Ten Druhy

Situácia rodiny z Ozarských hôr bola natoľko zúfalá, že museli loviť a jesť veverice. Pritom nešlo len o krutý žart osudu či zvýraznenie sociálnej bezradnosti. Hoci sa príbeh odohrával v rovine prežívania hlavnej postavy - sedemnástky Dee, ukrýval niečo strašné, mal kriminálne pozadie. Ale drsní horali z amerického zapadákova vytrvalo mlčali. Prostredie, v ktorom žili, bol teda poriadny genetický izolát! Každý bol každému blízky alebo vzdialený príbuzný a všetci boli jedna ruka. Akoby povedal básnik: "domov sú ruky, na ktorých smieš plakať". V tomto filme to platilo doslova.

Myslel som si, že to bude niečo v štýle Zberateľa kostí, o sériovom vrahovi, našťastie som sa milo sklamal. Shelter je veľmi znepokojivý, mysteriózny aj desivý film, ktorý narába s tajomstvom. Ponúka výbornú tému, ale jej podanie trochu kríva. Shelter sa akosi dlho nevie rozbehnúť, ani nájsť. Škoda tej rozpoltenosti v spracovaní, mohlo to byť ešte lepšie. Viac ako prostredie nemocnice a psychoanalitické sedenia, filmu totiž prospieva horský zapadákov a démonizmus. Julianne Moore hrá dobre psychiatričku, ale je predsa zaujímavejšie, keď pracuje v teréne. Shelter si obdivuhodne dokáže udržať pozornosť, dej skladá ako mozaiku a pointa nie je jasná pokým nezapadne posledný článok.

Konečne niečo neočakávané a nepredvídateľné. Primal je horor, v ktorom je všetko iné ako sa spočiatku zdá a o prekvapenia v ňom nie je núdza. Je to atmosferický lesný horor o mutantoch a sučasne monster vyvražďovačka, ktorá má dokonca aj svoju final girl - utiahnuté dievča, ktorú by sme netipovali. Väčšina príbehu sa odohráva v noci, ale prostredie dostatočne osvetľujú fakle, takže je toho vidieť až dosť. Scény sú efekne spomaľované a zrýchlované, nechýba ani výraznejšie góre, kamera sa pomaly plazí nočným lesom a vzbudzuje strach, ktorý naháňajú aj zmutovaní výletníci. Ich priatelia, čo zostali ľuďmi majú vážnu dilemu: Treba ich zabiť alebo vyliečiť z nákazy? Navyše to, čo sa skrýva v jaskyni zostáva do posledných chvíľ strašným tajomstvom. Primal je evidentne nadpriemerný horor z Austrálie.

Dynamický, napínavý a strhujúci film, prakticky od začiatku až do úplného konca... Dejová krivka sa prudko dvíha, tempo sa nezastaviteľne zrýchluje takmer súčasne s vlakom bez rušňovodiča, ktorý sa vymkol kontrole a rúti sa v ústrety najväčšej železničnej katastrofe v dejinách štátu Pennsylvánia (príbeh je založený na skutočnej udalosti. Popritom šialenom tempe sa odkrývajú charaktery a životné osudy postáv, ale takým citlivým spôsobom, že to neretarduje dynamický dej. D. Washington v úlohe veterána a Ch. Pine v roli nováčika, z ktorých sa nečakane stanú akční hrdinovia - záchrancovia, sú presvečiví. Výborne ich dopĺńa L. Temple v úlohe svojrázneho Neda Oldhama.

Keď je človek starý a zomiera má predsa nádej, aspoň iluzórnu nádej na posmrtný život, kráľovstvo nebeské, reinkarnáciu... Ale čo čaká človeka, ktorý žije život v obrátenom garde, ubúdajú mu roky a smeruje k narodeniu...? Možno aj preto boli časy útleho detstva Benjamina Buttona obzvlášť bezútešné. Bolo strašné sledovať ako stráca pamäť, reč a zabúda chodiť. Pohľad na tento mrazivý proces umožňoval precítiť zázrak života a uvedomiť si jeho pominuteľnosť. Život je podivuhodný prípad, a ten Benjaminov zo strieborného plátna je navyše krásny, ľudský a múdry film.

