Rudinsky

Epický megafilm s citeľným Zaillianovským rukopisom (najmä záver), ktorý si vás podmaní od prvej sekundy pomalým tempom a nákazlivou atmosférou (ktorá skoro dorovnala Goodfellas). Uvedomíte si, kam sa vlastne celý filmový priemysel dostal a ďakujete pánu Bohu, že nám tu ešte nechal Martyho aj s jeho starou partou. Tá si film náležite užíva a to najmä Pesci, ktorý si po pár rokoch v ústraní vystrúhal bravúrny comeback - jeho Russell Bufalino je gangster, pred ktorým by mal rešpekt zrejme aj Vito Corleone. Al Pacinov energický výkon korením celého filmu a DeNiro správne ikonický. Päť ale dať nedokážem, pretože tá prepálená stopáž naozaj ubíja - a to najmä kvôli krívajúcej dramaturgii, ktorá po skvelej úvodnej hodine do diváka začne súkať faktografiu amerických odborov, ktorej pachuť začne miznúť až na benefičnom večierku Franka, a to už máte za sebou takmer 2/3 stopáže. Každopádne ale Netflix opäť odvážne triafa do čierneho a ich Irishman je dôstojným epilógom jednej výnimočnej hereckej generácie, ktorý pravdepodobne premení aj nejakú tú zlatú sošku.

Hmm... Phoenixové sólo je rozhodne impozantné (aj keď pre mňa osobne Ledgerovu verziu do zabudnutia neposiela), no filmu chýba adekvátny záver, ktorý by priniesol onu očakávanú katarziu a zavŕtal sa divákovi hlboko do žalúdka. Zhruba niekde v druhej tretine totiž do nás začne Joker súkať jednú päťhviezdičkovú scénu za druhou (matka, návšteva dvoch bývalých kolegov, tanec na schodoch) a očakávania začnú byť obrovské. No namiesto totálnej anarchie a Joaquinovej hereckej explózie nastúpia stokrát prevarené moralizačné reči o spoločnosti...Škoda.

Veľmi snaživá a osviežujúca adaptácia! Osobne ma tento svet veľmi bavil (najma pri všetkých Marveloch a DC) a Alite by som doprial aspoň trilógiu, pretože stlačiť všetky okolnosti a postavy do dvojhodinového akčného filmu je nemožné. A i keď chápem, že Rodriguez nie je Cameron, prekvapivo to ustál so cťou. Čo ale tento film robí v mojich očiach nezabudnuteľným (teda až do času, pokým Cameron nezavolá chlapcov z Weta na Pandoru) sú jednoznačne triky. Možno najlepšie CGI, aké som zatiaľ vo filme videl - môžem si to púšťať kvôli hlavnej hrdinke dookola. Spokojnosť a veľmi by som si prial ďalší diel.

Bratia Russovci si budú môcť odteraz robiť v Hollywoode čo chcú...Alebo už nebudú musieť robiť nikdy nič. Endgame je vo svojej podstate geniálne vystavaný blockbuster, ktorý koncepčne vyvracia takmer všetky očakávania nasiaknuté precedensami dnešnej filmovej produkcie (v zmysle, ak je niečo pokračovanie alebo part II, je to nudnejšie, blbšie, zbytočnejšie ale drahšie.) Takto umne vystavať 3 hodinový epos úzko naviazaný na príbeh, ktorý niekto budoval desať (!!!) rokov, a zúžitkovať jeho potenciál V POSTAVÁCH a sústredenému venovaniu sa im, to je odvaha papierovo hraničiaca s bláznovstvom. A predsa dokazuje, že napriek všetkému, čo sa v Hollywoode za posledných dvadsať rokov udialo, ľudia stále hľadajú vo filmoch to isté - hrdinov, s ktorými sa môžu stotožniť, prežívať s nimi ich trápenia a radosti a odísť z kina plní zážitkov. V tomto smere si Feige a Russovci zasluhujú obdivuhodný rešpekt, pretože to, čo vytvoril Lucas pre generáciu 80ties vytvorili oni s MCU pre nás. PS: Finálna bitka epikou takmer na úrovni Pelennorských polí v návrate kráľa.

