PTuranyi

Žut vznikol v rovnakom období ako Vinnetou a je to na ňom vidieť. Dej však Vinnetoua predchádza a Old Shatterhand je tu ešte Kara Ben Nemsi zažívajúci dobrodružstvá na balkáne. Sama Hawkinga supluje Hadschi Halef Omar, ktorého svojou vtipnou popletenosťou predčí lord  Lindsay svojou anglickou noblesou, ktorá odtrhnutosťou od reality vytvára množstvo vtipných situácií. Niekedy to až pripomína nášho lorda Nortona. Samotný príbeh svojou naivitou možno prekonáva aj Angeliku. Film je tak zmesou lacného dobrodružného braku a ľahkej komédie. Produkcia je priemerná a v niektorých momentoch zlyháva lebo napríklad v scéne keď Kara Ben Nemsi zabíja medveďa, jasne vidieť, že je to prezlečený človek. Jej silnou stránkou je však hudba, ktorá v dramatických momentoch dokáže navodiť správnu atmosféru. Takže Martin Böttcher popri Vinnetuovi aj tu odviedol výbornú prácu. Herci sú dobrí aj v dramatických momentoch ale v akčných scénach sa nepretrhnú. 50%

Veľmi dobrý životopisný film mapujúci prostredníctvom postavy Martina Friedmana, osud židovského obyvateľstva počas vojnového Slovenského štátu. Produkcia je dobrá a sústreďuje sa hlavne na rozprávanie Martinovho príbehu, nesnaží sa príliš dramatizovať alebo nejakými prostriedkami ovplyvňovať atmosféru. Herecké výkony sú veľmi dobré a uveriteľné. Partizáni už nie sú takí geroji ako za socializmu, ale tak trocha banda zúfalcov skrývajúcich sa v horách. A užijeme si aj trocha viac ruských nadávok. 75%

Veľmi pekný poetický film o zlomenej nohe, láske, šťastí a svedomí. Produkcia síce televízna ale decentne vytvára jemnú atmosféru, ktorá dotvára melanchóliu spomienok a hĺbku monológov. Herecké výkony sú veľmi dobré, ale majú svoje slabé aj silné chvíle. Niekedy stačí len zavrie oči a nechať sa unášať myšlienkami a túžbami zlomenej Chris, či vpíjať sa do kriviek Zdeny Studenkovej, ktorá ju stelesňuje. Alebo pozorovať dychtivého Tomáša v koži Maroša Kramára. Vzápätí vás však môže prebudiť surová realita, ktorá nepraje milencom. 70%

Americká verzia Robina Hooda je poňatá ako dobrodružná rozprávka o udatnom princovi a krásnej princeznej. Atmosféra všeobecným veselím pripomína Snehulienku a 7 trpaslíkov. Robin v jednom kuse žartuje a vystrája všakovaké pestvá takže pripomína skôr Petra Pana a jeho cháska bandu rozjašených škôlkárov. Holywoodska produkcia je kvalitná a technicky pripomína našu Pyšnú princeznú.  Herci svoje úlohy hrajú výborne pokiaľ vám však estrádna forma nesedí, tak si film veľmi neužijete. 70%

Veľmi dobre natočená vzťahová dráma s výborným hereckým obsadením. Zápletka, keď idylku šťastnej rodiny naruší náhodné zoznámenie manželky Connie so zvodným Paulom Martelom. Ich známosť prerastá takmer v posadnutosť. Produkcia je perfektná a výborne vytvára atmosféru vykresľujúcu vypäté emócie len pomocou obrazov a hudby. Richard Gere a Diane Lane zvládajú svoje emocionálne náročné role bezchybne. Trocha klišé do príbehu predsa len prenikne, ale morálna dilema zostáva. 75%

Perfektne natočený thriller s premyslenou zápletkou. Tá má však jednu slabinu, musíte tvorcom skočiť na to, že únoscovia lietadla si vyhliadli na svoj plán ženu, ktorá dokonale pozná plán lietadla. Čo svojím spôsobom dáva zmysel a Carson to vo filme aj vysvetľuje. Druhá vec, ktorej musíte uveriť je, že si malú Juliu naozaj nikto nevšimol. Pokiaľ vám tieto dve veci nerobia problém, potom ide všetko ako po masle. Profesionálna produkcia stavia atmosféru postupne. Od smútku, spomienok až po úzkosť matky, ktorej zmizla dcéra. Jodie Foster je, v každej z týchto polôh ako ryba vo vode.

