčšieho z najväčších by nestrhol iba hluchého. hoci mesačná sonáta mala byť viac adago ako adagietto. skutočná, prozaická láska dokáže byť najsilnejším podnetom. ak vôbec existuje.

musím sa priznať, že som čakal omnoho viac. prvá časť mi prišla klišéovitá, psychosadizmus na mňa vôbec nezabral, pripadal mi skôr ako z kresleného filmu. vyvrcholenie tejto časti mi prišlo úplne nepresvedčivé. pseudopsychopatický výraz mladíka, kt. zastrelil hartmana na mňa pôsobí absolútne nedôveryhodne. niečo na spôsob ochotníckeho divadla, resp. scénok na stužkovej. druhá polovica ma oslovila viac. hoci aj tu sa našlo pár slabín, dej sa niekedy ťahal ako vyžutá žuvačka, ale koniec vygradoval kvalitnou pointou. názory mladíkov, ich pocity z bojov boli niečím, čo ma vôbec neprekvapilo. dá sa na to pozerať, ale určite by bolo lepšie tento film osekať aspoň o takú štvrťhodinku. úplný záver s vojenským popevkom a akési vyrovnávanie sa s krutosťami vojny mi prišiel horkopravdivý. aj takto sa môže, násilnou formou, vymazať, či umlčať krutosť, ktorá bola v každodenných bojoch prítomná a nutná. iba to zvýraznilo fakt, že, hoci sa napr. roosevelt pýšil tým, ako sa americká armáda vyhýba vojnovým intervenciám v zahraničí, stav zvrátil. a tak, ako takmer všade strčili nos do ešte väčšieho hovna, z akého ho vytiahli. a takýto smrad sa nedá len tak zmyť. ani pred svetom, a ani, čo je najdôležitejšie, pred tými, čo do neho šliapli vlastnou nohou. p.s. ak chcem vojnový film so skutočnou príchuťou filozofie, radšej si pozriem čatu. nechápem, prečo tento film dostal také vysoké ohodnotenia.

dosť dlho som odkladal tento film. myslím, že keby som ho nevidel, o nič by som neprišiel. je to iba ďalší z rady snímkov, kde idú UN spasiť svet systémom "HURÁ!" (grcať sa mi z toho chcelo), všetko bolo čierno-biele, ako je to naozaj v dnešnej dobe, jedni to dodrbali, druhí im išli zachrániť gule... plno prachu, prd rozoznať, dobrí herci sa nemali čas vyhrať. normálne som somálcom držal palce, a vôbec by mi nevadilo, ani v realite, keby našich násilných spasiteľov skosili do jedného. sofistikovaná strata času. hans zimmer, bez jeho hudobného vzdelania, bude tuším robiť aj hymnu pre hnačku. to vysoké hodnotenie nechápem. sú aj nízko rozpočtové filmy, ktoré povedia viac a ucelenejšie. ak je toto dráma, tak akurát dopozerať. sorry.

Skvelý film, so vskutku krásnou, až historicky dezinterpretujúcou Julijou Pjeresild. Má iba jednu veľkú chybu. Zbytočný romantický balast. No mnoho divákov to očakáva a keby bola táto snímka o daný rozmer okresaná, značne by ho to, min. časovo, ochudobnilo. Skrátka, melodramatickosť. Nevadí. Na druhej strane to dokazuje, že i na poliach pokrytých krvou a bahnom sa môže v človeku prebudiť to najčistejšie a najúprimnejšie. Po ostatnej stránke je to, vskutku, výborný film. Jeden z takých, ktoré si môžete pozrieť na viacX a nenudí. Kto váha, nech nezaváha. Verbal, mr. všadesombolvšetkosomvidel, samozrejme trepe svoje chujoviny, ale jeho komentáre v (nie) poslednej dobe majú asi taký obsah, ako formu. Škoda, že som ho nestretol osobne. Ak by sa teda nebál. Tieklo by mu toľko krvi po hube, ako Nemcom z prestrelených hláv. Verím, že každý racionálne mysliaci jedinec buď jeho "kritiky" preskočí, alebo ich bude brať s nadhľadom. Nemať babu a nevedeť si ani vyhoniť... Nezávidím mu. Skrátka, červené hodnotenie hovorí samo za seba. Jeho výsosť sa môže ísť bodnúť. Čudujem sa adminovi, že tu ešte takého chrapúňa strpí.

Za informácie, vedúce k dolapeniu verbala (ktorý sa nutne musí ku všetkému vyjadriť, pričom zo seba vysmrkáva iba hnis), poskytnem odmenu. Bude ňou lampa s tienidlom z ľudskej kože. Z koho tá koža bude, nemusím asi vysvetľovať.

verbal má "holku". keď tak hovorí anči dlaňovke... mal by menej počúvať hlasy zvnútra.

