NeMiQ

Asi sračkovatiem, ale boli momenty, ktoré aj mňa citovo dostali. Samozrejme to bol asi aj zámer, trápiť diváka čo najdlhšie, pretože koniec neprichádzal a sa len naťahoval. Ďalšie a ďalšie srdcervúce chvíle, ktoré bolo samozrejme treba prestriedať úsmevnými momentami. Hazel polovicu filmu nezrozumiteľne prešepkala, aspoň Gus bol celkom sympaťák. Ako niekto spomenul, kto sa v živote stretol s niečím podobným (smrť blízkeho na rakovinu) určite by tento film nemal pozerať. Opätovne len prežije bolesť a film mu pootvára čiastočne zahojené rany.

Síce ako žáner sám o sebe nič moc pre mňa, ale na druhej strane v tomto prípade skvele zahrané. A v aktuálnom citovom rozpoložení čo som bol pri pozeraní, tak som to prežíval s nimi a celkovo bol ich vzťah vytvorený realisticky, úprimne a uveriteľne. Takto nejak si predstavujem vyzretý sfilmovaný pohľad na vzťah so všetkým pozitívnym a krásnym, takisto aj s ťažkými smutnými obdobiami; na rozdiel od presladených infantilných romantickým sračiek od Rosalidny či Rosamundy a Dany Železnej.

Znepokojený po uvedomí si, že všade vo svete existujú publicistické bulvárne hyeny, ktoré sú ochotné spraviť, alebo zaplatiť za natočenie nešťastia iných nehorázne činy/sumy. Názov filmu presne vystihuje hlavného hrdinu, ktorý, je sociálna troska (celkom prešpekulovaná, na to že je dlhodobo bez práce) a po nociach sa len túla mestom a zháňa, kde by čo ukradla/speňažila. Lenže zrazu konečne nájde činnosť, ktorá mu sadne, kde môže využiť svoje slizké, vyjebávačské taktiky, ako vytiahnuť zo situácie čo najviac prachov. Film sa síce pomaly, ale pekne rozvíja až do takmer úplného konca, kde počas finále som veru bol celkom napätý a riadne ma to chytilo. Scenár vcelku podarený. Jake-ove sociopatické lesklé vypúlené oči len potvrdzovali, že hrá postavu, ktorá má v hlave zároveň dosť bordel, ale pritom nejakým spôsobom aj brilantne vypočítané.

Celkom pozerateľný a pohodový film, ktorý mi rozšíril obzory čo sa týka druhej svetovej vojny, tajomnej Enigmy a aj Turingovho života. Škoda silených scén, ktoré mali za úlohu len priniesť nejaké to napätie, alebo emócie do deja. Cumberbatch s jeho nerdovým výrazom bol skvelý Sherlock no ako Turing ma mierne iritoval.

Krásny úprimný film, v ktorom možno niektorí uvidia citové vydieranie, alebo klišé v závere, ale mňa to celé proste na konci dojalo a ani trochu som nemal pocit, že by to bolo hollywoodsky silené. Pre mňa sú Afričania asi najviac úprimní, dobrosrdeční, priateľskí, rodinne založení a bez pretvárky a preto ich konanie bolo dôveryhodné. Porovnanie ich života s civilizovaným bol skvele humorne podaný a pritom zároveň aj zarážajúco odlišný. Podľa mňa bolo všetko vo filme výborne vyvážené a vkusne podané.

Konceptom trochu pripomína Intouchables 2011, ale v tomto prípade však ide hlavne o drámu a chýbalo mi trochu viac scén na odľahčenie (na mňa príliš depresívne). Tým samozrejme nechcem chorobu ALS zľahčovať a možno práve o to išlo autorom - emotívne a silno udrieť na divákov. Vskutku milión krát lepšie zdvihne povedomie ľudí o chorobe podobná dráma, ako nejaký Facebookový challenge, pri ktorom si každý šašo leje na hlavu ľadovú vodu a pretekajú sa kto bude kreatívnejší (samorejme o nejakej finančnej podpore obetí choroby už ku koncu výziev ani nemali potuchu). Aj keď som záver podvedome čakal, emotívne ma dostal a zvlhli mi oči. Hilary mi bohužiaľ z nejakého dôvodu nie je sympatická, ale vo viacerých filmoch potvrdila, že je skvelá herečka.

Bryan, rýchlejší ako svetlo, a jeho likvidácia tuctov škôlkárov hlava nehlava. Polámané väzy, dopraskané chrupavky v krku a prederavení nepriatelia. Dokonale sa vyzná v každom novom prostredí, šťastia má za ôsmych, pozná celý Paríž, každú ulicu, každé dvere a to nehovorím o šoférovaní auta v dvoch pruhoch v protismere, pričom dáva sťaby zamilované pohľady na jachtu na Seine. Proste Rambo, Chuck Norris a Segal dokopy. Ako akčný oddychový film vpohode, ale trochu viac reálnosti by nezaškodilo.

Až spätne mi dochádzajú kvality tohto filmu. Pri pozeraní ma zaujala asi len technická časť ilúzie jedného kontinuálneho záberu. Až po skončení sa začal tvoriť skutočný dojem z filmu, keď ešte aj počet divákov v kine zodpovedal idei samotného filmu. "Čo je vlastne ten Birdman za film? Jaj to nie je Batman, tak to srať potom" a preto nás bolo v sále ani nie 10. Keaton si zahral trošku seba samého a ktovie, keďže má aj vlastný film so sebou v hlavnej roli. Bolo to čiastočne Sci-Fi či psychologický film? Záver to nechá na divákovi, čo je u mňa tiež plus. Celistvý jediný záber mi celý tento divadelný film pekne zvýraznil.

Podobne ako The Man from Earth 2007 balansoval na hrane viery a vedy, takisto aj tu sa veľmi decentne a zaujímavo režisér pohráva s témami, kde zatiaľ dominuje iba viera a možno naozaj ľudstvu chýba niečo ako ďalší zmysel, aby vnímal ďalšie veličiny/priestory, alebo ako to nazvať. Pár pekných myšlienok, sympatických hercov, pekný scenár so všetkým všudy. Nenásilným spôsobom dokáže priviesť človeka k chvíli zamyslenia sa nad tým, či v niečo verí a v čo.

Človek pri pozeraní len sucho prehĺta sliny, stiahnutý žalúdok ledva zvláda tráviť tých pár chipsov čo pri tom zje a v hrudi cíti ťažobu z faktu, ako mohli existovať také bezcharakterné kurvy v tej dobe. Keď ten najhorší pocit opadne a uvedomí si, že aj o 50 rokov existujú rovnakí slizkí niemandi, tak mu to vôbec nezdvihne náladu. Skutočne pochmúrny film s naozaj reálnym podkladom z našej temnej minulosti. Je dobré, že natočili film o smrti a následných udalostiach pre ďalšie generácie a podľa mňa veľmi podareným spôsobom. Ťažko súdiť extrémne poňatý protest Jana Palacha, iste by sa dalo nájsť aj iné riešenie. Ale keby vždy všetci išli ako ovečky bez rozmyslu, potichu nasledovali vodcov, ktovie kde by sme teraz boli.