Noc oživlých mrtvol

Úplná paráda! Horor sa rozbehne prakticky hneď, žiadne hluché minúty, žiadne nudné začiatočné žvásty a zoznamovanie sa s postavami. Všetko sa síce pekne vysvetľuje a na zoznamovanie pravdaže rad príde, ale už je to všetko vtedy, keď nastalo peklo. Keď už sú všade zombíci a človek si nikdy nemôže byť istý pokojom. Film síce pravdaže už v niektorých momentoch vypadá veľmi zastaralo (masky) až komicky, ale atmosféru má stále veľmi dobrú. Nekľudný pocit z útokov zombíkov je v každej jednej minúte filmu. Nekompromisné, surové, premyslené a doslova ukážkové dielo v chovaní postáv (ukážková psychika). Poteší aj záver filmu. Právom jeden z hororových (a celkovo aj filmových) kultov a milníkov. (01.11.2011)

George A. Romero ovplyvnený prácou svojho otca vystupujúceho na obrazovke ako herec z reklamy, sa vydal vo svojich začiatkoch podobnou cestou, a to práve tvorbou krátkych scénok a reklamných spotov pre televíziu. U reklamy, vďaka ktorej získal nejaký ten režijný cit, ho nechať by bola škoda. Nastalo sa a tak Romero ako 28 ročný mladík vytvoril nie len jeden zo svojich najlepších filmov, ale aj jednu z najväčších zombie klasík vo filmovej histórií všeobecne - Night of the Living Dead, v ktorej sa objavil aj on sám v malej roličke reportéra. Čierno-biela (zámerne) klasika dokáže zaujať aj po tých dlhých rokoch, počas ktorých ostré zuby času vytrvalo hrýzli, ale nič neodhryzli, pretože autorov prístup bol evidentne hneď od začiatku plný rozvážnosti, citu pre film a rozmyslu. Rýchly úvod bez zbytočného vysvetľovania príčin, ale o to viac mrazivejší, poskytujúci priestor na vlastné zamyslenie, dokáže diváka stále zamestnať a chytiť až natoľko, že sa do neho hlboko ponorí. Osudy ľudí, ktorých Romero vrhol priamo do bezprostrednej línie boja o prežitie, som preto sledoval so značným záujmom, cítil som s nimi, bál sa s nimi a vychutnával tú nadčasovú prácu. Romero a film sa navzájom našli! Na reklamu však Romero nezanevrel a pripomenul si ju prácou na televíznom spote, ktorý propagoval hru Resident Evil 2 (Biohazard 2), a to z pozície režiséra. Komu sa Night of the Living Dead značne zapáčil, rozhodne by nemal opomenúť o štyri roky mladšiu klasiku s Vincentom Priceom - L' Ultimo uomo della Terra (1964), ktorá evidentne poslúžila Romerovi ako inšpirácia pri tvorbe jeho zombie prvotiny. (09.02.2007)

Základný pilier hororového žánru o zombiech. K dokonalosti mu chýba uveriteľnosť chovania niektorých postáv, hlavne sestry prvej obete na plátne. Takže mierna naivita je menšie plus, lenže sú tu podobenstvá o ľudstve samotnom a reflexia vtedajšej spoločnosti, ďalej hutná atmosféra a niekolko šokujúcich záberov, napríklad pojedanie ludského mäsa. Tieto explicitné zábery sú nechutnejšie ako v dnešných (tých horších) hororoch, ktoré nevzdávajú tomuto dielu hold, ale iba na ňom parazitujú. (09.09.2009)

Romero okopíroval leitmotiv z jisté slavné a kultovní knihy, zabalil jej do kabátu survival hororu s potácejícíma se mátohama, odrážející strach z pošahaného Jihu, celé to pojal jako dokument a sám tak zadělal na další legendární kult. BTW: hrůzostrašné televizní přenosy informující o situaci někde "tam venku" jsou zkrátka bezchybné! (03.03.2008)

Vzhľadom na rok vzniku ide o naozaj kvalitný horor, ktorý položil základy všetkému, čo sme doteraz o zombie videli. Kedže prevažná časť z nás už videla možno aj desiatky zombie hororov, tak táto stará klasika mnohých až tak nenadchne, ale vo svojej dobe muselo ísť o veľkú udalosť.Tá čiernobiela filmu vôbec neškodí, práve naopak. 80%. (04.12.2011)