Fascinujúci príbeh profesora Marstona jeho manželky a Olive Byrne, ktorý okrem nevšedného vzájomného vzťahu, priniesol svetu komiks Wonder Woman ako feministickú odozvu na paternalistický svet a zároveň manifestáciu Marstonovho vzťahu k ženám a sexualite vôbec. Produkcia je výborná a všetci herci na čele s trojicou protagonistov hlavných postáv odviedli skvelú prácu.

Na svoju dobu určite dobre natočená dráma riešiaca únik smrteľnej choroby z laboratória WHO v Ženeve. Riešením situácie je poverený plukovník Mackenzie. Nakazený terorista sa totiž nachádza v medzinárodnom exprese do Štokholmu. Vlak je potrebné izolovať a preto je z pôvodnej trasy presmerovaný do nepoužívaného priesmyku Cassandra, ktorý je však nebezpečný kvôli nestabilnému mostu. Izolácia, násilie a panika sú živnou pôdou dramatických situácií do ktorých scenáristi namočili množstvo nezvyčajných postáv. V prvom rade doktora Chamberlaina, jeho bývalú ženu Jennifer, ženu zbrojného magnáta Dresslera a jej milenca Robbyho, ktorý je vlastne pašerák drog a inšpektora Haleyho, ktorý mu ide po krku. Produkcia je dobrá a film je v mnohých smeroch výborný. Žiaľ čas už zničil časť jeho pôvodného čara. Ohlušujúce ticho s ozvenou vo velíne plukovníka Mackenzieho vyzerá skôr ako zo starého scifi filmu a prestrelky vo vlaku vyzerajú ako z paródie Bláznivá strela 2 a 1/2. Herci sú na tom podobne ako produkcia, nie že by hrali zle, ale vášeň Sophie Lorenovej dnes už vyzerá pateticky. 70%

Výborná divadelná inscenácia čerpajúca z výborného námetu s dobrým príbehom. Štandardná zámena postáv je tentokrát pretože Miroslav Donutil hrá akoby dvojúlohu so svojím imaginárnym dvojníkom sluhom Pasqualom, aby sa neprezradilo, že slúži dvom pánom zároveň. Okrem nápaditého scenára a dobrých hereckých výkonov hercov Národního divadla, stojí prevažná časť komiky na hereckom umení Miroslava Donutila. Produkcia v tomto prípade má úlohu len zachytiť každú scénu v potrebnom celku alebo detaile, tak aby vynikla, čo sa jej úspešne podarilo.

Smutná až baladická dráma približujúca tragické osudy ľudí v českom pohraničí. Osud zvedie dohromady poručíka Viktora Chotovického, ktorý sa práve vrátil z Anglicka, kde slúžil v letectve s Adelheid Heidenmannovou, dcérou miestneho heinleinovského pohlavára, ktorá je poslaná z internačného tábora aby upratala dom v ktorom býva. Produkcia je výborná a režisér František Vláčil od začiatku buduje bezvýchodiskovú atmosféru pomocou dlhých mĺkvych záberov podfarbených občas hudbou Bacha a Straussa. Herci sú výborní a Petr Čepek s Emmou Černou excelujú. Vďaka nim sú postavy Viktora a Adelheid plastické a uveriteľné. Osobne som nepochopil prečo film vyústil do tragického záveru hoci nemusel.