Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dokumentární

Recenze (210)

plakát

Kocour v botách (1969) 

Všimol som si, že poniektorí tu hodnotili nie film samotný, ale skôr kartónové DVD, ktoré onehdá vyšlo a jeho pôvodné znenie nebolo použité. Len pre info, ja tento film mám v pôvodnom znení. Ale to som nechcel. Chcel som ohodnotiť tento film, ktorý sa stal súčasťou môjho detstva a ďakujem firme Davay, za uverejnenie tohoto filmu. Zapôsobil a pôsobí dodnes.

plakát

Poslední skaut (1991) 

Nostalgická päťhviezdička, ktorá ani po 20 rokoch nestratila nič zo svojho čara. Za normálnych okolností by to bol jeden z mnoha akčných filmov z konca 80. a začiatku 90. rokov, ale vybočuje hlavne kvôli übercool hláškam, ktoré sa nonstop valia. Videné prvý krát niečo málo po premiére z napoly čiernobieleho a napoly popísaného VHS screeneru s čítaným prekladom, neskôr s dnes už legendárnym dabingom so Soukupom na VHS a neskôr TV Markíza. Kiežby v tých kožených nohaviciach za 650 dolárov bola zabudovaná tá televízia :D :D

plakát

Zabiják (1993) 

Deja vú? Ale kde, to je len jeden z mnohých amerických remakov pre konzumnú väčšinu divákov, ktorí za normálnych okolností nepričuchnú k zahraničným filmom. Koncept filmu sa striktne drží pôvodnej predlohe, avšak nastali určité zmeny. Zmizlo ono povestne tajomno, hlavná hrdinka nemá rešpekt voči nikomu a celé je to také popcornové. Miestami som zažíval WTF momenty, napríklad z introvertného pokladníka sa stal extrovertný fotograf, Bobova galantnosť, nadhľad a inteligencia je takisto preč, proste celé je to tu také domotané a tak krásne vidieť, ako si scenáristi s prispôsobením príbehu nevedeli rady. Bridget Fonda to celkom zaujímavo zahrala, aj keď jej samozrejme scenár hádzal poriadne polená pod nohy, ale beriem ako plus práve to, ako poodhalila ako ešte chuligánske pouličné dievča neoholené podpazušie. Aj Zimmerova hudba tu má totálne rezervy. Nuž, veľmi slabý remake.

plakát

Panika v městečku (2009) 

Šialenosť na n-tú, len škoda že ku koncu to začalo strácať dych... Inak hodnotím veľmi vysoko, lebo toľko šialeností k popukaniu tu už dááávno nebolo...

plakát

Auta 2 (2011) 

Pixar, Pixar, kde sa stala chyba? Je to naozaj možné, že si takýto paskvil bez štipky nápadu a invencie mohol pustiť do sveta a ešte sa tým pýšiť? Pár dobrých nápadov ešte nerobí skvelý film. Ja viem, milý Pixar, že tieto moje žvásty poberáš krompáčovým systémom: jedným uchom dnu, druhým von, pretože si už zahojený, peniaze, ktoré si do tohoto projektu vrazil, sa ti už po pár dňoch vrátili. Ale proste mi to nejde do hlavy, ako si mohol takto hlboko klesnúť a vytvoriť typické americké pokračovanie... V dnešnej protianalógovej dobe je asi už možné všetko.

plakát

Kin-Dza-Dza! (1986) 

Absolútne úchvatná sci-fi komédia. Ku!

plakát

Což takhle dát si špenát (1977) 

Tento film mi pripadal vtipnejší, keď som bol dieťa, teraz mi až taký vtipný nepripadal. Ale stále je to to lepšie, čo sa toho času natočilo v Československu.

plakát

Cirkus v cirkuse (1975) 

Už ako malé dieťa ma cirkusy nezaujímali. A tento film ma odradil už dupľom. Socialistická objednávka, koprodukcia so Sovietským zväzom, trápne herecké výkony najmä tej ruskej hereckej delegácie. Veľká škoda, že tento bullshit režíroval režisér, ktorého filmy mám inak veľmi rád. Hrôza. Ale zas na odpad to nie je, videl som aj horšie kinematografické excesy.

