Vrah Rosemary

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)

Mladý, znudený párik sa rozhodne opustiť maturitný ples a ísť sa trochu pomaznať vonku, neďaleko koľaje. Nemajú však ani poňatia, aké zlo na nich vonku číha a ešte v tú noc sú zavraždení. Dnes je to niekoľko rokov po udalosti a aj dnes si maturanti užívajú večierka. Všetko prebieha bez problémov, dokedy v dave niekto neohlási, že sa niekto vlámal dnu. Nik tomu nevenuje pozornosť, do doby, keď smrť nezasiahne jedného z nich. A party sa môže začať! Celkový dojem: The Prowler. Ďalší slušný prírastok k hororovým klasikám osemdesiatych rokov, ktorý by ste si určite nemali nechať újsť. Už úvodná scéna sa môže pýšniť svojou atmosférou a nápaditosťou, ktorá si divákovu pozornosť vtiahne do seba hneď. Vzápätí sa dostávame do bodu, kedy sa stretávame s ústrednými postavami (šerif, mladý policajný zástupca a jeho priateľka), medzi ktorými si budujeme sympatie a spolu s nimi hádame (ako to v typickom slasheri zvykne byť), kto alebo čo vlastne vraždí. Čo môže byť pozitívnou stránkou, keďže na to máme dostatok času a vopred dokážeme uhádnuť, ktorá postava sa ako zachová a či si vôbec všimneme, že je dávno mŕtva. A hoci je námet neoriginálny a otrepaný, v prípade The Prowler to vôbec nevadí, pretože dostaneme nie len skvelú osemdesiatkovu atmosféru, či vec ktorá vo väčšine slasherov chýba - hra s divákom, skladačky a hľadanie identity vraha skôr než nám je známa, ale najmä naozaj skvelé vraždy vyšperkované nápaditosťou pričom každá ďalšia je o stupeň brutálnejšia (gore sa nešetrí, ale pre nenáročných divákov je aj dosť obmedzené, takže sa slabšie povahy nemusia ničoho báť). Na druhú stranu ma od filmu odradzovali zbytočne naťahované scény, v ktorých sa neodohrávalo nič dôležité pre hlavnú dejovú linku a tak sa film stane nezáživným, nezaujímavým ba i divným, takže kratšia minutáž by filmu vôbec neuškodila a to aj napriek jej, už teraz dosť krátkej dĺžke - na to nie je nikto zvedavý! Za pozornosť nestoja ani herci, ktorí boli nezáživní - boli nudní, nesympatickí a ani trochu nie presvedčiví či uveriteľní. Dokonca ani strih nestál za veľa a aj ten ma od filmu odradzoval - postava beží ďaleko od vraha, no každou sekundou nás čaká strih, postava je vždy na inom mieste a jednoducho je to pre mňa chaos (mne také veci vo filmoch odpodzujú, no iní si ich zas nevšímajú). Zas taký otras to však nie je a vystáť sa to ešte dá. Celkovo však film nie je vôbec zlý. Páčil sa mi a aj napriek svojim nedokonalostiam si u mňa zaslúžil tie 3 hviezdy na čsfd a mal som chuť ísť aj vyššie. No miestami bol nezáživný a nudný, čo ma trochu odradzuje. Každému fajnšmekerovi však odporúčam, u mňa spokojnosť. Moje hodnotenie: 55% (15.01.2018)

Skvělý osmdesátkový slasher o vrahovi s vidlemi a dlouhým nožem. V téhle vyvražďovačce je namixováno přesně to, co si fanoušek podobných snímků žádá - svůdné dívky (i když se nesvlékají tolik, jako bylo v oné době zvykem), noc, maskovaný vrah, slušivé gore, hřbitov, naháněčky, falešné stopy, ples a bazén. Pěkná kamera, místy výborná atmosféra (otevírání rakve bylo tak zdlouhavé, že jsem chvílemi pomáhal očima) a dobrá hudba. Na temný podzimní večer jako stvořené! (26.10.2014)

Natočený stejně jako pozdější Pátek 13.ého část IV. Joseph pracuje s minimem světla,zabijení není chvilkové,dobře natočené. Jediné co mě zklamalo,že se vraždí v první půlce filmu,nepočítám ke konci,kdy vrah někoho zastřelí. Savini předvedl jen průměr ze své práce,ono někoho podřezat nebo propíchnout je vlastně docela jednoduché. Ale,když to chtěl režisér. Hudební motiv je dobrý,druhá půlka filmu je jen o tom,že šerif hledá vraha a má při sobě pořád tu holku co jí vrah napadl. Nápad s vojákem zabijákem je dobrý,ale stejně jako ve 4 Pátku 13.ého je vrahovi šance se nějak ukázat až v závěr a celou dobu nevíme ani jakou má masku,ono to vlastně ani nevadí,ale pořád se schovává ve tmě. Z mého amatérského profilu(vy někteří odbornící se nemyslete,že jste profesionálové,protože se vám to líbilo jinak) se jedná jen o skvělý ponurný horor. (23.03.2007)

Vynikající slasher, který je na ty roky snad i více než vynikající. Stylovej killer, štervky vidle, sťavnaťoučký gore, slušnej spád. Paráda! Kdyby měl tenhle filmek malilinko bystřejší scénář, ve kterým by se nelítalo nepřehledně z místa na místo, musel bych napálit plnou, protože jinak je The Prowler hutnou atmosférickou řezbou a milým překvápkem. 85% (10.11.2013)