Singer sa po desiatich rokoch mrhania svojím talentom rozhodne vracia vo veľkom štýle, ALE! Subjektívne ma Bohemian Rhapsody nezasiahol. Ako pocta jednému z najväčších (ak nie vôbec najväčšiemu) frontmanov galaxie je to totiž príliš čajíčkové - od herca (ktorý si síce Mercuryho bravúrne naštudoval, ale nesiaha mu osobnosťou ani po päty) až po nemastné/ neslané, lajdácky zrešeršované etudy vytrhnuté z kontextu, ktoré povrchne mapujú fungovanie kapely. Záverečný koncert je vlastne iba poriadne zriedeným dôkazom toho, čím bol Queen vo svojej dobe a čo znamenalo zažiť ich koncert naživo. A práve vďaka tomuto zážitku film splnil do bodky to, prečo vznikol. PS: keď sa teraz v Hollywoode roztrhne vrece s hudobnými životopismi, dajte Fincherovi Cobaina, Chazelleovi Jacksona a Boylovi Tupaca. A uvidíte.

Malý skromný film, ktorý sa potýkal s mnohými produkčnými problémami, ale Cooper to nevzdal a na koniec z toho všetkého vysekal prekvapivo vyzretú, a najmä perfektne zahranú (Gaga je skvelá, ale Bradley tu ťažko vládne) filmárčinu. Oproti prvoplánovým gýčom, ktoré v dnešnej dobe zaplavujú kiná s nálepkou "romantický film pre ženy" je to prekvapivo civilné (vďaka réžii), navyše s hmatateľnou chémiou medzi hlavnými protagonistami.

Serkis si to postrážil - najmä, čo do práce s hercami a ich digitálnymi proťajškami, ktoré síce nie su animované ako v miliardovom eye candy big budgete od Disney, ale za to omnoho výraznejšie a vťahujúcejšie. Veľmi solídna záležitosť, najmä druhá, temná polovica.

Špičková, formálne ľahko a moderne podaná dusivá sadistická štúdia vnútra totálneho psychopata. Autorský klip ako delo, Trier by sa pokojne uživil aj ako spisovateľ. Pre mňa jeden z best of 2018, no nemôžem dať plnú, nakoľko si to druhý krát kvôli instantnej egohoničskej priamočiarosti nemám prečo pozrieť. Chýba mi tam totiž ČOKOĽVEK, čo by mi dokázalo, že to Trier robil pre diváka a nie pre formálne hľadanie akejsi sebou definovanej roviny akceptácie - bezo zmyslu, len ako provokácia nadpriemerne inteligentného, unudeného dieťaťa. Dillon samozrejme famózny.

O triedu lepšie a vyváženejšie (najmä scenáristicky), ako jednotka. Všetci zúčastnení si to užívajú naplno (skvelý Goggins) a osvieži aj fakt, že konečne v Marvelovke nejde o smrtiaci lekvár z vesmíru, ale treba zachrániť stratenú mamku. Vtipným scénam samozrejme vládne vykrádanie dcérinho ruksaku. Spokojnosť

Hmmm...Po sklamaných komentároch som čakal totálne vykalkulované bahno, ale ono je to možno ešte lepšie ako jednotka. Mne osobne nevadila ani zatracovaná dvojka Jurského parku, ktorú JW2 scenáristicky lenivo vykráda (Goldblum, ostrov bez kontroly, presviedčanie hlavného mača aby sa vrátil na ostrov bez kontroly, návrat na ostrov, lov dinosaurov, legionári, Julianne Bryce Moore Dallas, liečenie zraneného dinosaura, návrat z ostrova...). Keby to mal v rukách Trevorrow, bola by to nudná sračka s trojmetrovým Spinosaurom v uliciach L.A. na záver a miliardovou tržbou. Lenže od pompézneho výbuchu sopky dá Bayona pápá ostrovu, zbytočným a nudným kecom, povinným komerčným schémam a zrejme aj producentom (dodnes nepochopím tento risk) a od dražby tomu začne šéfovať naplno. Komorné horrorové finále väčšina divákov, odchovaná na gangbangu z prvej časti, zrejme nevstrebe, no práve vďaka nemu je Fallen Kingdom oveľa pomalšie vyšumiteľný. Záverečnú myšlienku treba využiť na vychránenie nedojedeného popcornu a ignorovať.