Rozjimatel

"Dexter,  are you ever gonna get married again?" "Oh, sure, I am. I'm waiting for you to grow up." "Ooh, Dexter, for you I'll hurry."     Muzikálový remake filmu The Philadelphia Story, ktorý je na moje podivenie rovnako dobrý ako originál. Pričom sa jedná o dosť odlišné stvárnenie. Okrem hudobnej zložky je to hlavne diametrálne odlišným obsadením hlavného páru. V prípade božsky krásnej Grace Kelly ide ešte o plnohodnotnú náhradu - herecké umenie Katharine Hepburn síce možno nedosahuje, ale ako chladná a neprístupná bohyňa je takmer dokonalá (treba si priznať, Katharine Hepburn nebola žiadna krásavica) a navyše, na nespeváčku, aj pekne spieva. Nevýrazný Bing Crosby je, žiaľ, herecky asi najslabším článkom (neustále sa mi vybavoval parádne sarkastický Cary Grant, ktorý mi tu ako jediný z originálu citeľne chýbal), čo ale doháňa skvelým spevom, takže jeho obsadenie je plne oprávnené. Ale dosť už bolo porovnávanie s originálom. Hudobná stránka tohto muzikálu je veľmi silná, veď sa tu zišli také osobnosti ako Bing Crosby, Frank Sinatra (pre mňa prekvapivo slušný aj po hereckej stránke), Louis Armstrong a Cole Porter. Piesne skvelo džezovo pulzujú a aj vtedy, keď sa práve nejedná o mimoriadne umelecké diela, sú ohromne zábavné (pri duete Crosbyho so Sinatrom som sa musel v kuse smiať). Celkovo ide o dielo s výbornými dialógmi, perfektnými sarkastickými hláškami ("Isn't it time for your milk and arsenic, darling?"), dielo, ktoré ma dokázalo rozosmiať i dojať súčasne. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Mr. Haven has become quite famous since our divorce. Undoubtedly you know of his piano concerto, "Choo Choo Mama.""

"He was a canary!" "He could sing but he couldn't fly!"     Dráma z prostredia prístavu, kde rozhodujú odbory ovládané mafiou. Tá je tu stvárnená dokonalo tupými mafiánskymi ksichtmi a perfektnou hlavou mafie v podaní Lee J. Cobba. Jej dôležitým nástrojom je strach a jedným z hlavných motívov filmu je postavenie sa tomuto strachu a vzoprenie sa mafii. Film sa týmto odkazuje na vtedajšiu paranoju pri antikomunistickom ťažení a motív zradcovstva. Hlavným hrdinom príbehu je bývalý boxer, teraz miestny frajer a flákač (mumlajúci Marlon Brando, s komicky pôsobiacim umelým obočím a strašidelne napuchnutými viečkami), ktorý sa utápa v sebaľútosti nad tým, ako mohol niečo znamenať a aká je teraz nula ("You don't understand. I coulda had class. I coulda been a contender. I coulda been somebody, instead of a bum, which is what I am, let's face it."). Nemôžem spochybniť to, že je film nakrútený výborne (Eliu Kazana si veľmi vážim), ale ja jednoducho z výkonu Marlona Branda na zadok nepadám (z môjho pohľadu je ako herec značne preceňovaný), ten naivný príbeh jeho flákača ma veľmi nebavil, tá našroubovaná romantická linka zase pôsobí dosť nevierohodne (Eva Marie Saint je inak výborná) a to prostredie parazitov spoločnosti (mafia) ma odpudzuje ako rakovina. A do toho všetkého ešte trápne nábožensko-moralistické kázania akéhosi divného kňaza (Karl Malden). V celom filme akosi hapruje logika (čo by som dokázal odpustiť, ak by sa film netváril tak vážne), ale ten patetický záver je vyslovene postavený na hlavu. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Hey, you wanna hear my philosophy of life? Do it to him before he does it to you."

"I'm nothing, but a body with a voice. No mind." "What a body. What a voice."     Dráma zo zákulisia šoubiznisu, ktorá rozhodne nezapadla prachom ani po viac ako 70 rokoch. Jedným z dôvodov je nadčasová téma o snahe presadiť sa (a nemusí sa jednať len o šoubiznis), túžbe stať sa slávnym, čo sa ale nakoniec podarí len zopár vyvoleným. Takže sa vždy nájdu jedinci, ktorí sú pre splnenie tohto márnivého cieľa schopní spraviť čokoľvek ("The mark of a true killer: sleep tight, rest easy, and come out fighting."). Ďalším dôvodom a mohutným pilierom filmu sú skvelé herecké výkony - z toho množstva vyzdvihnem aspoň Bette Davis v role starnúcej hviezdy, ktorá to veľmi ťažko znáša ("Bill's thirty-two. He looks thirty-two. He looked it five years ago, he'll look it twenty years from now. I hate men."). Film je založený hlavne na výbornej konverzácii, prepracovanej psychológii a tiež perfektnom scenári. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "I'm afraid Mr. DeWitt would find me boring before too long." "You won't bore him, honey. You won't even get a chance to talk."