no mne sa to páči. narozdiel od ostatných "odstrelovačských" sračiek s melodramatickým podtextom je toto určite jeden z najrealistickejších filmov v danej téme. billy zane tu síce nejak nezaexceloval, ale pre mňa bol vždy dôkazom, že je čiernym koňom akéhokoľvek béčka. viď titanic, kde charizmou a talentom zatienil dicapria, čo sa aj niektoré dámy s lepším vkusom nebáli dať najavo. skrátka, dicaprio tu nedokázal, a asi ani nemal, rozohrať svoju partiu na plné gule. v tomto filme však berengera zatieniť nemohol. ten je totiž pán antihrdinov. ťažká liga. jeho cynický minimalizmus, city schované v trezore často presvedčia viac, ako hysteriózne prejavy hollywoodskych sráčov. nehrá sa na hrdinu, kašle na hodnoty, no jeho prístup si diváka získa. viď čatu, kde bolo otázkou, kto defiluje. či defoe, alebo berenger. a to hral pekného hajzlíka. aspoň nebol patetický. pre mňa jeden z najlepších sniper filmov. i keď sa zasa nevyhne americkému politizovaniu. je to kino pre tých, čo nehľadajú zbytočný emocionálny balast, no ani na ten sa tu nezabúda. nechápem, ako môže niekto ohodnotiť tento film ako priemerný. za to, že nie je tradičné áčko? priemer? ani náhodou. pokračovanie si asi nepozriem. neuznávam klišé, že dvojka musí byť automaticky na prd, ale kopanie do mŕtveho koňa tiež nemusím.

Neťahá sa to ako Coppolov sopel Apokalypsa, nemá to blbý scénar ako Full Metal Jacket, ide to plynule, a hlavne, nie je to zbytočne dlhé. Hoci sú tu typické americké kecy o boji za nejakú vec, čo mi vyznie ako absurdná patetičnosť a Taylor mi príde tiež ako nejaký hippík, je to pán film s výkonmi, ktoré vo filmoch tohto kalibru majú sotva obdobu. Človek nevie, či držať pohodovému Eliasovi, alebo Berengerom bravúrne stvárenému Barnesovi. Charaktery sa tu rysujú a sú pestré, ako kvalitný švédsky stôl. Nechýba samozrejme pokus o vykreslenie krutej a brutálnej realite vojny, pohlcujúcej životy 2.000.000 vietnamských civilistov a 600,000 zranených či zabitých yankees. slušné hlášky. hoci je Stone skôr idealista, ako vzdelaný politológ (dá sa vyčmuchať aj na jeho dokumentoch), dokázal natočiť film, ktorý si môžete pustiť furt dokola a nenudí. vojna robí totiž často nepriateľov na život a na smrť nielen medzi rozličnými ideológiami a národmi, ale ukáže, koľko nenávisti a šialenstva môže zobudiť aj medzi vlastnými. ako povedal Nietzsche: "Keď nazrieš do priepasti, priepasť nazrie i do teba..."

V prvom rade, som s Bohom, ak nejaký je, na nože. Ale nebojím sa priznať, že toto dielo vo mne prebudilo aj to minimálne kresťanstvo, tak hlboko skryté vo vnútri duše plnej dilem. Som v poslednej dobe precitlivený a nebojím sa plakať. pri Umučení Ježiša Krista táto, tvrdím, prirodzená reakcia pretrvávala takmer počas celého filmu. Najviac na mňa asi zapôsobilo utrpenie matky. Čo môže byť strašnejšie, ako vidieť to, čo sa s Máriou dialo, pričom tu zaznel citát z biblie, či jeho parafráza: "Telo môjho tela, srdce môjho srdca..." Tu sa znovuotvorila moja fascinácia materinským inštinktom. Ak niekto hovorí, je to brutálne, krvavé. O čo Ježišovi v podstate išlo? Čím sa stal podľa Biblie spasiteľom? Svojim nesmiernym utrpením. Nesmiernym. Mohol som pozerať X hororov, to, čo tu spôsobili urobili centurioni bolo horšie, ako utrpenie, spôsobené cenobitmi. Ich konanie sa môže prirovnať iba s masovými popravami konanými Einsatzgruppe A na území ukrajiny a litvy. IBA prirovnať. pretože aj tu fungoval alkohol ako otupenie zmyslov. no náckovia konali ako rýchlo šľapajúce hodinky. hoci aj oni sa často psychicky zrútili, či dokonca spáchali samovraždy. tu nie je vidieť ani štipka ľútosti. sadizmus vo svojej rýdzej podstate. často som bol na pochybách, kto je vinný viac. farizeji, bažiaci po krvi, prskajúci slová: "ukrižovať!!!", vojaci, konajúci to najhnusnejšie zverstvo (nechcem urážať zvery, lepšiu metaforu nepoznám), či pilát, alegoricky si umývajúci od zodpovednosti nado všetkým legendárnym umytím si rúk od krvi. mohol by som písať state. videl som pokušenie krista, ale neporovnávam, lebo sa s týmto dielom vôbec nedá. toto je demonštrovanie holých biblických faktov, bázy, na ktorej je kresťanstvo postavené. irónia spočíva i v tom, že symbolom a miestom, kde sídli cirkev je práve rím, majúci kristovu krv na rukách. ako hovorím, často som s bohom na nože, ale tu sa vo mne, keď tento film pozerám, objaví i niečo iné. podstata. nie cirkevné a náboženské báchorky. mne prišiel najmenej presvedčivý satan. často býva šarmantne démonický, ale to bremä by v tomto prípade zo mňa svojimi argumentmi rozhodne nesňal. som presvedčený, že pozretie filmu umučenie krista je povinnosťou pre každého, kto sa hrdo označuje ako divák. a mel gibson? génius. či už ako herec, alebo ako tvorca. ambivalentná, kontroverzná osobnosť. jeho vyjadrenia, kvôli ktorým bude mať asi navždy problémy, musia byť odpustené. a niekomu kvôli tomu môžu škrípať zuby až do popukania skloviny. na tento film sa treba vždy dobre pripraviť. je neskutočne silný. pomsta so slzou z tváre boha prichádza i prostredníctvom filmového plátna. amen.