Rekviem

Další filmové zpracování osudu reálné postavy z Německa Anneliese Michel. I když se tato verze asi více blíží pravdě a nezkresleným skutečnostem a svým stylem trochu připomíná Trierovu režii, raději se kouknu na verzi hollywoodskou z roku 2005 (V moci ďábla). Protože ať už to bylo jakkoliv, Američané natočili film, který mě dokáže vyděsit. Rekviem je spíše citlivé drama bez rázné pointy. (24.10.2010)

Alternativní způsob "léčení" psychických problémů pomocí nástrojů v rukou Božích aneb katolická církev a její pokřivený pohled na realitu. Neuvěřitelné, že se ještě v 70. letech 20. století a v civilizované zemi mohla nějaká nemoc identifikovat jako posedlost ďáblem. O důvod víc radovat se, že žiji v dnešní době, ale hlavně v ateistické zemi. (22.10.2010)

„Modlil som sa za teba.“ – „Veľmi to nepomohlo.“ Komentár obsahuje spoilery. Na začiatok musím povedať, že je to film, ktorý by ste mali vidieť napriek jeho chybám a že som o ňom celý nasledujúci deň rozmýšľal, čo v priemere dokážu tak tri štyri filmy ročne (z celkového počtu povedzme 400, ktoré do roka vidím). Nemecká snímka REKVIEM bohužiaľ končí vo chvíli, kedy začína byť najpôsobivejšia. Strohá správa, bežiaca pod záverečnými titulkami, diváka, beztak otraseného a šokovaného, už len definitívne doklepne kúsok bližšie k truhle. Tvorcovia hodinu a pol budujú atmosféru, psychológiu a vzťahy, čoho dôsledkom je nanešťastie nuda. Zrejme to však bolo nutné, pretože práve vďaka tomu, že postavy poznáme, je vyvrcholenie zdrvujúcejšie, až možno budete cez noc rozmýšľať, či sa tiene pri posteli nejako čudne nepohybujú. Film je inšpirovaný (hoci sa to snaží úvodným titulkom poprieť) skutočnými udalosťami zo 70. rokov 20. storočia. Vtedy mladá, nábožensky silne založená Anneliese Michelová zahynula počas exorcizmu (vyháňanie diabla z tela obete) na následky vyčerpania (resp. odmietanie stravy a tekutín). Súd odsúdil na pobyt za mrežami jej rodičov a dvoch kňazov, ktorí sa na obradnom katolíckom rituáli podieľali. Rodičia totiž usúdili, že dcére lieky nepomôžu (lekári mali podozrenie na epilepsiu, na ktorú dievča aj bralo lieky). Radšej uverili, že ich dieťa je posadnuté diablom a privolali na pomoc kňazov. Počas súdneho procesu odborníci (doktori) naznačili, že okrem epilepsie mohlo dievča trpieť aj (resp. iba) na duševné poruchy (depresia, schizofrénia). Snímka sa ku koncu prísne drží reality – v minulosti boli z posadnutosti diablom vinené skutočne prevažne dospievajúce dievčatá, údajná posadnutosť sa naozaj často spájala s epilepsiou („počutie démonov“ sa dá ospravedlniť tým, že epileptik počuje pred záchvatom hlasy, prípadne cíti zvláštne pachy; „prehnaná fyzická sila“ posadnutej obete sa dá vysvetliť epileptickými kŕčmi, počas ktorých sa pacient neovláda a vzniká teda dojem, že je „silnejší“) a za vyvrcholenie exorcizmu je naozaj pokladaná chvíľa, kedy je démon vyzvaný vyzradiť nahlas svoje meno. P.S. V moci diabla bolo týmito udalosťami inšpirované skutočne len veľmi voľne. (26.08.2009)

Přívětivě dusivý a hrozivý film o pomalu utuchající, přesto stále silné moc církve a jejich přestárlých dilemat dotýkajících se exorcismu, moci církve nad svými věřícími ovečkami a jejich spojení s duševními nemocemi. Je vůbec správné připoutat své děti od malička k církvi a slepé víře, aniž by si udělali vlastní názor? Může se takový člověk od této moci v dospělosti odpoutat? Nebo to může dopadnout i tak, jak ukazuje Requiem? Tenhle film tak trochu naštípne váš sloup víry, pokud jste si vůbec nějaký postavili… (22.06.2009)

Nemeckí tvorcovia sa síce sústredili viac na psychológiu ako na hororové klišé, ale tým tak trochu snímka stráca tempo a divácku atraktivitu. Tým nechcem dehonestovať myšlienkovú hĺbku filmu. Čo je síce fajn, lenže ono to potom ako keby vyšumí do prázdna a na konci nás čaká iba dovetok, čo sa stalo potom.....Ako plus hodnotím fakt, že sa tvorcovia neprikláňajú k nadprirodzenu a riešenie nechávajú na divákovi. (24.08.2009)