"Where are you, cousin?" "Over here, cousin!"     Taký temnejší western s pochmúrnou, znepokojivou atmosférou, ktorý na to, že bol nakrútený v 50. rokoch, má zaujímavý a predovšetkým reálny príbeh (scenárista Reginald Rose stojí aj za filmom Dvanásť rozhnevaných mužov (1957)). Takže tu nie je tá všadeprítomná hlúpa naivita, ako v iných súdobých westernoch (napr. tých s Johnom Wayneom), ktoré sú preto dnes už skôr na smiech. Ďalšou silnou stránkou filmu sú psychologicky prepracované postavy. Záporáci sú drsní, hrozivo skutoční, žiadne smiešne figúrky, či karikatúry, podporení výbornými hereckými výkonmi (Lee J. Cobb, John Dehner). Aj hlavný hrdina bojujúci s temnou minulosťou je v podaní Garyho Coopera bezchybný. Smutný pohľad dlháňa Garyho mám inak celkom rád, len ma trochu zaráža, prečo neustále hraje tak výrazne mladšie postavy (v tomto prípade je strýko, čo ho vychoval (Lee J. Cobb), od neho mladší o 10 rokov). Veľmi uveriteľná a výborne zapadajúca je aj tá romantická linka (menej známa Julie London sa tu rozhodne nestratila). No a to Lassoo je aj na westernové pomery poriadna diera, aká sa len tak nevidí, priam dokonalé dejisko pre vyvrcholenie filmu. Scény, ktoré sa tu odohrávajú, sú mrazivo pôsobivé, tá prestrelka je jedna z najlepších, aké som videl. Je zaujímavé, že tento Mannov western, ktorý ja osobne považujem za jeho najlepší a je uvedený aj v zozname "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete", je na ČSFD hodnotený ako jeho najslabší film.     "Lassoo's a ghost town, and that's what you are, Dock! You've outlived your kind and outlived your time, and I'm comin' to get you!"

[2,5*]     "I'm going to kill you." "I know. If I don't kill you first."     Nemám rád tie nahlúple westerny, inak veľmi rozšírené, kde ide hlavne o to, že si chlapi musia neustále dokazovať, kto má najväčšie gule. A už vôbec nechápem, o čo ide vo westerne, v ktorom takéto postavy hrajú ženy (tie majú akože najväčšie čo?). A ešte k tomu sú tie ženy doslova zúfalé (herecky toporné, výzorom odpudivé) a postavy, ktoré hrajú, strašne trápne. Film je plný hlúpych dialógov a nepríjemne teatrálnych prejavov - Joan Crawford je ako vykopávka z nemej éry, silne mi pripomína Normu Desmond zo Sunset Boulevard (1950) a o príšernej Mercedes McCambridge radšej taktne pomlčím. Herecky to držia nad vodou Sterling Hayden a Ernest Borgnine, tí ale veľa priestoru nemajú. Skoro všetci sa vo filme chovajú ako úplní idioti a zápletka je tiež prihlúpla: tá chce toho, ten zasa tamtú, tá ale chce tamtoho, len o tom ešte nevie a tá prvá preto chce všetkých obesiť. Tá akože psychologicko-dramatická prvá časť zlyháva na celej čiare, druhá, akčná časť je o poznanie lepšia, ale stále nie nejako výnimočná (dookola samé výbuchy, jazda na koni tam a sem, do oči bijúce nezmysly: ženská, čo drží zbraň ako varechu, nevie trafiť nehybný cieľ asi na 3 metre, keď naň mieri, zato trafí bežiaci cieľ medzi oči asi na 20 metrov, len tak periférne, bez mierenia. Záver je inak celkom napínavý, aj keď tá celková pointa vyznieva dosť stupídne (ohrdnutá ženská v čele lynčujúceho davu). Malé bezvýznamné plus za motívy, ktoré použil Sergio Leone vo filme Vtedy na západe (1968) (železnica, ktorá má viesť cez dané územie, hudobný nástroj). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Boys who play with guns have to be ready to die like men."

"They wanna fry you, you know? Like a piece of bacon."     Zaujímavý skutočný príbeh, spracovanie ale príliš obyčajné, lacno pôsobiace. Richard Jewell (presvedčivý Paul Walter Hauser) bol taký veľmi podivný týpek, takže nečudo, že sa stal hlavným podozrivým vyšetrovania a že sa proti nemu postavili dve mocnosti - štát (FBI) a médiá. Film je tak do veľkej miery o zlovestnej, manipulatívnej moci médií, ktoré tu reprezentuje jedna strašná novinárska mrcha (výborná Olivia Wilde) - z oslavovaného národného hrdinu je v okamihu najväčší nepriateľ štátu. Našťastie tu je aj jeden sympatický a celkom schopný právnik (výborný Sam Rockwell), ktorý pomáha Jewellovi čeliť lynčujúcemu davu (ten má v USA veľkú tradíciu, je niečo ako tamojší folklór). Kvôli tej mimoriadnej nepriazni osudu a do očí bijúcej nespravodlivosti začíname s Jewellom súcitiť a jeho dobrácka a naivná povaha veľkého dieťaťa nám postupom času začne byť dokonca celkom sympatická.