Prechod zónou infikovanou mimozemskými bytosťami, teda severom Mexika späť do USA sľuboval, že to bude riskantná cesta plná nástrah, akcie a nebezpečenstva. Nebola. Zopár pazvukov z lesa, záberov na fosfekujúce chápadlá e. t. chobotnice, či pohľadov na zrúcaniny nevytvorilo ani atmosféru ani napätie. Chabý náznak akcie a prezentácia monštier v plnej kráse, ktoré prišli na záver, Monsters už z priemernosti nevytrhli. Hneď som vedel, že ten senzáciechtivý fotograf (S. McNairy), ktorý mal dostať dcéru milionára (W. Able) do bezpečia, nebude žiadny akčný hrdina - osloboditeľ. Napokon typovo sa na to veľmi nehodil.

Babkin dom som v ére VHSiek obišiel. Myslel som, že ide o melodrámu. Informácii o filmoch nebolo toľko ako dnes. Ale keď som si ho nedávno stiahol, mal nahovorený dabing ako v časoch videokaziet. Grandma's House obsahuje zopár pozitív hororov 80. rokov. Zaujímavý námet, dobre vygradované napätie, realistické postavy, mysterióznu atmosféru, erotiku a tajomstvá... Len škoda, že toho všetkého je v ňom tak zúfalo málo! Starí rodičia vyzerajú spočiatku podivne, ale všetko je iné. Ešte horšie.

Skôr thriller o ceste za prežitím alebo road movie o úteku pred šíriacou sa nákazou na miesto, ktoré je bezpečné a pripomína detstvo. Horor je to najmä v psychologickej rovine. Takže, množstva drsných akcii, dynamického príbehu ani prudkej gradácie deja sa v tomto filme nedočkáte. Malé dievčatko, frajerka aj brat - tí všetci musia zomrieť, aby iní prežili. Každá smrť sa tu osobitne preciťuje. Posledný preživší dá hlbokomyseľnú úvahu. Carriers v podaní David Pastor & Àlex Pastor ma celkom bavil. A som zvedavý na ich ďalšie filmy. Aj samostatné.

Už na začiatku som sa poriadne zľakol - mysliac si, že pozerám "filmový týždenník". Čiernobiele správy z konca 2. svetovej vojny dali tomuto slasheru aj iný, takpovediac, spoločenský rozmer. Uniformovaný vrah s vidlami a vojenskou dýkou, ktorý mŕtvym obetiam zvykol darovať ruže, sa opäť prihlásil o 30 rokov neskôr. Atmosféra sa dala krájať, hudba ju umocňovala, napätie bolo miestami neznesiteľné, prostredie zapadákova uveriteľné, baby krásne a keď už prišla nejaká akcia, tak bola prekvapujúco brutálna a stála zato. Pointu nebolo jednoduché predvídať. Takže, tomuto slasheru k "dokonalosti" veľa nechýbalo...

Vydarené filmové spracovanie literárnej predlohy (a remake zároveň), ktoré na začiatku vo mne budilo istú nedôveru a podozrenie z priemernosti, ale postupne ma presvedčilo o svojich kvalitách. Dve emotívne rozladené dámy, svojrázny začínajúci spisovateľ a jeden chápavý ochranca - hero, ktorý je pripravený na všetko - to sú poslední zástupcovia ľudí medzi telami rafinovane obsadenými mimozemskými organizmami. Skľučujúca atmosféra a neustále pochybnosti o tom, kto je ešte človekom a kto už nie. Neistota a znova len neistota. Film má aj spoločenský rozmer, taký kritický. Nakoniec, ľudia aj tak citovo vyprahnú a vzájomne sa odcudzia a nebudú k tomu potrebovať ani "pomoc" z kozmu.