DePompon

Originálne spracovanie zdanlivo okukanej témy, nemyslím si však, že je bežné rozoberať city ženy, ktorá prežíva milostnú aféru. Ako keby táto časť sveta bola stále tabu, a mladé milenky, či stávky na rodinu, boli vyslovene mužskou výsadou. Aké klišé. Pre mňa to bol naozaj autentický zážitok, ktorý mi na plné dve hodiny zobral dych bez toho, aby som si to uvedomila. Skvelá práca režiséra zosúladená s pomerne vhodným obsadením. Koniec takisto zvládnutý a veľmi uveriteľný. Výborne.

Hĺbavý a dojemný príbeh dvoch dievčat, ktoré sa zrejme naozaj milovali. Film ma vtiahol do deja od prvých sekúnd a udržal si ma tam až do poslednej, čo milujem a zvyčajne hodnotím piatimi hviezdičkami. ALE - ak jednu vec skutočne nemusím, je to marketing filmu založený na nahote alebo na "šokujúcich" sexuálnych scénach, ktoré vraj majú nesmierne hlboký význam. Akože prosím? Toto som ochotná tolerovať pri filme zvanom Nymfomanka, nakoľko tam sa im naozaj ťažko vyhnúť. Ale sledovať dvadsať minútový lesbický sex na filmovom plátne je vrcholne samoúčelné a nevkusné. Dalo sa to vybaviť kratšie a výpovedná hodnota by bola rovnaká, ak nie väčšia. Nuže svoje hodnotenie znižujem na štyri, čo je tiež veľmi dobré, veď po všetkých iných stránkach je film výborný. Ale pán Kechiche by mal trocha viac veriť svojim režisérskym schopnostiam, ktoré naozaj netreba zachraňovať lacným pornom a týmpádom zbytočne dlhou artovou metrážou.

Úžasný námet o skazenosti Hollywoodu, o tom, ako vie sláva urobiť z ľudí doslova hyeny, ako prežijú iba tí s hrošou kožou a každý, kto nemá zrovna umelo krásnu tvár a komu ostal čo i len kúsok citu, je odsúdený na smrť... Až na... jeden detail. S hlavnými postavami sa túžim aspoň trochu stotožniť, čo je v tomto prípade nemožné. Julianne Moore je evidentne psychicky chorá, čiže tam cesta nevedie no a ešte aj vodič limuzíny, ktorý by mal byť nepopísanou tabuľou, je vykreslený ako pako schopný sa pri prvej príležitosti zapredať. A čo sa týka ústrednej rodiny? S výnimkou dievčaťa s popáleninami, ktoré jediné vykazuje známky zdravého rozumu (napriek tomu, čím si prešla, ale to už tak býva, že?) sa nedá nikoho z nich poľutovať, nie to ešte pochopiť. Celá rodina je vrcholne arogantná a odporná, na čele s primitívnym synom, ktorého by som už od začiatku najradšej prefackala, nakopala do zadku a poslala do vojenskej školy. Ako autentický pohľad na život rodiny fajn, na druhej strane, na jeden z hlavných charakterov príliš málo. Môj záujem o život väčšiny postáv vlastne celkom skoro vyhasol, a nie som si istá, či to bol zrovna zámer tvorcov. Predpokladám, že nie.

Stojím pred veľkou dilemou. Úžasný old school horor, bravúrne zvládnutý čo sa týka scenára, aj atmosféry, ale zároveň tak hnusný, že som sa musela čím ďalej tým viac odvracať, aby som to nevidela... Preto váham, či sú štyri hviezdičky z mojej strany skutočné, alebo by boli skutočné v prípade, že by sa na masku dalo ako tak pozerať bez totálneho znechutenia ku všetkému, čo aspoň trochu pripomína krv alebo hnis. V každom prípade, dávam štyri a sľubujem, že už to nikdy nebudem pozerať. Nikdy!!!

V tomto prípade sú predsudky ohľadom nešťastného sfilmovania knihy, bohužiaľ, úplne na mieste. Film do značnej miery zaostáva za dych berúcou knihou, ktorá je možno z tých menej svetových, no u mňa jednou z naj. Komplexné spracovanie psychiky postavy je totiž dôkazom Kingovho majstrovstva. Menšie kozmetické úpravy nemusia byť na škodu, no ako zarytému fanúšikovi vám zrejme budú tŕňom v oku, rovnako ako mne. V každom prípade som si objektívne odmyslela svoju čitateľskú deformáciu a pozrela sa na film ako taký, iba inšpirovaný knihou. Prišla som na to, že je to výborný thriller, nech už to dopadlo s predlohou akokoľvek. Za mňa - ÁNO.