[3,5*]     "In the final decade of the 21st century, men and women in rocket ships landed on the moon."     Prvý sci-fi film s veľkým rozpočtom, čím sa žáner v podstate po prvý raz dostal do serióznych, áčkových vôd. Téma je žánrová klasika - objavovanie obývateľných planét v iných solárnych systémoch, strety s vyspelými mimozemskými civilizáciami - to je presne to vzrušujúce vesmírne dobrodružstvo, čo ma na žánri sci-fi tak priťahuje. Dielo je to filozoficky hlboké, nápadité, plné fantázie a pomerne inteligentné aj čo sa týka vedecko-technických záležitostí. Škoda len viacerých hlúpostí (akýchsi béčkových reliktov), ako sú vyslovene debilný útok na monštrum (so zbytočnými obeťami), prihlúpla romanca (Anne Francis tu je určite mimoriadne pôvabná, ale jej rola je tak trošku trápna), kapitán "bez mozgu" behom okamihu odhalí tajomstvo, na ktoré profesor s enormnou inteligenciou neprišiel ani za 20 rokov (ale istý psychologický zmysel to má, zrejme ide o potláčanie podvedomia). Trochu to kazí aj ten typický, ideologicky pokrútený americký pohľad na svet ("The lord sure makes some beautiful worlds."), ktorý je v takomto sci-fi dosť rušivý. Technickú stránku filmu nemá význam príliš rozoberať, zodpovedá dobe vzniku, ale pre mňa tie kulisy a aj animované efekty majú svoj pôvab a rozhodne žiaden úsmev u mňa nevyvolávajú. Trochu horšie je to s návrhom toho robota, ktorý je veľmi čudný (zrejme mal byť akousi komickou postavičkou, ako C-3PO v Hviezdnych vojnách). Prekvapilo ma, ako veľmi mi to pripomína Star Trek a nemohol som si nevšimnúť aj istú podobnosť s filmom Solaris (1972) (žeby nepriznaná inšpirácia autora predlohy?). Inak, ten mladý Leslie Nielsen je tu na nepoznanie. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "We're all part monsters in our subconscious! So we have laws and religion."

"Pri malom pokuse trochu sa vysmrkať si trúbite na funus."     Veršované filmy nie sú zrovna moja šálka kávy, ale v tomto prípade nie je čo riešiť. Toto veľké klasické dielo stále živé, svieže a hlavne ohromne zábavné. Navyše táto adaptácia s vynikajúcim Gérardom Depardieu je tak dobre nakrútená, že k nej nemám takmer žiadne výhrady. Okrem Gérarda ma zaujala aj neopozeraná Anne Brochet s nespochybniteľným šarmom. Dielo hlboké, vtipné a súčasne dojímavé.     "Som unavený z toho, že som sám sebe súperom."

[3,5*]     "Hulot. H-U-L-O-T."     Veľmi originálny film v štýle nemej grotesky, z ktorého vyžaruje úžasne pohodová dovolenková atmosféra. Hlavným hrdinom je jeden truhlík typu Mr. Beana, ktorý je hlavným zdrojom gagov, niektorých skvelých (nakopnutie fotografa, pohreb), ďalších nie až tak vtipných. Humor je často taký jednoduchší, založený na nešikovnosti postáv (nielen tej hlavnej), ale pre tú jedinečnú náladu a neodolateľnú iróniu ohľadom národných stereotypov, sa dokážem nad to povzniesť. Zo všetkých tých svojráznych postavičiek som si najviac obľúbil ten starší pár. Mám pocit, že verzia, ktorú som videl (reštaurovaná verzia z roku 2009) má trochu zvláštnu zvukovú stopu - okrem jednej pani, ktorá hovorí anglicky, tam všetci ostatní hovoria francúzsky (nemčinu som tam vôbec nezačul). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

V čase vzniku mi toto dielo ušlo, takže nie som nijako zaťažený nostalgiou. Z môjho súčasného pohľadu nie je tento animák, ťažiaci z veľkej popularity dinosaurov, takmer ničím výnimočný. Animácia používa veľmi jednoduchú kresbu, občas mi pripadá až nepekná (hlavne v tých scénach, ktoré vyzerajú rozmazane, zrejme v snahe dosiahnuť priestorovosť). Príbeh je priamočiary, málo nápaditý, taký až tuctový: jedno roztomilé zvieratko stretne druhé roztomilé zvieratko, spolu stretnú tretie, až nakoniec spolu putuje skupinka roztomilých zvieratiek. Vzhľadom na to, že to bolo mierené na deti a tým sa to zrejme páčilo (myslím vtedajšie deti, s tými súčasnými si už nie som istý), som pri hodnotení blahosklonný.