Noc oživlých mrtvol

To základní zůstalo (což je dobře) a určitých věcech se šlo jiným směrem (což je snad ještě lepší). Původní snímek působí spíše dokumentárním dojmem, jeho jmenovec je více filmovější. Největší rozdíl je v postavě Barbary, která byla v originále naprosto k nepoužití, zde je rozhodná a nejde pro ránu daleko. Také postava Bena byla pozměněna a Cooper má méně charizma, než jeho předobraz a je ještě více nesnesitelnější. Chybělo mi více "mlsání" zombíků a tísnivější atmoška.Celkově se jedná o opravdu povedený remake. PS : Sledoval jsem oba snímky v jediný den a nenudil se ani u jednoho a jsem rád, že Savini točil invenčně a nepředvedl tupý opis přes kopírák (Stopař - 2oo7). (26.02.2008)

Klasický začátek potom následovala reklama na to, jak s pomocí kvalitních dveří z Hornbachu zatlouct okna (mimochodem ten dům měl víc oken než budova maďarského parlamentu). Ale posledních několik scén celý film rehabilitovalo. A taky se mi líbilo, jak se z vyděšené, mlčenlivé Barbary stala super zabíječka nejen zombíků. (04.06.2016)

Páčilo sa mi to viac ako originál z roku 1968, jeden z málo príkladov, kde prerábka predčí pôvodnú verziu. Predovšetkým sa odstránil naivný herecký prejav a hlúposť chovania sa postáv (mám na mysli hlavne záležitosť s TV), divák si preto môže lepšie vychutnať čistý zombie survive a akciu, kde napätie ani na chvíľu nevychladne. Taktiež verzia konca sa mi páčila viac. Ja som spokojný, ako zombie chuťovka snímok poteší. 70/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou. (12.04.2015)

Jeden z najlepších remakeov v histórii zombie horroru. Zmodernizované prerobenie legendárneho čiernobieleho Romerovho horroru "Noc oživlých mŕtvol", na ktoré sa podujal v 1990 režisér Tom Savini, dopadlo veľmi dobre. Film sa dosť striktne pridŕža originálu, ale zároveň ide viacej do hĺbky. Mne sadol hadám ešte lepšie ako pôvodná verzia z roku 1968. Aj keď klasika je klasika. **** (18.09.2008)

Romerov originál je veľmi strašidelný a veľmi depresívny. Pohrebná hudba, čiernobiely obraz, hromady minút bez jediného slovíčka, žiadny humor (ani čierny, ani biely), až divadelne perfektné herectvo hlavných postáv, úplne uveriteľní nemŕtvi (Romero uvážlivo používa tak tri dni "odležané" mŕtvoly). Saviniho remake takú jedinečnú atmosféru nedosahuje a tí, ktorí si originál pozrú neskôr mi dozaista dajú za pravdu. Savini je menej filmový a viac konzumný. Romero je viac kultivovaný a menej zábavný. Vyberte si. Napriek tomu, že k remakom mám obrovskú averziu, zvlášť ak scenáre sú takmer totožné (a Saviniho film je práve ten príklad), tento je naozaj báječný. Je tu síce dosť vecí, ktoré vadia (mŕtvoly vyzerajú skôr ako po exhumácii, farba paradoxne znižuje dojem autenticity, hudba vyšumí z hlavy do 24 hodín, veľa rečí, priveľa čierneho humoru, skutočne dobre hrá iba Tony Todd (Patricia Tallman bola neporovnateľne lepšia v párminútovom šteku ako "possessed witch" v Evil Dead 3), na druhej strane oceňujem úctu, s akou sa pristupovalo k divákom originálu, stratégiu prekvapiť a šokovať tam, kde to najmenej čaká (chovanie úplne prvej nemŕtvoly, identita úplne poslednej obete atď.). S potešením ďalej konštatujem, že nemŕtvoly sú pomerne pasívne a niekedy priam apatické ("matka"), čo len zodpovedá ich skutočnému fyzickému stavu (dekompozícia). Klasik povedal, že "mŕtvi cválajú rýchlo", nie "mŕtvi kráčajú rýchlo" (však, pán Snyder :-) Ak Romerov film bol "správou" o Vietname, Saviniho (kto by to čakal :-) znepokojuje stav ľudskej civilizácie a charakter ľudskej povahy (scéna s obesenými-neobesenými). A že vraj horory nezdeľujú nič relevantné! (19.05.2007)