Krása! Srdce mi poskočilo od radosti! Andy Muschietti poľahky zbúral predsudky o tom, ako sa knihy Stephena Kinga nedajú sfilmovať a všetkým neprajníkom nakopal zadky! Veľké plus za autentickú atmosféru 80tych rokov, čo len potvrdzuje, že myslel na každý detail. Detstvo hlavných hrdinov, ktorými sú obyčajné deti, ma nadobro pohltilo, presne ako kniha. Žiadny lacný horor o naháňačke s bubulákom. Proste, Stephen King vo filmovej podobe. A úprimne závidím každému, kto má tento mrazivý zážitok pred sebou. :)

Ojoj... Za silnú myšlienku veľkoryso udeľujem dve hviezdičky. Film ale nemôže stáť iba na silnej myšlienke, nakoľko diváci sa na neho musia aj dívať. V tomto prípade, trpieť. Azda ani nemusím zdôrazniť, že ešte pred polovicou som sa chcela zodvihnúť a odísť z kinosály (čo som doteraz urobila iba raz, a to počas Troch Mušketierov s Millou Jovovich), a súdiac podľa nervóznych vzdychov v kinosále to túžili urobiť mnohí. No vždy nastal efekt - aha! Teraz už to príde! Teraz už musí vysvetliť, prečo je to stále také isté, prečo sa nič nedeje, prečo dej v skutočnosti negraduje a je čím ďalej, tým otravnejšie, ako sa vo svojej nemožnosti ťažkopádne prehlbuje a točí v kruhu demolovania jedného pekného domčeka na samotke v prírode. SPOILER: Neprišlo. Film mi ukradol presne 115 minút života. Myšlienku by som si radšej prečítala v Javierovej básni, ktorá v jednej chvíli dojala jeho ženu k slzám a jednalo sa o jediný zmysluplný záber, ktorým vás režisér obdarí. Káždý podľa svojej chuti, no filmárske umenie je pre mňa stále v prvom rade o spracovaní. To musí pútať, nie bolieť, ako keby ste sedeli na špendlíku.

Som prekvapená, aké nízke hodnotenie The Crush má, nakoľko napätím i spracovaním prevyšuje mnoho súčasných ospevovaných kinohitov. Môže to znamenať dve veci - buď ho diváci z môjho pohľadu nespravodlivo udupali pod zem, alebo - diváci boli kedysi nároční, no vzhľadom na ubúdajúcu kvalitu screenplay sú nároční čím ďalej, tým menej. :) Obom prípadom rozumiem. Tento originálny thriller, ktorý sa dá časovo zaradiť medzi prvotiny, totiž ponúka náhľad do duše psychicky chorého dievčaťa, akých behá po svete neúrekom. Otázne je, či sa veci vždy vyriešia ako vo filme, alebo či si žijú beztrestne medzi ostatnými a spriadajú svoje zdanlivo geniálne plány. Filmov o erotománii som videla viac, a tento, hoci považovaný za Béčko, patrí k tým lepším. Osobne sa Nickovi vôbec nečudujem, že si vybral tak nádherný dom, v ktorom zotrvá. Takisto sa nečudujem, že bolo zo začiatku ťažké odolať čaru rozkošnej Darian, ktorú Alucia Silverstone zvládla na jednotku. Áno, možno je to jediná filmová poloha, ktorá jej sedí, ale sedí jej perfektne. Môj názor vždy bol, že v jednoduchosti je krása, a to sa týka ako obrazov, hudby, tak aj filmového spracovania. Nebolo tu nič zbytočné navyše, ani o nič menej, ako má byť. Moje očakávania to splnilo. :)

Nemôžem si pomôcť, ale narozdiel od filmu Melancholia je pre mňa veľmi ťažké sa akokoľvek stotožniť alebo emocionálne napojiť na dejovú líniu a hlavné postavy. Udeľujem však štyri hviezdičky za opäť raz jedinečný vizuál, hudbu a obsadenie skvelých hercov Willem Dafoe a Charlotte Gainsbourg. A tiež za to, že som ešte niekoľko dní po zhliadnutí pátrala po skutočnom vysvetlení Epilógu.

Priznám sa, že k režisérovi Lars Von Trierovi ma pritiahli najmä všetky tie rozpačité recenzie, ktoré som si prečítala alebo vypočula naživo. Zhliadnutie filmu Melancholia som odkladala roky, nakoľko som si uvedomovala jeho ťaživú atmosféru a koniec koncov, i náročnú tému. Napokon som to riskla a musím uznať, že Trier sa mi dostal pod kožu. Rovnako ako pri Antikristovi, aj tu používa dokonalé spojenie vážnej hudby a hĺbavých obrazov, ktoré sú emocionálnou výpoveďou samé o sebe. Úplne rozumiem tomu, že ponárať sa do rozpitvaného nihilizmu depresívnej ženy v svadobných šatách, ktorá by vlastne mala prežívať najkrajší deň svojho života, asi nie je tak úplne šálkou kávy väčšiny psychicky zdravej a šťastnej populácie. Ale práve to je ten paradox. Myslím, že je to vcelku príjemné spestrenie súčasnej kinematografie a pomohlo mi to uvedomiť si, že čokoľvek zlé by sa s týmto svetom malo stať, nechcem o tom vedieť. Do pozornosti dávam hlavne magické obrazové divadlo v druhej polovici filmu, ktoré jednoznačne vrcholí vo veľkolepej poslednej scéne. Možno som čudná, a možno to vôbec nie je dobré, ale kedykoľvek si na ňu spomeniem, stiahne mi žalúdok a po chrbte mi prechádzajú zimomriavky. A že sa to deje celkom často, odkedy som videla Melancholiu. Treba si uvedomiť, že film je náročný a prispôsobiť tomu i čas zhliadnutia. Nevhodný pred spaním, pred ťažkou skúškou a tobôž nie deň pred vlastnou svadbou. :)