Plivu na váš hrob 2

Prvá polovica za štyri hviezdy, zvyšok ma moc nevzal. Nie že by to bolo zle natočené, len ten dej v Bulharsku celý podráža šupácke nasvietenie a šupácki herci, šupácke interiéry a exteriéry a celkovo maximálne šupácky look, ktorý na mňa nefungoval ani tak pocitom beznádeje (ako pravdepodobne mal), ale skôr otrávením z úmyselnej béčkovitosti. Proste to na mňa pôsobilo ako ďalší Hostel, kde chcú tvorcovia ukázať oné nehostinné podmienky, iba obsadením škaredých hercov a snímaním všetkého za neustáleho šera. Ale mňa moc nezobrala ani jednička (ten preceňovaný amatérsky shit, ktorý bol predlohou, ani nespomínam). Asi mi proste vadí, keď film vyspoileruje väčšinu deja už názvom svojho žánrového zaradenia. To chce potom nejakú tú pridanú hodnotu a tou práve táto séria nedisponuje. Ani cez gule vo zveráku. Zlaté Savage Streets (09.09.2013)

Zcela klasický rape&revenge. Remake původního ISoYG mě příliš nenadchnul, tohle je z nějakého důvodu trochu lepší - asi to bude tou změnou tématu a divák už nemá takovou potřebu srovnávat s originálem, či dalšími klasikami žánru. Celkově: "Rape" spíše slabý průměr, "Revenge" trochu lepší a zase mě překvapilo, kam až se dá zajít (svěrák). Celé to jinak pěkně vypsal Flipnic. A Bulhaři jsou zlí. PS:stejně tenhle žánr musely vymyslet feministky - chlapi jsou čuňata a ať si daj na ženský pozor, protože jinak dostanou pěkně za vyučenou. (18.09.2013)

Přišlo mi to teda o dost lepší a drsnější než předchozí díl. Děj se tentokrát přesouvá do Bulharska, kde je Katie zneužita a poté provádí pomstu. Nakonec to stihne celou rodinu, nikdo neunikne. Některé detaily byly vážně hodně nechutné. Ale zasloužili si to šmejdi. Taky mi to přišlo víc autentické. A jaké z toho plyne ponaučení? Neserte holku z amerického venkova. :D Jinak Jemma Dallender je opravdu kost. :) (11.09.2013)

Takže, když mi ty divný týpci slíbili ty fotky, abych jako mohla bejt slavnější, než ta tlustá Agáta, tak jsem do toho šla, protože normálně to stojí fáááákt hustej ranec a to já neměla. Pak to teda úplně nedopadlo, ale zadarmo jsem se podívala do Bulharska a s klucíma jsme to tak nějak srovnali. To taková Týna je už dva měsíce v nějakým Súdánu a nepošle ani selfíčko, dylina. (20.01.2015)

V roku 2010 nastal v rámci subžánru rape&revenge zásadný zlom, keď sa doposiaľ nevýrazný režisér Steven R. Monroe rozhodol pre oživenie jedného z jeho najikonickejších predstaviteľov, amatérske, surové a skrz-naskrz podvratné I Spit on Your Grave (známe tiež pod výrečným názvom Day of the Woman). Podarilo sa mu pôvodný hrubo neopracovaný materiál obratne vyzdvihnúť z prachu a dať mu novú tvár pre nové tisícročie. Spravil ho temnejším, dodal mu lepší scenár, ale zachoval onu charakteristicky zvrhlú estetiku krutosti a odvážil sa ísť omnoho hlbšie v otázke fyzickej i psychickej konfrontácie ľudskej bytosti (a diváka) s nekompromisným násilím a sadistickými figúrami, stelesnenými typizovanými zástupcami vidieckych buranov. Razom si tak získal nemálo fanúšikov, ktorí mu dodali odvahu na ceste za stvorením sequelu. Ten bohužiaľ len flegmaticky napĺňa schému rape&revenge a je výkladnou skriňou koncentrovaných znásobených neduhov originálu, naproti ktorému však nemá ono špecifické kúzlo, postráda zábavnú neskúsenosť tvorcov (a šarmantnú predstaviteľku hlavnej role). Špinavá a surová estetika je nahradená povrchnou a útrpnou samoúčelnosťou. Dej je plný nelogických a absurdných momentov, ktoré sa scenáristi ani nepokúšajú vysvetliť; zasadenie do Bulharska môže dojmom exotického (a pre tvorcov lacno napodobiteľného) prostredia pôsobiť snáď len na priemerných Američanov, ktorí netušia, že Georgy skutočne nie je typické krstné meno v tejto geografickej oblasti. Žalostné herecké výkony a pokusy o emocionálny zásah a rozmer vyznievajú smiešne. Technická stránka tiež nie je prostá vád - rutinná šedá kamera opovrhuje núkajúcimi sa možnosťami kreatívneho využitia, miesto toho preferuje nezáživné snímanie fádnych kulís a násilných výjavov. Pritom sa ale ani zďaleka nejde tak do extrému, ako u Monroeovho pôvodného remaku, čo by bol prípad, kedy by naopak všedná a neosobná kamera (a vizuálna stránka všeobecne) vytvárala divácky zaujímavý kontrast a možnosť interpretácie ako rafinovanej metafory "obyčajnej krutosti". Takto zostáva len priestor na ďalšie povzdychnutie nad úpadkom dobre rozbehnutej značky. K montáži sa dlho vyjadrovať netreba - sekvencia po páde do kanálu je jasným dôkazom, že by sa mal strihač spolu s osvetľovačmi vrátiť späť do lavíc. Všetko korunuje prostá nudnosť nerozvinutého potenciálu dejového ohniska (koniec koncov, ani samotné vraždy nie sú vôbec originálne či zaujímavé, len pozorne odpisujú a vykrádajú ako starý originál, tak iné zdroje) a neschopnosť adekvátne pracovať so stopážou a teda dobre využiť koncept na danom priestore (tento problém mal aj pôvodný film zo 78.-eho, ale ani zďaleka nie v takej miere). Pre diváka, ktorý dokáže ignorovať všetky vyššie spomínané neduhy a nemá so žánrom (resp. jeho kvalitnejšími zástupcami) takmer žiadne skúsenosti, však môže byť dostatočným hororovým potešením, to určite nevylučujem. Pre mňa nie je uspokojivým ani ako guilty pleasure. 0% (06.09.2014)