plakát

Slovensko hľadá SuperStar (2004) (pořad) 

Superstar mánia. To bol rok 2004, keď konečne aj na slovenské televízne obrazovky prišiel franchisový svetový program o hľadaní "speváckej hviezdy" za účelom ju dať ľuďom do povedomia za pomoci toho najlepšieho, čo v slovenskej hudobnej produkcii máme. A celé toto haló bolo fakt veľké. Už len fakt, že repeťákmi okupovaná STV išla do tohto formátu a i napriek veľkému odporu neprajníkov ("Takýto program nemá čo robiť na obrazovkách verejnoprávnej televízie...") sa nebála a zopakovala si to ešte raz. Ale pekne po poriadku. Koncept programu mal na televízne obrazovky prilákať divákov, aby spatrili na vlastné oči, ako sa z šedých myšičiek, ktoré by hudobnú kariéru nenaštartovali, ani keby sa stal zázrak, stanú "hviezdy" slovenskej pop-music. Samozrejme okorené aj vsuvkami tých, ktorí si naivne myslia, že porota padne z nich na riť a popravde nemajú ani hudobný sluch, nieto ešte hlas. A stalo sa, takmer celý národ hltal dovtedy nevídanú šou so zatajeným dychom. A ani sa nečudujem, pretože tá základná zostava bola presným úderom kladivom po hlavičke. Moderátorská dvojica Pyco & Adela, ktorí už nejaký čas fičali na veľmi krátkych vlnách jedného nemenovaného komerčného rádia a teraz dokonca aj ukázali svoje tváre. Porota v zložení: Laco Lučenič - hudobný producent, dotvárajúci kolorit hudobných podkladov pre mnohých spevákov 80. rokov (Žbirka, Gombitová...), pionier elektronickej novovlnovky na Slovensku, milovník hudby 60.rokov a v neposlednom rade aj spevák (i keď pravdupovediac, veľmi priemerný až podpriemerný), ďalej Lenka Slaná, šéfka slovenskej pobočky BMG, v dnešnej dobe béčkové vydavateľstvo, ktoré proste nestíha vydávať také veci, ako konkurenčné veľké zvieratá typu EMI, Sony Music, Universal a pod., Julo Viršík, rozhlasový moderátor a dramaturg, človek, ktorý vie "čo letí a čo chcú poslucháči v rádiu počúvať" a nakoniec Palo Habera, spevák, ktorý z druhotriednej a spevácky slabej skupiny Team urobil špičku vtedajšej československej hudobnej scény a nech si hovorí každý čo chce, ale je to človek, ktorý si to, slušne povedané, musel veľa toho odsrať, aby sa dostal tam, kde sa dostal. A celé pozadie mal na starosti Bruno Ciberej, rovnako ako Pyco a Adela, aj on dovtedy prepožičiaval hlas v tom istom nemenovanom komerčnom rádiu a tiež ukázal po prvýkrát svoju tvár. Teraz ako to prebiehalo v skratke: na kastingu sa pretriedilo zrno od bordelu, niekedy ten bordel sa odhadzoval veľmi kruto (ale nebolo mi ich ľúto, vedeli do čoho idú) a potom z toho zrna sa cez rôzne kolá, cez semifinále (vďaka divákom) dostalo to "prvotriedne" zrno až do finále (kde aj tak mali tú najväčšiu úlohu práve diváci).Komentáre poroty boli koncipované v zmysle, Laco: to je úplne jedno, ako si to zaspieval(a), hudba sa dá napísať na telo, to je fakt fuk... Lenka: to je jedno, ako si to zaspieval(a), pri dobrom prome sa dá predať všetko.... Julo: to je jedno, ako si to zaspieval(a), v rádiu sa hrajú aj horšie veci... a Palo sa nebál povedať všetko na rovinu, čo mnohým ľuďom vadilo a mali dojem, že sa vystatuje... ale taký bol scenár. Prvá séria skončila tak, ako skončila a ja som si potom povedal, svoj účel to splnilo a pevne verím, že bude pár rokov kľud, kým to všetko vyprchá... a onedlho už tu bola druhá séria. Tú som pravdupovediac už len veľmi rýchlo preletel. A tretiu som sa neunúval vôbec sledovať, lebo už bolo tejto masáži na mňa priveľa. Prvá séria ale splnila ešte jednu vec: singel s pesničkou finalistov sa stal snáď najpredávanejším singlom v histórii samostatného Slovenska, tuším sa predalo niečo cez 110 tisíc kusov a aspoň vtedy som si povedal, že nie sme takí necitliví "ťahači z internetu", ktorí svojim odporom kupovať fyzické nosiče pochovávajú hudobný priemysel hlboko pod zem. Takže za prvú sériu tri hviezdičky + 1 špeciálna za Joža Suchého, ktorý bol vlastne prvý superstárista, ktorému vyšlo CD. Druhá séria si zaslúžila odo mňa 1 hviezdičku, pretože sa tam objavili mimo iného ľudia, ktorí už predtým vydali niečo na veľkom labeli (M. Krausz a jeho CD, ktoré vydal OPUS) a za tretiu sériu na Markíze odpad, lebo už toho bolo naozaj dosť. Beztak sa vlastne nezrodili žiadne veľké hviezdy slovenskej pop-music, tej kráľujú stále Desmord, IMT Scheisse a Gulevátor. A vlastne celá slovenská pop-music je už taká urážka hudby ako takej, že v konečnom dôsledku táto reality show nesplnila očakávanie vôbec a tak si zaslúži také dve slabé hviezdičky. Jednu hviezdičku, alebo odpad dať nemôžem, lebo prvá séria mala naozaj veľmi svetlé momenty.

plakát

Krok za krokem (1991) (seriál) 

Keď som bol mladší, tak som sa k tomuto "sitcomu" stavial veľmi opatrne. Všetci u nás v rodine to totálne žrali a ja som len tak potichúčky hltal naservírovaný guláš z americkej silikónmi, miliónmi, liposukciami a konzumom zdokonalenej kotliny. Vtedy by som neváhal dať tri, možno aj štyri hviezdičky. Veď čo, Sasha Mitchell, v súkromí hajzel, hrá v seriáli na prvý pohľad šibnutého pohoďáka, ktorému ku šťastiu stačí bývať v dodávke stojacej na pozemku jeho strýka, stačí, že urobí "Kouďáka" a jeho Buhehahahaha a všetci sú z toho na prášky. Patrick Duffy hrajúci takmer dokonalého otca. Takmer dokonalý preto, lebo vždy začne byť typicky svoj, ale pre americký systém je atypický až-až, tak šup-šup, scenáristi musia hodiť do scenáru nejaký rodinný konflikt, vzorná americká manželka musí dupnúť, morálny americký prst urobí "no no no" a na konci sa manžel premení na poslušného američana. Pár dobrých momentov sa v tomto seriáli samozrejme našlo, ale bolo ich veľmi málo (preto len 1 hviezdička). Navyše už po tretej, či štvrtej sérii to už išlo so seriálom už naozaj pekne dole kopcom, bolo vidieť, že hercom sa už do toho nechcelo, scenáristi sa museli zbaviť jedného dieťaťa (aby pribudlo ďalšie), Kouďáka (aby pribudli ďalší debili) a potom som už to nedokázal pozerať, lebo už to ani "akože smiešne" nebolo. A aby som nezabudol, tak aj tá prvá séria bola pre mňa nezaujímavá a odpudivá, hej, tá séria s tou dvojicou obertlstých, americkými hamburgermi a hotdogmi prežratými raketami. Morálne ponaučenie nakoniec? Nepozerajte americkú tvorbu, kde morálny prst ukazuje a diktuje, ako sa má v US & A žiť. Aby ste to náhodou nezačali aplikovať aj tu v Európe.